Ústredné oslavy Slovenského národného povstania sa za účasti najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky konali pri pamätníku v Banskej Bystrici. Už ráno sa slávnostného zasadania Zväzu protifašistických bojovníkov zúčastnil minister obrany František KAŠICKÝ.
- Dátum: 05.09.2006
- Dĺžka: 13:41 min.
- Veľkosť súboru: 3.14 MB
Textový prepis relácie:
Redaktor: "Ústredné oslavy Slovenského národného povstania sa za účasti najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky konali pri pamätníku v Banskej Bystrici. Už ráno sa slávnostného zasadania Zväzu protifašistických bojovníkov zúčastnil minister obrany František KAŠICKÝ."
Redaktorka: "Vo svojom príhovore okrem poďakovania a vyjadrenia úcty účastníkom povstania pripomenul, že rozvoj národných vojenských tradícií v duchu programového vyhlásenia vlády je prioritou rezortu obrany."
František KAŠICKÝ: "Je potrebné si uctiť tých, ktorí už nemajú možnosť tu byť medzi nami a ktorým teda nemôžme už poďakovať, ani stiskom ruky, ani objatím, ani povedaním toho slova ďakujem, ale zase máme tu medzi sebou ľudí a tí si zaslúžia vzdanie úcty a holdu. To je, by som povedal, hodnotový odkaz smerom k protifašistickému odboju, Slovenskému národnému povstaniu a činnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov."
Redaktorka: "S protifašistickými bojovníkmi minister obrany hovoril aj o vzájomnej spolupráci rezortu a ich organizácie. V budúcnosti by sa mala podstatne zintenzívniť."
F. KAŠICKÝ: "Rezort sa bude organizačne podieľať na organizovaní týchto spomienkových aktivít a to nielen vo veľkých centrách, ale pôjdeme aj do menších miest, menších obcí, menším pamätníkom tak, aby sa rozvíjali tieto tradície. Taká konkrétna záležitosť bola návšteva v Starej Ľubovni, kde sme položili veniec a urobili slávnostný akt nielen pri pamätníku v centre Starej Ľubovni, ale aj na malom pamätníku, ktorý je v areáli staroľubovnianskeho hradu."
Redaktor: "Pôjde o konkrétnu starostlivosť o vojnových veteránov, myslím vojnových veteránov protifašistického odboja."
F. KAŠICKÝ: "Pôjde. Ja som i v priorite rezortu obrany hovoril o tom, že máme záujem teda rozvíjať starostlivosť o vojenských dôchodcov a veteránov, čo sme už teda naplnili aj konkrétnymi krokmi, lebo ak hovorím o vojenských dôchodcoch, tak v spolupráci s ministrom vnútra sa nám teda podarilo na vládu predložiť zákon, ktorým sa zvyšujú vojenské dôchodky a okrem toho sme určitú kategóriu vojenských dôchodcov, konkrétne za rezort obrany ide o 134, po dohode s pani ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny zahrnuli do okruhu osôb, ktoré v prípade, že zákon bude prijatý, by mali byť poberateľmi aj vianočného príspevku."
‑‑‑ Redaktor: "Na zasadaní pléna Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov povýšil minister obrany František KAŠICKÝ do vyšších vojenských hodností šiestich priamych účastníkov Slovenského národného povstania."
Redaktorka: "Toto ocenenie potešilo aj čerstvého majora Ondreja DOBROTKU a plukovníka Dionýza CHAJMU."
O. DOBROTKA: "Človeka to veľmi poteší a inšpiruje zaspomínať si na tie mladé časy, keď sme išli do povstania. Okrem toho dodáva chuť ešte do ďalšieho života."
Redaktor: "Kde všade ste pôsobili v Slovenskom národnom povstaní?"
O. DOBROTKA: "No ja som rodák odtiaľto z Banskej Bystrici, pôsobil som na Španej Doline sme mali jednotku partizánsku, ktorá patrila do druhej partizánskej brigády Milana Rastislava Štefánika. Zúčastnil som sa bojov u Čremošného."
Redaktor: "Zaspomínate si občas na svojich spolubojovníkov?"
O. DOBROTKA: "No pravdaže zaspomínam, aj teraz si spomínam. Od nás z našej dedinky odišlo do tejto skupiny asi 12 alebo 13 mojich vrstovníkov a som začal počítať koľko ich ešte je medzi nami. A viete, že len traja sme zostali, ostatní už odišli a vzdávam im opravdu hold za to, čo vykonali."
Redaktor: "Ďakujem. Pán plukovník Dionýz CHAJMA. Pán plukovník, blahoželáme k povýšeniu na plukovníka. Minister obrany vás dnes povýšil. Aké sú vaše pocity?"
D. CHAJMA: "Ohromné áno. Ďakujem srdečne, veľmi si vážim toto ocenenie."
Redaktor: "Je to aj dojatie. Ako si vy pripomínate tento deň?"
D. CHAJMA: "Veľmi si pripomínam, lebo ja som zo stredného Slovenska a povstanie vlastne som začal tu v Banskej Bystrici. Si pripomínam tie doby, keď som tu bol ako žiak leteckej školy. Na (...) som vlastne začal povstanie."
Redaktor: "Takže vy ste boli pilotom."
D. CHAJMA: "Nie pilotom. Ja som bol mechanik. Potlačením povstania potom som bol u Prvej československej zmiešanej leteckej divízii, ktorá oslobodzovala Ostravu."
Redaktor: "Ďakujeme a nech sa vám darí aj do budúcnosti."
‑‑‑ Redaktorka: "Kostoľany pod Tribečom, malá dedinka na úpätí hôr má tiež svoju povstaleckú históriu. Na výročie Slovenského národného povstania si občania Kostolian pravidelne každý rok pripomínajú pietnou spomienkou na padlých vojakov. Starosta Ivan HÓK si váži, že toto i niektoré ďalšie spoločenské podujatia v obci podporilo aj naše armádne vysielanie."
Ivan HÓK: "Takým najvýznamnejším podujatím bolo stretnutie mládeže s armádou, kde sa nás tu stretlo niekoľko tisíc ľudí a potom viac‑menej môžem povedať, že už vďaka aj armádnemu vysielaniu takmer pravidelne každý rok minimálne jedenkrát sa strtávame v Kostoľanoch pod Tribečom. Je to najmä z príležitosti Slovenského národného povstania, ale aj z príležitosti ukončenia druhej svetovej vojny."
Redaktor: "Dnes sa opäť stretávame pri príležitosti 62. výročia Slovenského národného povstania. Aká je súvislosť Kostolian práve s touto dejinnou udalosťou?"
I. HÓK: "Mohli by sme ich nájsť hneď niekoľko. Jednak sa zúčastnili občania Kostolian pod Tribečom povstaní a jednak môžeme konštatovať aj to, že zahynul alebo lepšie povedané bol popravený jeden občan Kostolian pod Tribečom Janko Segíň práve počas povstania. Previedol amerických vojakov, ktorí boli zostrelení, lietadlo spadlo neďaleko Kostolian, previedli dvaja občania Kostolian, jedným z nich bol Janko Segíň, k partizánom a po jeho návrate ho niekto udal a prišli poňho a zastrelili ho na konci dediny."
Redaktor: "Túto udalosť pripomína aj pamätníček, ktorý je v Kostoľanoch."
I. HÓK: "Áno, je to pamätná doska v Národnom dome Janka Segíňa. Z tejto príležitosti sme tu mali aj amerického veľvyslanca, niekoľkokrát už vojenských pridelencov, ktorí k tejto pamätnej tabuli položia vždycky na pamiatku Janka Segíňa a tejto udalosti veniec, respektíve kyticu ako spomienku na Janka."
Redaktorka: "Na výročie Slovenského národného povstania obyčajne do Kostolian zavítajú aj zástupcovia Veľvyslanectva Spojených štátov amerických, aby sa poklonili pamiatke ľudí, ktorí pomáhali zachrániť amerických pilotov. Pridelenec obrany USA v Slovenskej republike, podplukovník John WALLACE."
John WALLACE: "Slovenské národné povstanie reprezentuje pre Američanov, aj pre všetkých ľudí čas histórie, bojovalo proti fašizmu, samozrejme aj proti zlu. To je časť, keď ľudia boli nespokojní so situáciou, bolo tyranie a to sa dá podporovať a na našej strane Američania podporovali rôznymi spôsobmi tých slovenských ľudí a my teraz musíme stále si uvedomiť, že ešte tu vo svete je zlo, je tyranie, aj ešte fašizmus v rôznych formách a je to, čo sa stalo v roku 1944, čo robili slovenskí a českí ľudia, keď bojovali proti tomu. My vyzývane od ostatných ľudí, ktorí (...) stále po týraní, aby sa oslobodili, presne ako Slováci a Česi robili za druhej svetovej vojny."
Redaktor: "Na Slovensku je veľa hrobov amerických vojakov, amerických pilotov a spomienku na nich si uchovávajú aj v Kostoľanoch pri Tribečnom."
John WALLACE: "Mnoho pilotov boli zastrelení aj nad Slovenskom aj nad ostatnými krajinami v Európe, keď podporovali Slovenské národné povstanie a my sme veľmi vďační a my sme tí ľudia tu na Slovensku stále oceňujú tieto príspevky našich pilotov vo vojne."
‑‑‑ Redaktor: "Krušné chvíle prežíval počas vojnového konfliktu v Libanone jediný slovenský príslušník mierovej pozorovateľskej misie OSN UNTSO podplukovník Ján KALAVSKÝ."
Redaktorka: "Počas jeho krátkej návštevy doma sa o svoje vojnové zážitky podelil aj s Plnou poľnou."
Redaktor: "Pán podplukovník, aká je úloha tejto misie?"
Ján KALAVSKÝ: "Dohľadavanie nad dodržiavaním prímeria medzi izraelskou a sýrskou stranou a izraelskou a libanonskou stranou."
Redaktor: "Táto misia tam pôsobí od roku '48 a niekoľkokrát bolo práve toto prímerie vojnami týchto zainteresovaných štátov porušené."
J. KALAVSKÝ: "Áno, toto krehké prímerie bolo porušené tentokrát už tretíkrát. Konflikt medzi Izraelom a Hizbolou, ktorá má sídlo v Libanone v Bejrúte a je podporovaná zo strany Iránu a taktiež zo strany Sýrie."
Redaktor: "Boli ste priamo na mieste, pôsobíte v misii od mája. Ako to tam vyzeralo?"
J. KALAVSKÝ: "Tento konflikt, to bol veľmi ťažký konflikt, kde obidve strany priniesli obete a najväčšiu obeť prinieslo UNTSO, tá misia, kde pracujem, zahynuli štyria príslušníci a piaty bol zranený a bude zrejme paralyzovaný."
Redaktor: "Čiže priamo aj vy aj vaši kolegovia boli v ohrození života pri svojej práci."
J. KALAVSKÝ: "Aj keď tam neni vojenský konflikt, situácia je tam veľmi napätá a veľmi nebezpečná. My dbáme na dodržiavanie prímeria, naša misia neni(?) tam pôsobiť v období vojny, ale preto, že situácia je aká je a svetové spoločenstvo si to vyžaduje a OSN si to vyžaduje, tak v podstate aj v prípade vojny podávame hlásenia z našich pozorovacích stanovísk a mobilných stanovísk."
Redaktor: "To znamená, že ste priamo na dohľad, keď to takto poviem, bojových operácií."
J. KALAVSKÝ: "Áno, dá sa povedať, že sme na dohľad od udalostí, ktoré tam prebiehajú a boli sme na dohľad toho vojnového konfliktu. Neboli sme účastníkmi, ani sme sa zbytočne nevystavovali nebezpečenstvu, ale plnili sme úlohy, ktoré po nás misia vyžaduje a plnili sme taktiež špeciálne úlohy, ktoré nám vyplynuli z tohoto konfliktu."
Redaktor: "Zrejme bližšie nemôžete konkretizovať, aké úlohy to sú."
J. KALAVSKÝ: "Môžem konkretizovať. Premiestňovali sme rodiny príslušníkov UNTSA z Tyberiasu do Jeruzalema a podieľali sme sa na premiestnení zraneného príslušníka z Libanonu do Izraela, ktorý teraz leží v nemocnici Rambam v Haife."
Redaktor: "Takže toto boli problémy vašej misie. Ako to vyzeralo medzi tými zúčastnenými stranami Izraelom a Libanonom, respektíve Hizbala."
J. KALAVSKÝ: "Prebiehali silné boje a si myslím, že verejnosť bola informovaná v médiách veľmi dobre o celej situácii a môžem potvrdiť, že situácia bola a ešte je stále napätá."
Redaktor: "Samozrejme, útoky boli najmä raketami, bombardovanie. Dotklo sa to aj vás, respektíve vašich pozorovacích stanovíšť?"
J. KALAVSKÝ: "Dotklo sa to aj našich stanovísk. Pozorovacie stanovisko v Libanone bolo zasiahnuté, zahynuli štyria príslušníci misie UNTSO a taliansky príslušník bol zranený."
Redaktor: "Prejavilo sa to nejak na práci misie?"
J. KALAVSKÝ: "Áno, prejavilo sa to na psychike príslušníkov celej misie, lebo my nie sme terč pre žiadnu stranu, pre žiadnu zúčastnenú stranu konfliktu. No a tentokrát sa stalo nešťastie."
Redaktor: "Stalo sa nešťastie. Ako teda tie strany zúčastnené vnímajú príslušníkov vašej misie?"
J. KALAVSKÝ: "Tak zúčastnené strany nás rešpektujú, ale kde je vojenský konflikt, padajú aj obete. Bohužiaľ, obete zasiahli aj do našich radov."
Redaktor: "Toto je pre vás nová skúsenosť, opäť tá misia je trošku iná. Čo vám to teda do profesionálnej kariéry dáva?"
J. KALAVSKÝ: "Dalo mi to veľmi veľa, lebo napriek tomu, že som v ozbrojených silách od roku 1977, je to moje prvé stretnutie s reálnou vojnou, či už je to ako (...) a neprajem nikomu zažiť ten pocit. Je to veľmi zlý pocit, pokiaľ človek nemôže kľudne spať, musí utekať do krytov a do bunkrov, pokiaľ nejaké má. Je to veľmi stresujúce a potom si človek uvedomuje zmysel života a zmysel všetkého. Ťažko sa to opisuje. Viacej si vážim život a človek si môže vážiť bežné veci, že môže sa voľne pohybovať, môže kľudne spať. Toto mi tam dopriané nebolo."
