Minulý rok nastúpilo do armády 1036 ľudí, oproti plánovaným 1190.Vyplýva to z komplexného hodnotenia Obrany Slovenskej republiky za rok 2006, ktorý vláda Slovenskej republiky vzala na vedomie. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi tak nedošlo k výraznému znižovaniu počtu vojakov.
- Dátum: 13.08.2007
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Textový prepis relácie:
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Dnes s Petrou REPKOVOU a so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Pekný podvečer."
..... STALO SA
P. REPKOVÁ: "Minulý rok nastúpilo do armády 1036 ľudí, oproti plánovaným 1190.Vyplýva to z komplexného hodnotenia Obrany Slovenskej republiky za rok 2006, ktorý vláda Slovenskej republiky vzala na vedomie. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi tak nedošlo k výraznému znižovaniu počtu vojakov. Prepustených bolo celkom 829 profesionálnych vojakov, čo je oproti roku 2005menej o 36 percent. K 31. decembru minulého roka chýbali v Ozbrojených silách najmä práporčíci, naplnenosť ‑ 69,3 percent a mužstvo, naplnenosť ‑ 69,6 percent. Najvyššia naplnenosť bola v kategórii poddôstojníci ‑ 87,8 percent. V rezorte obrany je naďalej akútny nedostatok lekárov a zdravotníckeho personálu, právnych poradcov, psychológov a vodičov špecialistov. My sme prednedávnom ale oslovili tých mladých mužov, ktorí časť svojej kariéry spojili s armádou."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Pre kariéru profesionálneho vojaka sa rozhodli dvaja príslušníci mechanizovaného práporu v Leviciach čatár Marcel ŠVEC a vojak Michal KRAMEC. Kedy ste sa takto rozhodli a prečo Marcel?"
M. ŠVEC: "Tak moje rozhodnutie bolo vlastne na vysokej škole keď som končil prvý ročník. Nebolo to pre mňa nič pozitívne, nebral som si z toho veľmi veľa vecí, tak som sa rozhodol najprv absolvovať základnú vojenskú službu ešte v tej dobe, deväťmesačnú. Vlastne počas nej som už bol presvedčený o tom, že chcem vstúpiť do Ozbrojených síl Slovenskej republiky. To sa aj stalo vlastne tri mesiace po ukončení základnej vojenskej služby v 2004 roku."
B. ROŠTECKÝ: "Michal?"
M. KRAMEC: "No moje rozhodnutie bolo oveľa, ako veľa mladých chlapcov aj ja som chcel byť vojak už od malička. No a reálnu podobu tento môj sen začal dostávať vtedy keď armáda začala prijímať do svojich radov profesionálnych vojakov. Mne sa to podarilo až v roku 2004 v apríli. Vybavil som všetky papiere a nakoniec som sa sem dostal."
B. ROŠTECKÝ: "V súčasnosti už teda ťaháte tretí rok, neoľutovali ste toto rozhodnutie nikdy?"
M. KRAMEC: "Ja som ho v podstate neľutoval. Určite, že sú tu chvíle kedy by som rutu radšej nebol, ale v podstate sú tu veci, ktoré ma bavia a nechcem odísť stadeto."
M. ŠVEC: "Mám podobný názor ako kolega, no a je to vlastne o tom, že ja osobne som na vojne ako takej, aj na profesionálnej vojne som spoznal hodnotu priateľstva a takých tých medziľudských vzťahov medzi chlapmi."
B. ROŠTECKÝ: "V súčasnosti na akých funkciách pôsobíte."
M. ŠVEC: "Ja som momentálne zástupca veliteľa mechanizovaného družstva, takzvaný veliteľ roja."
M. KRAMEC: "Ja som strelec zo samopalu. Teraz som bol na výbere na misiu kde som dostal funkciu guľometník, takže teraz sa zoznamujem s tou zbraňou, no a bol som zaradený do výberového konania, takže je veľká šanca, že budem do roka odstreľovač slobodník."
B. ROŠTECKÝ: "No nech sa vám to podarí. Spomínali ste misiu, čo všetko to prinesie pre vás?"
M. KRAMEC: "Tak pre mňa po tých takmer štyroch rokoch služby to prinesie hlavne veľkú skúsenosť a krok vpred v odborných znalostiach a spoznávať ako to možno beží u iných armádach sveta a dostanem sa do kontaktu s tými príslušníkmi v zahraničí."
B. ROŠTECKÝ: "Michal predpokladám, že tú misiu, ktorú ste spomínali, to je operácia KFOR. Bude to teda pre vás prvá takáto operácia. Nemáte tak trošku obavy alebo strach?"
M. KRAMEC: "Bude to prvá misia pre nás a určite, že obavy sú, pretože tá misia aj keď je mierová, ale sú tam zbrane a sú tam ľudia, s ktorými by sme sa mohli dostať do konfliktu a kde by sme tie zbrane museli použiť a vtedy sa môže stať čokoľvek, takže obavy sú no lenže v misii veríme jeden druhému, sme proste dobre zohratá partia a sme môžem povedať aj celkom dobre vycvičení, takže obavy sú menšie a sebadôvera je väčšia."
B. ROŠTECKÝ: "Vycestovať do Kosova by ste mali v lete, čo dovtedy aký výcvik absolvujete?"
M. ŠVEC: "Tak vlastne už sne začali začiatkom roka, výcvik sa zmenil, doteraz sme vlastne mali tie klasické, my to voláme bigošské veci a začíname cvičiť také veci ako kontrolné prepúšťacie body, nejaké patroly v meste, prehľadávanie osôb, prehľadávanie vozidiel, je to oveľa inší charakter toho výcviku ako bol doteraz."
B. ROŠTECKÝ: "Ďakujem, nech sa vám splnia vaše zámery a veľa šťastia v mierovej misii."
..... P. REPKOVÁ: "Obrovský potlesk a trikrát hurá, to bola záverečná kulisa vydareného podujatia Tekov 2007. Predstavili sa na ňom aj legendárne tanky T‑34. O nich ako aj o ich protivníkoch v 2. svetovej vojne sme sa porozprávali so spolupracovníkom Jánom DOLINAYOM."
J. DOLINAY: "Začneme Nemcami. Ich ľahké tanky typu 1 a 2 a stredné 3 a 4 boli na začiatku vojny asi najlepšie na svete. Spojenci ich však rýchlo dobehli. Potom prišli skutočné esá ťažké tanky Panter a Tiger."
B. ROŠTECKÝ: "Aké mali parametre, výzbroj?"
J. DOLINAY: "Panter mal hmotnosť 45 ton, pancier hrubý maximálne 110 milimetrov a najvyššiu rýchlosť 36 kilometrov za hodinu. Niesol 75 milimetrový kanón, ktorého strela prerážala až 140 milimetrový pancier. Našťastie v júni 1943 pri Kursku ho Nemci ešte nemali v potrebnom počte, takže výsledok tejto najväčšej tankovej bitky v dejinách nemohli zvrátiť. Hovorí sa totiž, že na isté zničenie Pantera bol potrebný sústredený útok až štyroch spojeneckých stredných tankov."
B. ROŠTECKÝ: "Čo tie povestné Tigre?"
J. DOLINAY: "Typ 6 Tiger 1 mal hmotnosť 56 ton, pancier hrubý až 102 milimetrov a maximálnu rýchlosť 38 kilometrov za hodinu. Typ 6 Tiger 2, zvaný a Königs Tiger, teda kráľovský Tiger, bol dlhý vyše 10 metrov, široký takmer 4 metre, vysoký vyše 3 metrov a mal hmotnosť takmer 70 ton. Jeho čelný pancier bol hrubý 150 a čelo veže až 180 milimetrov. Oba typy niesli 88 milimetrový vynikajúci kanón, ktorý spoľahlivo prebíjal pancier všetkých spojeneckých tankov."
B. ROŠTECKÝ: "Čo mohli proti týmto ozrutám postaviť sovietski vojaci?"
J. DOLINAY: "Spočiatku to bol stredný 27 tonový tank T‑34 a kanónom kalibru 76,2 milimetra a rovnakým kanónom vyzbrojený ťažký 46 tonový tank KV‑1. Čoskoro k nim pribudli novšie typy, bol to 32 tonový tank T‑34/85 s pancierom hrubým 75 milimetrov a rýchlosťou 50 kilometrov za hodinu, ktorý sa považuje za najlepší stredný tank celej vojny. Jeho 85 milimetrový kanón dokázal na 500 metrov prebiť aj čelný pancier Pantera. Treba však povedať, že Panter v štandardnej situácii spoľahlivo ničil všetky spojenecké stredné tanky až na vzdialenosť 2 kilometrov. Spomenúť treba ešte ťažký sovietsky 46 tonový tank IS‑2, ktorý s kanónom 122 milimetrov na tisíc metrov dokázal zničiť nielen porovnateľného Pantera, ale aj o 10 ton ťažšieho Tigra."
..... P. REPKOVÁ: "Európa si prednedávnom pripomenula najväčšiu masakru ľudí od skončenia 2. svetovej vojny. Na mieste kde počas vojny na Balkáne zahynuli stovky nevinných ľudí bol Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ: "Nech sa nikdy nezopakuje Srebrenica, prečítal člen pozorovacej misie Európskej únie plukovník Marián ÁČ na tomto pamätníku v Srebrenici."
M. ÁČ: "Nachádzame sa na Pamätníku mŕtvych v Srebrenici. Tento pamätník symbolizuje obete bosnianskej vojny v roku '92 až '95. Srebrenický masaker, ktorý sa udial pred desiatimi rokmi 11. júla, dosvedčuje, že zhruba 8‑tisíc bosnianskych moslimov, väčšinou mužov a chlapcov, bolo zákerne zabitých."
B. ROŠTECKÝ: "Napriek tomu, že uplynulo od tejto udalosti 10 rokov je zrejme v Bosne stále živá. Svedčia o tom i nové hroby, ktoré stále objavujú."
M. ÁČ: "To, že sa odrývajú masové hroby vlastne pomôže ľuďom získať pravdu a vlastne odprevadiť obete na poslednej ceste."
..... P. REPKOVÁ: "A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Dušan KALNÝ, , Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR a Petra REPKOVÁ. Dopočutia o týždeň."