V Armádnom magazíne Rádia Slovensko dnes nahliadneme do zákulisia filmového umenia, dozvieme sa ako ťažko sa mladý vojenský kadet dopracuje k vytúženej dôstojníckej hodnosti a prezradíme vám ako vynález guľometu zmenil históriu vojenstva.
- Dátum: 13.02.2006
- Dĺžka: 16:19 min.
- Veľkosť súboru: 1.58 MB
Textový prepis relácie:
P. REPKOVÁ, redaktorka: "V Armádnom magazíne Rádia Slovensko dnes nahliadneme do zákulisia filmového umenia, dozvieme sa ako ťažko sa mladý vojenský kadet dopracuje k vytúženej dôstojníckej hodnosti a prezradíme vám ako vynález guľometu zmenil históriu vojenstva."
M. MINÁR, redaktor: "Nerušené počúvanie vám želá Miroslav MINÁR."
P. REPKOVÁ: "A Petra REPKOVÁ."
M. MINÁR: "Akadémia Ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši je vzdelávacou inštitúciou, ktorá v súčinnosti s Národnou akadémiou obrany pripravuje budúcich dôstojníkov."
P. REPKOVÁ: "Ide o prestížnu školu a o štúdium je medzi mladými študentmi mimoriadny záujem. Nie každý však dokáže zvládnuť náročné prijímačky, ktoré sú tento rok o čosi ťažšie. Potvrdil nám to vedúci oddelenia vzdelávania Ján ŠTURMANKIN."
J. ŠTURMANKIN: "Tohto roku prvýkrát celá kampaň náborová do Ozbrojených síl alebo do k štúdiu na akadémii bola vedená s tým, že uchádzači nastupujú do profesionálnej služby. Po minulé roky nastupovali na výkon povinnej základnej služby, prvé mesiace."
M. MINÁR: "Povedzme si ešte študijné programy, v ktorých môžu študovať vaši študenti."
J. ŠTURMANKIN: "Akadémia pripravuje profesionálnych vojakov v troch študijných programoch. Študijný program dopravné stroje a zariadenia, študijný program elektronické systémy a študijný program manažment. V týchto troch v bakalárskom štvorročnom dennom štúdiu pripravujeme budúcich dôstojníkov, profesionálnych vojakov."
M. MINÁR: "Ak to nie je tajomstvo, koľko študentov môžete prijať v akademickom roku 2006/2007?"
J. ŠTURMANKIN: "V akademickom roku budeme prijímať 120 študentov tak, ako v minulom akademickom roku."
M. MINÁR: "Pre prípadných záujemcov budú zaujímavé termíny výberového konania a samotných prijímacích pohovorov."
J. ŠTURMANKIN: "Po zaregistrovaní prihlášky na Akadémii Ozbrojených síl, my upovedomíme regrutačné strediská o tom, že záujemca sa prihlásil na štúdium na našej škole a zároveň mu pošleme prihlášku na prijatie do profesionálnej služby, ktorú si on podá na regrutačnom stredisku, kde s ním urobia prvotnú agendu a potom bude nasledovať psychodiagnostické vyšetrenie, preskúšania z telesnej zdatnosti a lekárske vyšetrenie v stredisku pre výber personálu. Toto by sa malo odohrávať v mesiacoch marec, apríl, prípadne máj ešte a na základe rozhodnutia Personálneho úradu, že ten uchádzač je schopný prijatia do profesionálnej služby, bude pozvaný potom na vedomostnú časť prijímacieho konania, ktorá bude 12. až 16. júna."
P. REPKOVÁ: "V pondelok sme kadetom Akadémie Ozbrojených síl spríjemnili štúdium našim hudobno‑zábavným programom, potrénovali sme ich v mediálnej komunikácii, aby sa nebáli mikrofónu a zvedavých otázok novinárov keď budú zaradení na vysokých postoch v armáde. Ako správni vojaci nezľakli sa a úspešne zvládli aj túto nezvyčajnú úlohu."
M. MINÁR: "My sme však niekoľko otázok položili aj ich profesorom. Vedúci katedry prírodných vied Ferdinand CHOVANEC."
P. REPKOVÁ: "Vraj na vašej katedre je matematika veľmi prísna. Je to pravda?"
F. CHOVANEC: "Neviem z akého hľadiska myslíte to, že je prísna. Áno, tie kritériá sú stanovené tak, že študent je vyhovujúci ak získa počas celého semestra zo 100 bodov 60, čiže 60 percent vedomostí. Tak bežne sa za vyhovujúce výsledky považujú 50‑percentná úspešnosť, no ale stanovili sme si tak, aby sme naozaj vyškolili kvalitných profesionálnych vojakov aj po odbornej, teda vzdelanostnej stránke."
P. REPKOVÁ: "Čo všetko je v teste?"
F. CHOVANEC: "Na konci semestra tieto testy robíme hromadne pre všetkých študentov všetkých smerov, pretože vyučovanie je rovnaké, tak aj testy na záver semestra sú rovnaké. Testy pozostávajú z piatich príkladov, ktoré študenti riešia, nie je to odpovedanie podľa a, b, c otázok, za celý test môžu získať 50 bodov. 50 bodov môžu získať počas priebežného hodnotenia za semester a 50 bodov za skúšku. Dokopy teda ako som hovoril musia získať 60 bodov, aby bol vyhovujúci študent na skúške."
P. REPKOVÁ: "Možno si niekto povie prečo je matematika pre profesionálneho vojaka tak dôležitá?"
F. CHOVANEC: "Tak, matematika patrí medzi predmety, ktoré sú súčasťou všetkých ďalších technických predmetov. Vieme, že prírodné zákony sú formulované v tvare vzťahov alebo rovníc, ktoré majú vlastne matematický charakter, takže ak človek alebo študent chce ovládať odborné technické predmety, tak k tomu potrebuje mať aj určitý aparát matematický dobre zvládnutý."
P. REPKOVÁ: "Profesionálny vojak musí ovládať aj cudzí jazyk, aby sa vedel dohodnúť so svojimi kolegami z iných krajín. A to je už otázka pre pani Martinu ŠKUTOVÚ z Ústavu jazykovej prípravy. Ako sú vojaci pripravení po jazykovej stránke?"
M. ŠKUTOVÁ: "Tak viete, že anglický jazyk je v súčasnosti pracovným jazykom NATO. Preto kladieme veľký dôraz na čo najlepšie zvládnutie anglického jazyka. V tomto ročníku, ktorí je by som povedala takým prelomovým, ťažisko sa posunulo vo výuke anglického jazyka do prvého ročníka, kde sa sústredila celá výuka. Študenti počas zimného semestra absolvujú 214 hodín jazykovej prípravy a počas letného semestra 216 hodín jazykovej prípravy. Spolu v prvom ročníku teda absolvujú 420 hodín a výsledkom tejto jazykovej prípravy je Stanagová (?) skúška podľa normy 6001, na základe ktorej podľa jednotlivých úrovní, do ktorých študentov zaraďujeme na začiatku školského roka, títo jazykovú prípravu absolvujú, na záver končia jazykovou skúškou. Môžu dosiahnuť rôzne úrovne od 0 až do 3 plus a zároveň musia absolvovať aj riadnu skúšku, ktorá je predpísaná ich študijným programom."
P. REPKOVÁ: "Prednedávnom bojovali v horách kadeti druhého ročníka akadémie. Zimu a mráz si do sýtosti užil aj slobodník Ján HRUGOŠ."
M. MINÁR: "Pán slobodník absolvovali ste jedno z najťažších cvičení čo sa týka študentského života tu v akadémii. O čom bolo toto cvičenie, ako dlho trvalo a na čo bolo zamerané?"
J. HRUGOŠ: "Tak toto cvičenie bolo predovšetkým vo vytrvalosti, disciplíne. Načreli sme na hranicu svojich síl vo viacerých pochodoch."
M. MINÁR: "Bola tam aj taktika v náročnom teréne. Prezradím, že ste boli blízko Smrekovice, pri mrazoch mínus 20, mínus 25, dalo sa to zvládnuť?"
J. HRUGOŠ: "Myslím si, že sa to dalo zvládnuť, aj keď miestami sa stalo, že niektorým bolo zima, hlavne v tej spodnej časti, ale tí, ktorí sme sa dobre obliekli a mysleli sme na tie veci, ktoré môžu nastať, tak sme to zvládli."
M. MINÁR: "Nikomu sa nič nestalo, neomrzli ste?"
J. HRUGOŠ: "Nie nikomu sa nič vážne nestalo, cvičenie sme zakončili vynikajúco."
M. MINÁR: "Vynikajúce bolo aj hodnotenie?"
J. HRUGOŠ: "Samozrejme."
M. MINÁR: "Kto bol najlepší z vašich kolegov?"
J. HRUGOŠ: "Tak je to paradoxné, ale môžem povedať dievčatá hlavne."
M. MINÁR: "Čiže dievčatá mali väčšiu výdrž ako chlapi."
J. HRUGOŠ: "Tak vzhľadom na to, že sú to dievčatá, boli úspešnejšie."
M. MINÁR: "Aj v streľbe napríklad, aj v tej taktike?"
J. HRUGOŠ: "V streľbe nie, v streľbe samozrejme chlapci."
M. MINÁR: Čo sa týka toho praktického významu tohto cvičenia, nazdávate sa, že vám niečo dalo do tej celkovej prípravy tu v akadémii?"
J. HRUGOŠ: "Samozrejme myslím si, že mi dalo hodne a mohol som zistiť aké sú moje hranice a možnosti."
M. MINÁR: "Keď skončíte akadémiu, síce máte ešte tri roky štúdia, kde by ste chceli slúžiť?"
J. HRUGOŠ: "Zaujímal by ma predovšetkým Martin a prípadne nejaká protivzdušná obrana."
M. MINÁR: "Plná poľná dnes aj o filmoch s vojnovou tematikou. Za účasti ministra obrany Martina FEDORA sa v pondelok v divadle West uskutočnila slávnostná prezentácia nového trojdielneho cyklu dokumentárnych filmov s názvom Slovenská misia. Tvorcovia v nich predstavujú slovenských vojakov v operáciách v Iraku, v Afganistane a v Kosove."
P. REPKOVÁ: "Prvý film si na televíznych obrazovkách môžete pozrieť už túto nedeľu. Jeden z autorov Marek VÍTEK nám o nezvyčajnom projekte povedal."
M. VÍTEK: "Ja vlastne od roku 1993 cestujem po konfliktoch svetových a vidím, že armády demokratických štátov pomáhajú stabilizovať situáciu, vlastne už dnes na všetkých kontinentoch a preto sme sa rozhodli s kolegom Radanom ŠPRONGLOM, že sa pokúsime zmapovať prácu najprv českých a potom slovenských vojakov v týchto konfliktoch a výsledkom sú dokumenty, ktoré myslím si, že keď sa na pozriete tak uvidíte ako sa veľmi slovenská armáda zmenila za posledných 15 rokov a že to sú profesionáli, ktorí sú pripravení bojovať a pomáhať kdekoľvek to bude nutné."
P. REPKOVÁ: "A pri filme ešte zostaneme. Mladí slovenskí filmári sa rozhodli oživiť našu skromnú kinematografiu a po dlhých rokoch budú nakrúcať celovečerný film s vojnovou tematikou. Jeho názov bude Rozhovor s nepriateľom."
M. MINÁR: "V prekrásnej zimnej scenérii našich hôr sa začal nakrúcať práve dnes, dozvedeli sme sa od jeho tvorcov, režiséra Patrika LANČARIČA a producenta Mareka VESELICKÉHO."
P. LANČARIČ: "Sme taká istá partia hercov, režisérov, dramaturgov a tak ďalej, ktorí spolupracujeme spolu v divadle už niekoľko rokov a teda vždycky sme smerovali k ambícii točiť film, takže sme sa teda pokúsili vytvoriť scenár a dostať ho až k realizácii. Čo vyzeralo na začiatku ako neuveriteľné a stáva sa to skutočnosťou, vlastne od 10. februára v piatok začíname točiť ten príbeh."
P. REPKOVÁ: "Marek prečo ste sa vy rozhodli podporiť a možno aj tak organizačne a technicky zabezpečiť tento film?"
M. VESELICKÝ: "Po prečítaní scenára a vysvetlení toho zámeru ako by ten film mal vyzerať, ako cestou by mal smerovať, tak nás to oslovilo a sme sa takisto dohodli, že bude to síce ťažké, bude to možno s určitými problémami, ale skúsime to a dáme dokopy štáb, s ktorým by sme mohli vlastne tento film zrealizovať."
P. REPKOVÁ: "Kto je autorom scenára?"
P. LANČARIČ: "Takže celý scenár vznikol na motívy rovnomennej novely, volá sa to Rozhovor s nepriateľom a je to vlastne podľa novely Leopolda LAHOLU, takého významného slovenského umelca, ktorý v tejto krajine zostal akoby úplne zabudnutý a nejakým spôsobom opomínaný veľmi neprávom. Je to príbeh z obdobia 2. svetovej vojny a je veľmi zaujímavým spôsobom plný vnútorného napätia a takej istej filozofie akoby úplne modernej a je to iný pohľad skrátka na 2. svetovú vojnu a tie veci vychádzajú z autentických zážitkov Leopolda LAHOLU. To znamená, že má nejaký koreň v skutočnosti, pretože on v tej vojne vlastne bojoval, on tam robil aj reportéra vojnového, to znamená, že je to neuveriteľne zaujímavý materiál. Ďalšia vec je na to zaujímavá tá, že vlastne my sme ten scenár posunuli trošku aj do súčasnosti, to znamená celý ten príbeh z 2. svetovej vojny je konfrontovaný, je tá asociácia vytváraná na autentické zábery zo súčasných vojnových konfliktov, ktoré sa dejú po celom svete, či už je to Irak, Afganistan, či to bola vojna v Kosove, či sú to teroristické útoky alebo je proste len pochod nejakých neonacistov, skrátka pretože to mapuje takú agresiu alebo energiu agresie a vojny vlastne v súčasnosti a cez také asociácie tejto súčasnosti vlastne ako keby sa nám odkrýva celý ten príbeh z 2. svetovej vojny. Chceli sme nekompromisnú konfrontáciu veľmi priamu na tú súčasnosť, to znamená, že z toho vzniká aj taká veľmi progresívna montáž vlastne toho celého filmu."
P. REPKOVÁ: "Osudy hrdinov film Rozhovor s nepriateľom, ako aj prácu filmárov vám Plná poľná priblíži aj v ďalších reláciách. Opäť je tu rubrika o slávnych zbraniach minulosti a jej autor Ján DOLINAJ minule rozprával o koltoch a preto na divokom západe zostaneme aj dnes."
J. DOLINAY: "Áno, pretože prvý mechanický rotačný guľomet Richarda Jordana GATLINGA bol patentovaný v novembri 1862."
B. ROŠTECKÝ: "Čo v tomto prípade znamená ten prívlastok mechanický?"
J. DOLINAY: "To, že streľba dávkou bola možná len s pomocou vonkajšieho podnetu. Pri gatlingu to bolo ručné otáčanie kľukou, čím sa roztáčal do rotácie zväzok šiestich alebo viacerých hlavní."
B. ROŠTECKÝ: "Takže od tohto pochádza aj prívlastok druhý ‑ rotačný."
J. DOLINAY: "Áno presne tak. Na rozdiel od revolverov, pri ktorých sa otáčal iba bubienok, pri guľometoch gatling sa otáčali, teda rotovali celé hlavne usporiadané do zväzku okolo centrálnej osi. Každá hlaveň mala pritom svoj vlastný záver, aj bicí mechanizmus."
B. ROŠTECKÝ: "Možno by bolo dobré podrobnejšie povedať ako to celé fungovalo."
J. DOLINAY: "No, predstavte si zväzok hlavní ako ciferník hodín. Do otvoreného záveru hlavne na 12. hodine vlastnou váhou padol náboj zo zásobníka vkladaného zhora. Hlaveň sa potom posúvala ďalej, uvoľnila miesto nasledujúcej prázdnej. Na 3. hodine bol už záver zamknutý a naťahoval sa bicí mechanizmus. Ten na 6. hodine, teda keď bola hlaveň v najspodnejšej polohe odpálil náboj. Na 9. hodine z otvoreného záveru už vypadla prázdna nábojnica a hlaveň bola opäť pripravená na nabitie."
B. ROŠTECKÝ: "Šikovný chlapík ten pán GETLING."
J. DOLINAY: "Veru a predstavte si, že to pritom nebol žiadny inžinier, ale zubný lekár. O jeho lekárskej praxi informácie nemáme. Vieme však, že zostrojil celkom vydarenú sejačku a jeho rotačný guľometný systém využívajú aj dnešné letecké a protilietadlové guľomety a kanóny. Samozrejme už s elektrickým pohonom, s ktorým dosahujú fantastickú kadenciu vyše 4‑tisíc výstrelov za minútu a predstavte si, že GATLING skoro mohol poopraviť aj dejiny Spojených štítov amerických."
B. ROŠTECKÝ: "Ako to?"
J. DOLINAY: "No určite ste počuli o bitke pri Litle Bighorne v roku 1876, v ktorej Indiáni porazili 7. kavalériu generála Georga Armstronga CUSTERA. Padlo vtedy všetkých 263 mužov z jeho piatich jazdeckých jednotiek, vrátane CUSTERA, ktorý už vtedy bol len podplukovníkom, pretože generálska hodnosť mu platila iba počas občianskej vojny a v tom to bolo. CUSTER opäť za každú cenu chcel vyniknúť a hnal sa do bitky. Nečakal na posily a odmietol aj batériu getlingových guľometov, ktoré mu ponúkal veliteľ tejto protindiánskej výpravy generál TERRY, vraj by ho zdržiavali, Vtedajšie getlingy mali síce kadenciu len asi 300 výstrelov za minútu, ale určite by Indiánom poriadne skomplikovali život. Všetko teda mohlo byť inak."
P. REPKOVÁ: "Nabudúce budeme hovoriť o guľomete Maxim, ale dnes sa náš vysielací čas už naplnil. Lúčia sa s vami tvorcovia relácie Juraj TIMA, Bernard ROŠTECKÝ, Petra REPKOVÁ."
M. MINÁR: "A Miroslav MINÁR. Dopočutia o týždeň."
