Čierny vlk vtrhol do priestorov nášho najväčšieho výcvikového centra na Lešti. Cvičenie vojakov z trebišovského mechanizovaného práporu s rovnomenným názvom sa včera skončilo. Ku podivu však počas neho nebola vystrelená ani jediná rana a aj náklady na jeho uskutočnenie boli veľmi nízke.
- Dátum: 12.02.2007
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Textový prepis relácie:
P. REPKOVÁ, redaktorka: "O slovo sa hlási Armádny magazín pre vojakov a nevojakov. Jeho obsahom vás bude sprevádzať Petra REPKOVÁ..."
M. MINÁR, redaktor: "... a Miroslav MINÁR."
P. REPKOVÁ: "Čierny vlk vtrhol do priestorov nášho najväčšieho výcvikového centra na Lešti. Cvičenie vojakov z trebišovského mechanizovaného práporu s rovnomenným názvom sa včera skončilo. Ku podivu však počas neho nebola vystrelená ani jediná rana a aj náklady na jeho uskutočnenie boli veľmi nízke."
M. MINÁR: "To preto, že velitelia celý týždeň sedeli pri počítačoch a viedli virtuálny boj s nepriateľom. Možnosti centra nám spresnil kapitán Ľuboš GULÁŠ."
Ľ. GULÁŠ: "Spoločné bojové výcvikové centrum vzniklo k 1.10. minulého roku a jeho hlavnou úlohou je viesť výcvik príslušníkov Ozbrojených síl v dvoch oblastiach. Prvou oblasťou je konštruktívna simulácia, druhou oblasťou je živá simulácia. Momentálne môžme vidieť aj cvičenie v priebehu konštruktívnej simulácie, výcvik mechanizovaného práporu z Trebišova pri riešení stabilizačných operácií v zahraničí. Druhou oblasťou je riešenie živej simulácie, znamená to výcvik priamo v teréne s použitím prvkov laserových generátorov, laserových zbraní, ktoré nám nahradzujú klasické zbrane, muníciu, pohonné hmoty."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Vidím tu veľkú obrazovku, aj malé obrazovky počítačov a vidím tam pán kapitán horieť vozidlo, takže o čo ide konkrétne?"
Ľ. GULÁŠ: "Sme skutočne na miestnosti riadiaceho cvičenia a to čo práve vidíme je viac-menej situácia naplánovaná a odohraná v rámci priebehu cvičenia. Je to kolízia dvoch civilných vozidiel, autobusu a osobného auta, kde naši príslušníci práporu zabezpečujú alebo vypomáhajú pri odstraňovaní škôd, v záchrane ľudských životov."
P. REPKOVÁ: "Spoločné bojové výcvikové centrum na Lešti v budúcnosti nebude pripravovať vojakov iba na ostrý bojový zásah, ale zrejme aj na to ako pomôcť občanom zmierňovať následky živelných či priemyselných katastrof. Hovorí o tom náčelník leštianskeho centra podplukovník Róbert TARIČ."
R. TARIČ: "Sme pripravení v rámci konštruktívnej simulácie, to znamená tých počítačových cvičeniach, nahrať situácie cez krízový manažment, či povodne, či nejaké požiare alebo ďalšie iné situácie, ktoré môžu nastať v reáli či na území Slovenskej republiky, či na území mimo Slovenskej republiky. Jedno cvičenie prebehlo ešte na tej báze Centra simulačných technológií v Košiciach, kde cvičil Obvodný úrad Košice, takže máme v tomto skúsenosti a máme tu ľudí, ktorí z Košíc prešli a sú v tomto zbehlí a posledné informácie, ktoré som dostal práve pred piatimi minútami, pán minister nás oslovil s možnosťou vykonania tohto cvičenia krízového manažmentu tu na spoločnom bojovom výcvikovom centre koncom mája tak, aby sme to pripravili v tých intenciách ako to bolo pripravené vtedy v Košiciach."
..... STALO SA M. MINÁR: "Vlasta PARKANOVÁ je prvou ženou, ktorá v stredoeurópskom priestore šéfuje rezortu obrany. Členku českého vládneho kabinetu v utorok hostil v Bratislave minister obrany František KAŠICKÝ. Nebola to tentoraz iba zdvorilostná návšteva, o čom svedčí aj podpis dohody o presune materiálov vojenskej kontrarozviedky. Na Slovensko sa vráti kus našej histórie. Hovorí František KAŠICKÝ."
F. KAŠICKÝ: "Dohoda rieši rozdelenie dokumentov, ktoré patrili pod 3. správu štátnej bezpečnosti a ide o dokumenty bývalej kontrarozviedky a dokumenty bývalej spravodajskej správy Generálneho štábu. Je potrebné povedať, že trvalo to takmer pätnásť tokov kým sa táto dohoda podpísala, preto hovoríme, že je historická, aj preto, lebo objasní niektoré miesta v histórii Slovenskej republiky, pretože sa nehovorí len o zväzkoch konkrétnych osôb, ale aj rôznych materiálov, ktoré sa týkajú nariadení, predpisov, ale aj štruktúr či už bývalej spravodajskej správy, poprípade bývalej vojenskej kontrarozviedky. Ešte raz ďakujem českej strane za ústretovosť a v tomto smere, ak môžem povedať, aj za pomoc pri vrátení kusu našej histórie."
P. REPKOVÁ: "Ministerka obrany Českej republiky Vlasta PARKANOVÁ dodáva."
V. PARKANOVÁ: "Napriek našej spoločnej minulosti, napriek tomu je to mimoriadne a pravdepodobne aj bezprecedentné, aby jeden štát dobrovoľne uzatváral dohodu o rozdelení archívu spravodajských služieb s iným štátom a tu to ale hovorím s vedomím toho, že to samozrejme bol náš morálny záväzok a že to nie je nič čo by bolo závislé len na našej ľubovôli z morálneho hľadiska. My sme takú dohodu dnes uzatvorili a ja ju považujem za dôkaz vysoko nadštandardných vzťahov medzi Českou a Slovenskou republikou a to nadštandardných vzťahov práve aj v bezpečnostnej oblasti."
..... STANE SA
P. REPKOVÁ: "Na náš redakčný stôl prichádzajú vaše tipy na tých príslušníkov rezortu obrany, vojakov a civilných zamestnancov, ktorí v uplynulom roku vykonali výnimočné skutky. Na jeden upozornil veliteľ 2. mechanizovanej brigády z Prešova, brigádny generál Štefan MEČÁR."
Š. MEČÁR: "Stal sa v mesiaci november pri vyvedení samohybného zmiešaného delostreleckého oddielu do výcvikového priestoru Lešť, konkrétne kapitán doktor HARMÓCI, ktorý v ranných hodinách vychádzal z tábora Riečky smerom na Útlaky, kde bol tento oddiel rozmiestnený, bola skutočne veľká hmla, do toho mrholilo, boli veľmi nepriaznivé podmienky, pri vychádzaní z tej komunikácie bol svedkom toho ako sa do zákruty smerom na Veľký Krtíš od Senohradu vyrútil automobil s osádkou dvoch mužov. V prudkej zákrute nezvládli rýchlosť a vleteli do stromu. Doktor HARMÓCI bol prítomný, nezaváhal, okamžite aj so svojim vodičom zdravoťákom poskytli tejto dvojici prvú pomoc, dokonca odviezli ich do nemocnice vo Veľkom Krtíši, kde lekári samotní klasifikovali túto nehodu ako veľmi vážnu a nebyť toho, že práve doktor HARMÓCI sa tam nachádzal v tomto okamihu ani jeden z tých mužov by neprežil."
M. MINÁR: "Vojenský čin roka z našej autorskej dielne píše svoju jubilejnú 10. kapitolu. Jeho históriu a najmä zmysel pozorne sleduje aj dojén(?) vojenského diplomatického zboru, vojenský a letecký pridelenec Spojených štátov na Slovensku plukovník John WALLACE."
J. WALLACE: "Život vojaka je veľmi ťažký, služba trvá normálne 24 hodín denne. Každý vojak, profesionálny vojak má povinnosť stále byť v službe, ale ešte sú niektorí vojaci, ktorí robia niečo viac ako normálne v službe. Ja myslím, že je to dôležité, aby spoločnosť, celá Slovenská republika aj uznala tieto príspevky, tie mimoriadne akty týchto vojakov, lebo to reprezentuje nie normálne veľmi ťažké akty, ťažké práce vojakov v Slovenskej republike, ale to je niečo, ešte niečo nad tým, ktoré robia."
M. MINÁR: "Poznáte vo svojom okolí aj vy takýchto ľudí? Upozornite na nich. Ak tak urobíte môžete získať nielen dve vstupenky na slávnostný galaprogram, ale aj rodinný víkendový pobyt. Návrhy posielajte do 21. februára na adresu cinroka@mod.gov.sk."
P. REPKOVÁ: "A to už je na z dnešného obsahu Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju Juraj TIMA, Bernard ROŠTECKÝ Miroslav MINÁR a Petra REPKOVÁ. Dopočutia o týždeň."
