Obsah armádneho magazínu aj dnes vyplní aktuálne dianie v rezorte obrany. Navštívime príslušníkov pozemných síl, ktorí už niekoľko týždňov intenzívne cvičia vo vojenskom priestore. Dozvieme sa, ako ovládajú bojovú techniku najvyšší predstavitelia ministerstva obrany a priblížime vám aj prácu slovenských ženistov na Cypre.
- Dátum: 13.06.2005
- Dĺžka: 10:44 min.
- Veľkosť súboru: 1.23 MB
Textový prepis relácie:
Obsah armádneho magazínu aj dnes vyplní aktuálne dianie v rezorte obrany. Navštívime príslušníkov pozemných síl, ktorí už niekoľko týždňov intenzívne cvičia vo vojenskom priestore. Dozvieme sa, ako ovládajú bojovú techniku najvyšší predstavitelia ministerstva obrany a priblížime vám aj prácu slovenských ženistov na Cypre. Nerušené počúvanie vám od mikrofónu želá Bernard Roštecký.
Vojenský výcvikový priestor v Lešti je svojou rozlohou jedným z najväčších na Slovensku, ale v týchto dňoch napriek tomu bolo v ňom mimoriadne tesno. Útvary a jednotky pozemných síl tu totiž už niekoľko týždňov absolvujú intenzívny poľný výcvik. Jeho obsah nám priblížil veliteľ pozemných síl generálmajor Milan Maxim.
generálmajor Milan Maxim, veliteľ pozemných síl: "Vo VVP Lešti je teraz vyvedených okolo 900 vojakov pozemných síl a asi 50 bojových vozidiel a inú zabezpečovaciu techniku nebudem hovoriť. Vrcholí tu výcvik v prekonávaní vodných prekážok plavbou a brodom. Plavbou bojových vozidiel a aligátorov a brodami tankov T-72. Máme na to vyčlenený tento týždeň, teda od 6-teho do 10-teho. V rámci tohto zamestnania dnešného dňa som si dovolil so súhlasom pána náčelníka Generálneho štábu a ministra obrany pozvať hlavných funkcionárov ministerstva obrany na toto zamestnanie a pre nich ako doplnok boli pripravené takéto atraktívnejšie časti, kde oni prakticky si môžu skúsiť jazdu tankom, bojovým vozidlom alebo streľbou z pušky, pištole, guľometu a iných zbraní."
Pri svojom tanku sme našli vodiča desiatnika Ivana Gajdoša. Máte za sebou niektoré cvičenia ako sa vám jazdilo po Lešti.
desiatnik Ivan Gajdoš, vodič: "V tomto čase tak veľmi dobré, lebo vyšlo nám aj počasie, trošku vírilo prachu, ale dá sa."
Je to iné ako výcvikovom priestore pri materskom ústave pri Trebišove?
desiatnik Ivan Gajdoš, vodič: "Áno, to sa nedá porovnať. Veľmi veľká rozloha."
S technikou ste spokojný?
desiatnik Ivan Gajdoš, vodič: "Zatiaľ sme."
Zrejme sa o to dobre staráte, Vy ste vojak profesionál, ako dlho?
desiatnik Ivan Gajdoš, vodič: "Áno som profesionál už 4 roky."
A strelec tanku desiatnik Martin Urban. Vy ste vojak profesionál, ale na týchto tankoch ste slúžili aj základnú vojenskú službu. Je rozdiel v tejto službe?
desiatnik Martin Urban, strelec tanku: "Je to obrovský rozdiel, niekedy bola vojna o niečom úplne inom, teraz je to vlastne na báze dobrovoľnosti a cti."
Zatiaľ sa teda splnili Vaše očakávania od tejto služby?
desiatnik Martin Urban, strelec tanku: "Áno, splnili sa očakávania. Vždycky som chcel byť vojakom profesionálom od malička."
Nevadia Vám takéto vyvedenia do výcvikového priestoru, predsa len je to odlúčenie aj do najbližších.
desiatnik Martin Urban, strelec tanku: "Je to odlúčenie ale snom každého príslušníka nášho práporu je zajazdiť si a zabojovať si na týchto tankoch a myslím si, že v budúcnosti ak dostaneme šancu opäť prezentovať v bojových streľbách, dokážeme, že náš prápor, ktorý je posledný na Slovensku, bude hájiť a dôstojne reprezentovať celé ozbrojené sily."
To sú pekné slová, počul ich aj veliteľ čatár Milan Šoltés(?). Pán čatár, ako ste Vy spokojný so svojimi chlapcami, so svojou osádkou, splnili všetko, čo sa od nich očakávalo, úlohy?
čatár Milan Šoltés, veliteľ: "No tak v tomto výcvikom období, čo sme teraz tu na Lešti(?) splnil úlohy. Pochválil nás aj veliteľ práporu aj vyšší funkcionári armády. Zatiaľ to prebieha bez nedostatkov."
Čo vás ešte čaká?
čatár Milan Šoltés, veliteľ: "Nuž čaká nás ... zakončenie výcviku. Hlavne ošetrovanie techniky po brodoch a po jazdách a potom samotný presun do posádky Trebišov."
O úroveň výcviku a výsledky jednotiek sa v utorok pri svojej návšteve zaujímal minister obrany Juraj Liška a náčelník Generálneho štábu Ľubomír Bulík. Podľa čísla vojenskej odbornosti je Juraj Liška tankista a aj keď od čias jeho vojenskej služby už uplynulo takmer 20 rokov tanky i tie súčasné ešte dokáže zvládnuť. Dokázal to svojou jazdou na modernej T-72-ke.
Juraj Liška, minister obrany: "Už som zabudol, aby som to mohol porovnať oproti 55-ke, ale ja som presvedčený, že to je lepší tank a trošku som mal problémy v tej prudšej zatáčke, pretože som motor neudržal v otáčkach a potom nezaberal ľavý rajčák/?/ dobre, tak sme si to zopakovali, no tak som si to vycúval a potom to už bolo dobré."
Teraz by mali nasadzovať streľby plnou rážou.
Juraj Liška, minister obrany: "No streľby plnou rážou už by som nechcel absolvovať."
Technika, ktorú sa učil vo svojich vojenských začiatkoch ovládať generálporučík Ľubomír Bulík, bolo bojové vozidlo pechoty. Dnes stojí na čele ozbrojených síl, ale s BVPéčkom si stále rozumie.
Zopakovali ste si jazdy na bojovom vozidle pechoty, ktoré Vám nie je cudzie, ako sa Vám jazdilo?
generálporučík Ľubomír Bulík, náčelník Ozbrojených síl SR: "No jazdilo sa mi vynikajúco. Je pravda, že zo začiatku som si úplne narýchlo nevedel presne spomenúť, ktorý gombík zapnúť, pretože tam toho je strašne veľa na tej prístrojovej doske, ale keď som sa troška ukľudnil po dvoch, troch nadýchnutiach, už som presne vedel - akumulátory, spúšťanie, vzduch, elektrika, kde je ručná brzda, kde je treba chytiť na to, aby som zaradil nejakú rýchlosť, takže som nemal s tým už potom žiadne problémy."
Výborne, veríme, že aj vaši vojaci, ktorí tu dnes cvičia, nebudú mať tieto problémy. Ako ste spokojný Vy s úrovňou výcviku zatiaľ?
generálporučík Ľubomír Bulík, náčelník Ozbrojených síl SR: "No ja som skutočne spokojnejší každým dňom viac. Ide o to, že tak ako rastie úroveň výcviku a intenzita jeho, tak pochopiteľne tým pádom by mala rásť aj naša spokojnosť ako veliteľov, ľudí, ktorí sú za to zodpovední. Takže skutočne vítam to, že sme nabehli na v podstate intenzívnejší výcvik ako v minulosti."
Počúvate Rádio Slovensko.
A na jeho vlnách armádny magazín Plná poľná. Minulý týždeň sme hovorili o zmenách, ktoré sa udiali v mierovej misii na Cypre aj v našom kontingente. Jednou z nich je pričlenenie našej ženijnej čaty priamo pod velenie UNFICYP. Na nové úlohy našich ženistov sme sa opýtali hlavného ženistu misie majora Mariána Mjartana, ktorého sme vyrušili pri kontrole kvality budovania cesty v nárazníkovej zóne.
major Marián Mjartan, hlavný ženista misie: "Máme na veliteľstve misie 37-člennú jednotku ženijnú, ktorá je zodpovedná zhruba za 512 kilometrov ciest pozdĺž celej bufferzóny/?/. Našou úlohou je udržiavať ročne 250 kilometrov ciest, ktoré sú prioritné, aby sme mohli zabezpečiť operačný chod misie a logistickú podporu misie. Práve tu vidíte ukážku na jednej časti v sektore 2, kde upravujeme takzvaný patroltrakt, aby mohli patrolovacie hliadky vykonávať svoju činnosť."
Teraz vidíme, ak sype tatrovka nejaký štrk na cestu, to je bežný postup?
major Marián Mjartan, hlavný ženista misie: "Je to bežný postup, pretože vzhľadom k mandátu, ktorý misia má, nemáme právo alebo nemáme povolenie budovať konštrukcie vozovky pevného charakteru. Všetko sú to dočasné konštrukcie, takže používame vodný makadán s určitým pojivom, ktorý po roztiahnutí určitej vrstvy na vozovku a skompaktnení vytvorí veľmi kompaktný a tvrdý celok vozovky, ktorý vydrží rok až dva a potom sa musí opravovať znova."
Čiže tieto cesty budú pre využitie jednotiek OSN.
major Marián Mjartan, hlavný ženista misie: "Tieto cesty sú pravidelne využívané pre jednotky OSN, nielenže budú, oni sú aj využívané a podľa pravidelného plánu, ktorý máme každý rok, upravujeme niekoľko desiatok kilometrov ciest ročne."
Je spokojnosť s prácou slovenských ženistov?
major Marián Mjartan, hlavný ženista misie: "To by ste sa museli spýtať vodičov, ktorí tu jazdia, ale samozrejme nadmieru, pretože je to obrovský prínos. Máme dva cestné tímy, ktoré pracujú pre všetky sektory pozdĺž bufferzóny a je bitka o to, kde ženisti pôjdu robiť."
Čo okrem ciest robia naši ženisti?
major Marián Mjartan, hlavný ženista misie: "Okrem výstavby ciest zabezpečujeme kompletnú logistickú podporu výstavby táborov, čo znamená ubytovacie kontajnery, sociálne kontajnery, výstavba kuchýň a kompletná infraštruktúra v týchto táboroch, čiže od elektroinštalácie až po vodoinštaláciu."
Naši ženisti sú zrejme skúsení vojaci, ktorí majú niekoľko misií za sebou.
major Marián Mjartan, hlavný ženista misie: "Chlapci už majú za sebou nejaké misie, čo je veľmi prospešné pre nás, pretože hlavne strojníci rôznych zemných strojov, ktoré my tuná máme, oceňujeme ich skúsenosti vzhľadom k tomu, že každý sektor, ktorý tu je, je rozličný. Sektor jedna je veľmi hornatý terén a pracovať tam s nimi ... ťažké mechanizmy si vyžaduje naozaj extrémne skúsenosti, pretože bez skúseností v takomto sektore by to dopadlo veľmi špatne. Mali sme smrteľné prípady. Našťastie nie na našej strane, ale zo samotnej strany Argentínčanov, ktorí tade jazdia. Sektor 2 je zas nebezpečný tým, že je veľmi nížinatý a je tam v období dažďov jedna povodeň za druhou a sektor 4 je náš slovenský sektor je zase kombinácia aj nížin aj vrchov a je tam hrozne veľa riek, čo zase nám robí problémy, pretože v prípade veľkých dažďov, celé kusy vozovky sú odplavené a vznikajú takzvané diery na cestách."
Vojenské dejiny starovekej Európy nám už v niekoľkých pokračovaniach približuje archeológ Vladimír Turčan. Dnes nám prezradí niečo o ďalších bojovníkoch zo stepí - Avaroch.
Vladimír Turčan, archeológ: "Roku 568 nášho letopočtu prenikli do Karpatskej kotliny Avari turko-tatarské kmene, o ktorých presne pôvod nevieme. Vlastne ich sem pritiahli Byzantníci/?/, pretože sa obávali Gepidu. A chceli riešiť gepidsko-langobarský problém. Avari síce Gepidov porazili ale samotní Longobardi v tom momente ešte spojenci Avarov sa tak zľakli ich surovosti, že radšej odtiahli do severného Talianska, to je tá dnešná Lombardia. Avari sa stali pánmi celej Karpatskej kotliny a vládli tu. Bojovali ako ... takisto predovšetkým na koňoch, boli to také kone menšieho vzrastu. Používali meče, používali saksy/?/, kopije, luky a aj bojové sekery, ale tie zrejme predovšetkým pod vplyvom Slovanov. Dlho nenašli na ne okolité kmene zbrane, akým spôsobom ich poraziť a vlastne aj to bolo dosť ťažko, lebo Avari robili výpravy do okolitých krajín a pokiaľ okolité štáty chceli ich poraziť tak, že ich v čase tej výpravy porazia, tak to nešlo, lebo boli veľmi mobilní. Až Karol Veľký na konci 8. storočia zorganizoval veľkú výpravu a vpadol priamo do Karpatskej kotliny, priamo do centra avarskej moci, tu likvidoval ich hospodársku základňu."
Stalo sa
Milan Štefan, Michalovce: "Milan Štefan, Michalovce. Na Zemplínskej šírave, kde prve začína letná turistická sezóna, sa v uplynulých dňoch konalo cvičenie civilnej ochrany. O priebehu cvičenia hovorí inžinier Jozef Bošičák/?/, vedúci odboru krízového riadenia."
Ing. Jozef Bošičák, vedúci odboru krízového riadenia: "2. 6. sme vykonali taktické ukážkové cvičenie, pod názvom Košice 2005 na tému Teroristický útok na veľký dopravný uzol a na vodnú stavbu Zemplínska šírava, v tom výletná loď s 50 pasažiermi a vznik veľkého lesného požiaru. Cvičenia sa zúčastnilo 18 pozorovateľov členských štátov NATO a Európskej únie a vyše 200 cvičiacich záchranárov, záchranárskych zborov a tímov z Poľskej republiky, Maďarskej republiky, Ukrajiny a samozrejme Slovenskej republiky. Do námetových cvičení a situácii boli na záchranné práce nasadené aj sily a prostriedky Leteckej základne Prešov Ozbrojených síl Slovenskej republiky hlavne pri transporte ranených do špecializovaných pracovísk zdravotníckych zariadení v okresoch Michalovce, Trebišov, Humenné, pri záchrane topiacich sa z vodnej hladiny a poškodenej lode, pri hasení rozsiahleho lesného požiaru v nedostupnom teréne využitím vrtuľníkov Leteckej základne Prešov."
A to bol už posledný príspevok dnešnej relácie, Plnú poľnú pre vás pripravili a vysielali Juraj Tima, Petra Repková, Miroslav Minár a Bernard Roštecký. Dopočutia o týždeň.
