Lišiak z topoľčianskej Ľahkej brigády je dravec, ale s vysoko humánnym cítením. Dôkazom toho je, že práve táto brigáda získala celkom tri nominácie na Vojenský čin za rok 2005. Získala si však aj pozornosť Plnej poľnej, v ktorej vám dnes predstavíme ďalších kandidátov na toto prestížne ocenenie. Jeho história sa začala písať v armádnom vysielaní Slovenského rozhlasu.
- Dátum: 13.03.2006
- Dĺžka: 12:37 min.
- Veľkosť súboru: 1.45 MB
Textový prepis relácie:
M. MINÁR, redaktor: "Lišiak z topoľčianskej Ľahkej brigády je dravec, ale s vysoko humánnym cítením. Dôkazom toho je, že práve táto brigáda získala celkom tri nominácie na Vojenský čin za rok 2005. Získala si však aj pozornosť Plnej poľnej, v ktorej vám dnes predstavíme ďalších kandidátov na toto prestížne ocenenie. Jeho história sa začala písať v armádnom vysielaní Slovenského rozhlasu a preto nás teší, že ste si tento piatkový večer naladili práve Rádio Slovensko. Nerušené počúvanie vám želá Miroslav MINÁR.
Topoľčianska Ľahká brigáda má vo svojom znaku lišiaka v zelenom poli. Tá zelená farba je aj farbou nádeje a práve jednotky tohoto zoskupenia svojou činnosťou naozaj dokazujú, že tú nádej dávajú nám všetkým. Dokazuje to aj trojnásobná nominácia na ocenenie Vojenský čin roka za rok 2005. S veliteľom brigády, brigádnym generálom Stanislavom PETRENCOM sme sa zhodli na tom, že je to pokračovanie tradície."
S. PETRENEC: "Áno, máte pravdu, pokračujeme v tejto tradícii. Som rád, že nachádzame v tomto kolektíve pomaly 2,5‑tisíc ľudí vždy tých, ktorí môžu dôstojne reprezentovať jednak ľahkú brigádu, jednak ich činy svedčia o tom, že patria medzi ľudí, ktorí majú vysoký morálny kredit a toto dokážu prezentovať aj v tých záťažových situáciách."
M. MINÁR: "Nominačný výbor rozhodol, že medzi kandidátov na ocenenie pôjde tentoraz celá Ľahká brigáda za pomoc pri snehovej kalamite v decembri 2005. Dostal sa do nominácie aj mechanizovaný prápor z Nitry za ozaj šľachetný čin, no a samozrejme v tej profesionálnej oblasti prápor okamžitej reakcie za zvládnutie afirmačného procesu."
S. PETRENEC: "Tak z pohľadu veliteľa pre mňa veľmi cenné sú výsledky, ktoré dosiahol prápor okamžitej reakcie, pretože to je určitý historický medzník, keď prvý štáb práporu Ozbrojených síl Slovenskej republiky je akceptovaný na medzinárodnej scéne na to, že môže operovať v medzinárodnom prostredí, že tie postupy a tie odborné schopnosti, či už veliteľa, jeho zástupcu, náčelníka štábu, ale aj celého štábu a veliteľov rôt, preukázali, že sú zrovnateľné a dokážu operovať v tomto medzinárodnom prostredí a viesť operácie tak, ako vyplýva z nášho členstva v NATO. Čo sa týka ostatných, samozrejme som nesmierne potešený vašimi slovami o Ľahkej brigáde, že celá bola nominovaná, no a tie ostatné veci ja si myslím, že sme konali len svoju povinnosť zo zákona, proste sme pomohli samospráve, miestnej správe, štátnym orgánom v riešení niektorých situácií, ktoré nastali pri tých klimatických zmenách, ktoré boli."
M. MINÁR: "No práve klimatické zmeny, je marec, napadlo nám ešte strašne veľa snehu aj tu v podmienkach, v ktorých operujú vaše jednotky. Čo v prípade zasa toho druhého extrému, keď sa začne tento sneh rozpúšťať, hrozia povodne, záplavy, je Ľahká brigáda pripravená opäť pomôcť a zasiahnuť?"
S. PETRENEC: "Tak ľahká brigáda je rozmiestnená keď to zoberieme od Rožňavy, cez Martin, až po Nitru, prakticky na polovici územia Slovenskej republiky a naše jednotky sú pripravené jednak pomôcť pri týchto veciach či už technikou, materiálmi, samozrejme na výzvu. Ja myslím, že na Ľahkú brigádu v tomto smere sa môžeme kedykoľvek spoľahnúť."
M. MINÁR: "V kategórii Priateľ armády si nomináciu vyslúžil Odborový zväz potravinárov. Už takmer desaťročie podporuje podujatie Deň detí s Ozbrojenými silami a Slovenským rozhlasom, mimochodom tiež Naše dieťa a dáva mu celoslovenský rozmer. Spoluprácu s priateľmi v armáde si cení aj odborová predáčka Magdaléna MILENOVÁ."
M. MILENOVÁ: "Myslím si, že vzájomná spolupráca nás oboch veľmi napĺňa a je to úžasný pocit keď potravinári môžu produkovať svoju výrobu a starať sa o pohodu členov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a vlastne sme mali možnosť na celoslovenskej úrovni prezentovať túto spoluprácu ako veľmi pozitívnu vec a postavenie Ozbrojených síl v mierovom období."
M. MINÁR: "Bude táto spolupráca pokračovať aj nabudúce?"
M. MILENOVÁ: "Tu by som chcela poďakovať všetkým spolupracovníkom a teda členom Ozbrojených síl Slovenskej republiky, pretože Odborový zväz potravinárov sám ako právny subjekt by nikdy nemal také možnosti, aby takýto deň zorganizoval, takže z našej strany vnímame túto spoluprácu veľmi pozitívne a tešíme sa na jej pokračovanie."
M. MINÁR: "Napriek tomu tá nominácia na Vojenský čin roka 2005 je za to, že vy vlastne pomáhate pri organizácii tohto dňa a pomáhate tým aj prezentácii Ozbrojených síl. Čiže táto nominácia prekvapila vás, potešila?"
M. MILENOVÁ: "Prekvapila určite veľmi všetkých našich členov a sme veľmi potešený, považujem to za úžasnú vec, že Odborový zväz potravinárov Slovenskej republiky dostal takúto poctu a verím, že túto nomináciu podporia všetci tí, ktorí budú rozhodovať o tom či sa staneme aj laureátmi Vojenského činu roka."
M. MINÁR: "Včera v sprievode náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl generálporučíka Ľubomíra BULÍKA navštívil slovenskú jednotku v misii Európskej únie ALTHEA v Bosne a Hercegovine minister obrany Martin FEDOR: Vyjadril spokojnosť s pôsobením Slovákov. My sme sa o tom presvedčili v rozhovore s veliteľom našej strážnej čaty v Tuzle."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Veliteľom slovenskej jednotky na základni v Tuzle je poručík Ján BALCIAR. Vidím podľa znaku, že ste prišli z Michaloviec. Prvýkrát v misii?"
J. BALCIAR: "Prvýkrát."
B. ROŠTECKÝ: "Ako sa vám to zatiaľ pozdáva? Ste tu už takmer dva mesiace, ako sa tu slovenská jednotka uchytila?"
J. BALCIAR: "Ja myslím, že sa uchytila veľmi dobre, veľmi dobre sa aklimatizovali a zhostili sa svojej úlohy, takže nemáme žiadne problémy a myslím, že úlohy, ktoré tu plníme, sú hodnotené ako veľmi dobré."
B. ROŠTECKÝ: "Čiže vaši vojaci pôsobia tu na základni v úlohe strážnej jednotky. Náčelník Generálneho štábu sa vás pýtal ako boli vaši vojaci a vaša jednotka pripravení keď prišli sem do misie?"
J. BALCIAR: "Boli pripravení v podstate lepšie, alebo by som povedal vo väčšom rozsahu ako je nutné. Akonáhle sme prišli sem, nemali sme žiadny problém po zaradení zo zmien. Všetko čo vlastne chlapci teraz robia, mali nacvičené už z republiky."
B. ROŠTECKÝ: "Ako vás prijali kolegovia z ostatných kontingentov, ktorí sú tu na brigáde Sever?"
J. BALCIAR: "Veľmi dobre. Hlavne by som ako vyzdvihol český kontingent, ktorý vlastne v tých začiatkoch nám veľmi pomohol a samozrejme týka sa to aj Portugalcov, Rakúšanov a iných národností."
B. ROŠTECKÝ: "Tie strážne posty obsadzujú teda slovenskí vojaci. Zatiaľ bez problémov?"
J. BALCIAR: "Zatiaľ bez problémov a vo veľmi vysokej kvalite."
B. ROŠTECKÝ: "Vy ste po prvý raz v misii. Čo vám zatiaľ za toto pôsobenie dala táto služba tu ďaleko od domova?"
J. BALCIAR: "Predovšetkým sa to týka mojej jazykovej prípravy, proste sa tu nachádza 16 krajín a jediným komunikačným jazykom je tu angličtina, takže ja to beriem veľmi pozitívne z toho hľadiska, že sa veľmi zdokonalím v tomto jazyku."
M. MINÁR: "Výkonný výbor Medzinárodnej rady vojenského športu, známy aj pod skratkou CISM, prvýkrát zasadal na Slovensku. Naši armádni športovci budú upevňovať spoluprácu medzi ozbrojenými silami členských krajín tejto organizácie, potvrdil počas rokovania minister obrany Martin FEDOR. No možno sa to v budúcnosti prejaví aj tak, že nejaký armádnik získa aj olympijskú medailu. Generál Gianni GOLA z Talianska, najvyšší predstaviteľ CISM, reagoval."
G. GOLA: "Vo všetkých členských krajinách sú obdobné problémy i otázky, chápeme ich, pretože ide o náročný proces reštrukturalizácie ozbrojených síl, ich transformáciu a s tým spojený obmedzený rozpočet. Je jasné, že v tejto situácii nemôže byť šport prioritou, ale napriek tomu len jeden príklad, z 246 medailí udelených na Zimných olympijských hrách v Turíne získali vojenskí športovci celkom 53. Taliansko získalo 11 medailí a o všetky sa zaslúžili vojenskí športovci. Aj preto budeme podporovať, aby sa posilnilo partnerstvo medzi Slovenskom a CISM‑om. Máme celkom 25 športov, v ktorých organizujeme celosvetové majstrovstvá. Podporíme každú ponuku Slovenska na usporiadanie takýchto šampionátov."
M. MINÁR: "A čo na to riaditeľ Vojenského športového centra Ľubomír ROŠKO?"
Ľ. ROŠKO: "Súhlasím s pánom prezidentom GOLOM, že teda CISM‑us by bol pripravený, my ako klub sme tiež pripravení dajme tomu zorganizovať podujatia. otázka je, že ešte potrebujeme tretieho partnera do tejto konštelácie, ktorý to zaplatí. To znamená my čo sa týka infraštruktúry vedeli by sme zorganizovať majstrovstvá sveta vojenské v atletike, majstrovstvá sveta v džude, majstrovstvá sveta v zápasení, vo vzpieraní, to by nám nerobilo problém po technickej stránke."
B. ROŠTECKÝ: "Veríme, že sa to v budúcnosti podarí. Pán riaditeľ vzniklo centrum športové, vojenské. Čo ho čaká v najbližšej budúcnosti?"
Ľ. ROŠKO: "Máme tesne po Zimnej olympiáde v Turíne, ktorá dopadla, by som povedal, nad očakávanie dobre. Nastupuje ďalšie prípravné obdobie čo sa týka našich športov. Na jar začnú všetky šampionáty, ktoré sa týkajú športov, ktoré zabezpečuje Vojenské športové centrum v rezorte ministerstva obrany. Dúfam, že poplníme tie úlohy, ktoré sme si dali a získame toľko medailí koľko máme v pláne na Majstrovstvách sveta a Európy."
B. ROŠTECKÝ: "Opäť sme tu so slávnymi zbraňami a Ján DOLINAY nám dnes povie niečo o útočných puškách. Takže čo sú to útočné pušky?"
J. DOLINAY: "No veď o to práve ide. Veľa ľudí totiž všetko, čo sa dá držať v rukách a strieľa dávkou, považuje za samopal a to je veľký omyl. Aj náš samopal vzor 58 je útočná puška, rovnako ako Kalašnikov, ale vo vojenskom predpise stále máme samopal."
B. ROŠTECKÝ: "V čom pramení táto nepresnosť?"
J. DOLINAY: "No v istom poslušnom a chybnom prevzatí ruskej terminológie ešte za totality. Rusi za 2. svetovej vojny svoje Špaginy a Sudajevy označovali ako PPŠ41, teda Pistole pulemjot Špagina a PPS43, teda Pistole pulemjot Sudajeva. Samopal bol teda pre nich guľometnou pištoľou. Nemci používali názov Maschinen Pistole a Briti a Američania Machine Pistol, v skratke MP, čo znamenalo strojnú pištoľ. Povojnový Kalašnikov však Rusi označili za automat a my sme to prevzali ako samopal."
B. ROŠTECKÝ: "Aký je teda rozdiel medzi samopalom a útočnou puškou? Vysvetlime."
J. DOLINAY: "Veľký. Spoločnú majú asi len tú schopnosť streľby dávkou. Samopaly používajú slabšiu pištoľovú muníciu, s ktorou možno strieľať z otvoreného alebo čiastočne uzamknutého takzvaného dynamického záveru."
B. ROŠTECKÝ: "A ako teda fungujú útočné pušky?"
J. DOLINAJ: "Tie používajú redukované puškové strelivo, ktoré je slabšie ako normálne, ale na druhej strane oveľa silnejšie ako pištoľové. Preto nemôžu strieľať z otvoreného záveru, ale naopak zo záveru dôkladne uzamknutého. Ich automatika funguje na princípe odberu časti plynov z hlavne. Tie stláčajú piest, ktorý naťahuje záver. Uzamykanie záveru nášho vzoru 58 je napríklad riešené vertikálne výkyvnou závorou. Záver Kalašnikova zamykajú ozuby, ktoré sa otáčajú okolo pozdĺžnej osy."
B. ROŠTECKÝ: "A ešte aspoň stručne, kedy a kde vznikli útočné pušky?"
J. DOLINAY: "Útočné pušky sa objavili počas 2. svetovej vojny. Američania v roku 1941 zostrojili samonabíjaciu karabínu M1 na náboj kalibru 7,62 krát 33 milimetrov, ktorej druhý model strieľal aj dávkou. Nemci tiež vyvíjali automatické karabíny na náboj 7,92 krát 33 milimetrov Kurz, teda skrátený puškový. Z nich v roku 1944 napokon vznikol slávny Sturmgewehr 44, ktorý sa považuje za akýsi pravzor dnešných útočných pušiek."
STANE SA
M. MINÁR: "V plnom prúde sú prípravy na 9. ročník podujatia Deň detí s Ozbrojenými silami a Slovenským rozhlasom. Uskutoční sa v Krupine v sobotu 27. mája. Tradičným sprievodným podujatím je výtvarná súťaž Armáda očami detí. Aj tento rok ju vyhlasuje náčelník Generálneho štábu generál Ľubomír BULÍK. 1500, to je číslo z minulého roka, pokúste sa ho prekonať. Výtvarné práce posielajte na adresu: Redakcia Obrana, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava.
No a to je už z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Jej tvorcovia Marián BAGALA, Petra REPKOVÁ, Bernard ROŠTECKÝ a Miroslav MINÁR vám želajú ešte pekný večer. Dopočutia o týždeň."
