Zajtra si pripomenieme Deň vojnových veteránov, sviatok, na ktorý sa u nás dlhé roky zabúdalo. Dnes sa situácia pomaly mení a aj našim vojnovým veteránom sa dostáva patričné uznanie. Aj táto téma zarezonuje v našom dnešnom Armádnom magazíne.
- Dátum: 13.11.2006
- Dĺžka: 11:57 min.
- Veľkosť súboru: 2.74 MB
Textový prepis relácie:
M. MINÁR, redaktor: "Zajtra si pripomenieme Deň vojnových veteránov, sviatok, na ktorý sa u nás dlhé roky zabúdalo. Dnes sa situácia pomaly mení a aj našim vojnovým veteránom sa dostáva patričné uznanie. Aj táto téma zarezonuje v našom dnešnom Armádnom magazíne."
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Do Plnej poľnej sme ešte nabalili aj cvičenie slovenských a slovinských chemikov, spomienku na vojenské výpravy do Himalájí i odkaz čínskeho majstra bojových umení slovenským vojenským profesionálom. Pohodu pri počúvaní vám želá Petra REPKOVÁ..."
M. MINÁR: "...a Miroslav MINÁR."
‑‑‑‑‑ M. MINÁR: "Deň vojnových veteránov, 11. november, si vo vyspelých krajinách pripomínajú od skončenia 1. svetovej vojny. U nás sa na tento sviatok dlhé roky zabúdalo. Situácia sa však mení a v súčasnosti si už dokážeme spoločensky uctiť aj tých našich veteránov. Dnes sa to napríklad potvrdilo aj v Hlohovci, kde na slávnostnom podujatí minister obrany František KAŠICKÝ odovzdal vojnovým veteránom odznaky."
P. REPKOVÁ: "Čo však na Slovensku stále chýba to je patričná starostlivosť o našich veteránov tak, ako je bežná napríklad aj v susedných štátoch. Práve tejto problematike sa podrobne venovala konferencia, ktorú s podporou ministerstva obrany zorganizoval Personálny úrad Generálneho štábu. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov na nej zastupoval plukovník vo výslužbe Tomáš ŠVEC."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Vojnoví veteráni to sú predovšetkým tí, ktorí bojovali v odboji proti fašizmu. Čo očakávate, že by sa mohlo zmeniť voči týmto veteránom v budúcnosti?"
T. ŠVEC: "V súčasnej dobe naša organizácia má okolo 7‑tisíc priamych účastníkov bojov proti fašizmu. Sú to ľudia vyššieho veku a ich zdravotný stav vyžaduje si zvýšenú zdravotnícku starostlivosť a toto v návrhu novely zákona o veteránoch sme sa snažili a budeme sa snažiť, aby to pokrylo všetky tie požiadavky zdravotnícke."
B. ROŠTECKÝ: "Otázkou je aj zriadenie domovov pre týchto veteránov, určitých penziónov."
T. ŠVEC: "Sú určité iné krajiny, ako Francúzsko a ďalšie, ktoré majú vybudované domy sociálnej starostlivosti pre týchto veteránov. U nás žiaľbohu takýto systém nie je. Ukazuje sa, že je nutnosť vybudovať takéto sociálne zariadenia pre našich veteránov."
B. ROŠTECKÝ: "Zástupkyňou na konferencii tých novodobých veteránov, keď to takto môžme povedať, veteránov misií a operácií, je podplukovníčka Ingrid TOMEKOVÁ zo štábu personálneho manažmentu."
I. TOMEKOVÁ: "V rámci tejto konferencie sa zameriavame na novodobých veteránov, kde je potreba zvýšiť starostlivosť o tých čo sa v súčasnosti vracajú z jednotlivých operácií a mierových misií, ale zlepšiť aj starostlivosť o ich rodiny a to všetko vlastne sa odzrkadlí v záveroch a ďalšom riešení, ktoré sa bude predkladať ministrovi obrany."
B. ROŠTECKÝ: "Spomenuli ste starostlivosť o rodiny. V akom zmysle by táto starostlivosť mala byť?"
I. TOMEKOVÁ: "Chceli by sme napomáhať rodinám riešiť súčasné problémy, ktoré ich ťažia počas nasadenia vojakov vo vojenských operáciách a mierových misiách a chceli by sme zaviesť komplexný systém starostlivosti o tieto rodiny, zriadiť alebo vybudovať kontaktné centrá, kde by sme konkrétne chceli pozývať rodiny vojakov za určitým cieľom riešenia proste aktuálnych problémov vyplývajúcich z neistôt, ktoré majú, to znamená nedostatok informácií o tom aký charakter má asi tá misia alebo vojenská operácia, aké riziko podstupujú vojaci, ktorí sú nasadení, vynakladajú priamo v mieste konfliktu. Vlastne presvedčiť ich, že tie Ozbrojené sily budú naďalej v priamom kontakte s nimi v prípade akéhokoľvek problému alebo riešenia problému. Zaviesť tiež systém zvýšenej informovanosti v tejto veci, to znamená, aby sa aj tá rodina z tej najvzdialenejšieho kraja Slovenska mohla dozvedieť o tom kde ten ich vojak je nasadený, do akého nebezpečia sa asi dostal, čo mu hrozí."
P. REPKOVÁ: "Úsilie vojnových veteránov podporil aj minister obrany František KAŠICKÝ."
F. KAŠICKÝ: "Musíme tú starostlivosť prispôsobiť reálnym veciam, ktoré môžu nastať. To sú určité syndrómy, určité psychické problémy tých ľudí, ktorí pôsobia na jednotlivých misiách. Veď to nebezpečie reálne, ktoré hrozí v Iraku alebo v Afganistane alebo problémy, ktoré sú z toho, že sú dlhodobo tí ľudia odlúčení na samostatných pozorovateľských stanovištiach, pôsobia vo veľmi malých skupinách dlhú dobu, napríklad na Cypre alebo na Golanoch, o čom som sa mohol presvedčiť, musí mať zákonite určitý dopad na týchto ľudí a našim cieľom je vytvoriť také podmienky, aby sme sa o týchto ľudí starali."
‑‑‑‑‑ M. MINÁR: "NATO a my..."
P. REPKOVÁ: "...my a NATO."
M. MINÁR: "Komplexne zrekonštruované a testovacie centrum radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Zemianskych Kostoľanoch v týchto dňoch po prvý raz hostí špecialistov z armády členskej krajiny Severoatlantickej aliancie."
P. REPKOVÁ: "Vyskúšať si výcvik v tomto špičkovom stredisku prišli vojaci zo Slovinska. Výcvik riadi major Oliver TODERIŠKA z Generálneho štábu slovenských Ozbrojených síl, vojnový veterán z misie v Kuvajte."
O. TODERIŠKA: "V tejto dobe prebieha výcvik slovinskej jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany s reálnymi toxickými látkami v našom výcvikovom a testovacom centre Zemianskych Kostoľany."
B. ROŠTECKÝ: "Podieľajú sa na tom aj príslušníci našich Ozbrojených síl špecialisti?"
O. TODERIŠKA: "Podieľajú sa na tom špecialisti jak z Pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky, tak aj zo základne logistickej podpory, naši špecialisti z našeho referenčného laboratória, zároveň spolupracujú s práporom radiačnej, chemickej a biologickej ochrany z Rožňavy na výcviku zabezpečovacím spôsobom a odbornou pomocou pre slovinskú jednotku."
B. ROŠTECKÝ: "Čo je obsahom cvičenia, aký je cieľ?"
O. TODERIŠKA: "Cieľom cvičenia je vykonať výcvik s reálnymi látkami slovinskej jednotky v rámci prípravy do Responce Force."
B. ROŠTECKÝ: "Povedzme to po slovensky."
O. TODERIŠKA: "Jednotky rýchlej reakcie NATA, kde budú participovať Slovinska jednotka a slovenský prápor RCHBO, je deklarovaný do týchto jednotiek a vykonávajú u nás výcvik s reálnymi otravnými látkami, to znamená zvýšiť ich psychickú odolnosť, zvýšiť ich dôveru v ich vlastný materiál a vlastne preskúšať si v reálnom stave schopnosti detekovať a dekontaminovať toxické chemické látky."
B. ROŠTECKÝ: "Využili naplno možnosti tohto cvičiska?"
O. TODERIŠKA: "Možnosti základne sú veľké v ponímaní tom, že je tu unikátne spojenie cvičiska s laboratóriom. Laboratórium momentálne bude vykonávať pre nich v úvodzovkách kontrolu účinnosti dekontaminácie, ale na cvičisku využili všetky možnosti, ktoré cvičisku ponúka."
P. REPKOVÁ: "Na budúci rok možnosti cvičiska využijú vojenskí protichemici z Českej republiky, Rakúska, Maďarska i Spojených štátov amerických. Minister obrany František KAŠICKÝ v Kostoľanoch ocenil, že svojim partnerom v aliancii môžeme ponúknuť naozaj najlepšie vybavené cvičisko v rámci celej Európy."
F. KAŠICKÝ: "Kvôli tomu sme to deklarovali v rámci NATO, pretože to je špičkové zariadenie. Sú tu špeciálne postupy, ktoré som si mal teda možnosť reálne vyskúšať. Mňa ale teší ešte jedna záležitosť a to je to, že to využívajú nielen príslušníci Ozbrojených síl, ale že tu môžu cvičiť aj policajné zložky, záchranárske zložky, to znamená dá sa povedať, že to je tendencia, v ktorej sa budeme uberať aj v Ozbrojených silách, to znamená výcvik jednotiek vojenských, policajných, záchranárskych s tým, že to chceme takisto deklarovať a ponúknuť pre výcvik jednotiek či už v rámci NATO alebo Európskej únie."
..... M. MINÁR: "Autorom Jánovi MATLÁKOVI a Michalovi KRIŠKOVI sa podarilo napísať krásnu knižku o vojenských horolezeckých výpravách Slovákov do najvyšších pohorí sveta. Má názov Himaláje ‑ Pamír a opisuje spomienky a svedectvá o radosti i útrapách, víťazstvách i prehrách partie okolo vedúceho expedícií plukovníka v zálohe Janka MATLÁKA."
J. MATLÁK: "V tejto knižke sú opísané tri vojenské horolezecké expedície, ktoré som vlastne zorganizoval v priebehu posledných ôsmich rokoch. Prvá bola expedícia Šišapangma v roku '98. Po nej nasledovala expedícia Pamír a v roku 2005 expedícia Anapurna. Preto aj názov tej knižky Himaláje ‑ Pamír, že v podstate opisuje dve tieto horstvá."
B. ROŠTECKÝ: "Poďme k tej prvej himalájskej výprave. Podarilo sa vám dosiahnuť vrchol Šišapangma, takže spomienky sú aj v tejto knihe, aké sú tie vaše?"
J. MATLÁK: "V podstate táto expedície bola z môjho pohľadu ako vedúceho expedície mojou prvou himalájskou expedíciou alebo prvou expedíciou, ktorá smerovala do kopcov vyšších ako 7‑tisíc metrov. Ale i cez to všetko to bolo pre mňa veľký otáznik čo aká je partia, či je tá partia dobrá a dobre pripravená, či bude kompaktná či nedôjde k nejakým problémom a tak ďalej. Tak o to potešiteľnejšie bolo to, že vlastne sme vystúpili na vrchol Šišapangmi vysokej 8046 metrov vlastne v priebehu dvoch dní vlastne až šiesti, plus náš kuchár PEMBA, čo bolo hodnotené v tej dobe ako v histórii československého výškového horolezectva ako najúspešnejšia expedícia čo do počtu ľudí na vrchole v priebehu jednej expedície a o to viac som mal z toho radosť, že sme sa vlastne dolu vrátili všetci živí, zdraví."
B. ROŠTECKÝ: "Určite je náročné na týchto výpravách vzájomná komunikácia účastníkov. Akú partiu ste si teda vybrali? Mnohí s vami boli aj na ďalších výpravách, išlo predovšetkým o vojakov."
J. MATLÁK: "Ja si myslím, že partia bola vlastne na všetkých tých expedíciách, aj na tejto veľmi dobrá. Samozrejme nájdu sa tie problémy vždy medzi účastníkmi expedície, ale tak jak som to povedal nakoniec aj v tej knižke, ale aj z nahrávok, ktoré som si v priebehu expedície robil, bolo zrejmé, som sa vrátil znovu k tomu, že najdôležitejšia je komunikácia medzi ľuďmi, čiže problémy treba rozoberať, komunikovať o nich a vtedy sa dajú tie problémy riešiť a keď sa včas riešia tak sa vlastne vyriešia k spokojnosti."
B. ROŠTECKÝ: "Tieto expedície mali prívlastok vojenské, boli tam vojaci. Aký mali podľa vášho hodnotenia ten športový význam?"
J. MATLÁK: "Gro expedičného tímu v každej tej expedícii tvorili vojaci ‑ profesionáli. Zámysel bol taký vlastne, aby ľudia mali určité horolezecké skúsenosti a boli poväčšine buď cvičitelia alebo inštruktori horolezectva, aby získali skúsenosti aj z himalájske alebo respektíve aj z vyšších kopcov tak, aby všetko to čo získajú mohli zúročiť eventuálne ako inštruktori nejakého horského výcviku alebo niečoho takého, respektíve vtedy bol taký zámysel, taký projekt, no bohužiaľ toto sa nepodarilo uskutočniť, ale myslím si, že aj keď neboli to nejakí známi horolezci, nemali za sebou nejaké vehlasné výstupy v zahraničí, ale cez to všetky to boli chlapi skutočne veľmi dobrí, dobrí i po psychickej, po fyzickej stránke a dalo sa na všetkých veľmi dobre spoľahnúť."
‑‑‑‑‑ P. REPKOVÁ: "A pred záverom relácie ešte odkaz našim profesionálnym vojakom od shao‑linského laického mnícha Sifu Ši de LONA."
S. Š. LON: "Profesionálni vojaci by mali predovšetkým pripraviť svoju myseľ na plnenie úloh ešte predtým ako ich začnú fyzicky plniť pri výcviku, či v reálnom boji. Samozrejme musia vnímať najmä pozitívne dobré príklady, aby ich sila a vycvičenosť nebola zneužitá, aby sami rozhodovali o svojich skutkoch. Podľa našej filozofie najlepší boj je ten, ku ktorému vôbec nepríde."
P. REPKOVÁ: "Rady čínskeho majstra bojových umení by sme si mohli zobrať k srdcu aj my všetci a uplatňovať ich v bežnom živote. Určite by sme sa usmievali na svet a okolie častejšie ako tomu teraz."
M. MINÁR: "A to je z našej ponuky na dnes všetko. Príjemný piatkový večer vám prajú tvorcovia relácie Martin CHOVANEC, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR..."
P. REPKOVÁ: "... a Petra REPKOVÁ. Dopočutia o týždeň."
M. MINÁR, redaktor: "Zajtra si pripomenieme Deň vojnových veteránov, sviatok, na ktorý sa u nás dlhé roky zabúdalo. Dnes sa situácia pomaly mení a aj našim vojnovým veteránom sa dostáva patričné uznanie. Aj táto téma zarezonuje v našom dnešnom Armádnom magazíne."
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Do Plnej poľnej sme ešte nabalili aj cvičenie slovenských a slovinských chemikov, spomienku na vojenské výpravy do Himalájí i odkaz čínskeho majstra bojových umení slovenským vojenským profesionálom. Pohodu pri počúvaní vám želá Petra REPKOVÁ..."
M. MINÁR: "...a Miroslav MINÁR."
‑‑‑‑‑ M. MINÁR: "Deň vojnových veteránov, 11. november, si vo vyspelých krajinách pripomínajú od skončenia 1. svetovej vojny. U nás sa na tento sviatok dlhé roky zabúdalo. Situácia sa však mení a v súčasnosti si už dokážeme spoločensky uctiť aj tých našich veteránov. Dnes sa to napríklad potvrdilo aj v Hlohovci, kde na slávnostnom podujatí minister obrany František KAŠICKÝ odovzdal vojnovým veteránom odznaky."
P. REPKOVÁ: "Čo však na Slovensku stále chýba to je patričná starostlivosť o našich veteránov tak, ako je bežná napríklad aj v susedných štátoch. Práve tejto problematike sa podrobne venovala konferencia, ktorú s podporou ministerstva obrany zorganizoval Personálny úrad Generálneho štábu. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov na nej zastupoval plukovník vo výslužbe Tomáš ŠVEC."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Vojnoví veteráni to sú predovšetkým tí, ktorí bojovali v odboji proti fašizmu. Čo očakávate, že by sa mohlo zmeniť voči týmto veteránom v budúcnosti?"
T. ŠVEC: "V súčasnej dobe naša organizácia má okolo 7‑tisíc priamych účastníkov bojov proti fašizmu. Sú to ľudia vyššieho veku a ich zdravotný stav vyžaduje si zvýšenú zdravotnícku starostlivosť a toto v návrhu novely zákona o veteránoch sme sa snažili a budeme sa snažiť, aby to pokrylo všetky tie požiadavky zdravotnícke."
B. ROŠTECKÝ: "Otázkou je aj zriadenie domovov pre týchto veteránov, určitých penziónov."
T. ŠVEC: "Sú určité iné krajiny, ako Francúzsko a ďalšie, ktoré majú vybudované domy sociálnej starostlivosti pre týchto veteránov. U nás žiaľbohu takýto systém nie je. Ukazuje sa, že je nutnosť vybudovať takéto sociálne zariadenia pre našich veteránov."
B. ROŠTECKÝ: "Zástupkyňou na konferencii tých novodobých veteránov, keď to takto môžme povedať, veteránov misií a operácií, je podplukovníčka Ingrid TOMEKOVÁ zo štábu personálneho manažmentu."
I. TOMEKOVÁ: "V rámci tejto konferencie sa zameriavame na novodobých veteránov, kde je potreba zvýšiť starostlivosť o tých čo sa v súčasnosti vracajú z jednotlivých operácií a mierových misií, ale zlepšiť aj starostlivosť o ich rodiny a to všetko vlastne sa odzrkadlí v záveroch a ďalšom riešení, ktoré sa bude predkladať ministrovi obrany."
B. ROŠTECKÝ: "Spomenuli ste starostlivosť o rodiny. V akom zmysle by táto starostlivosť mala byť?"
I. TOMEKOVÁ: "Chceli by sme napomáhať rodinám riešiť súčasné problémy, ktoré ich ťažia počas nasadenia vojakov vo vojenských operáciách a mierových misiách a chceli by sme zaviesť komplexný systém starostlivosti o tieto rodiny, zriadiť alebo vybudovať kontaktné centrá, kde by sme konkrétne chceli pozývať rodiny vojakov za určitým cieľom riešenia proste aktuálnych problémov vyplývajúcich z neistôt, ktoré majú, to znamená nedostatok informácií o tom aký charakter má asi tá misia alebo vojenská operácia, aké riziko podstupujú vojaci, ktorí sú nasadení, vynakladajú priamo v mieste konfliktu. Vlastne presvedčiť ich, že tie Ozbrojené sily budú naďalej v priamom kontakte s nimi v prípade akéhokoľvek problému alebo riešenia problému. Zaviesť tiež systém zvýšenej informovanosti v tejto veci, to znamená, aby sa aj tá rodina z tej najvzdialenejšieho kraja Slovenska mohla dozvedieť o tom kde ten ich vojak je nasadený, do akého nebezpečia sa asi dostal, čo mu hrozí."
P. REPKOVÁ: "Úsilie vojnových veteránov podporil aj minister obrany František KAŠICKÝ."
F. KAŠICKÝ: "Musíme tú starostlivosť prispôsobiť reálnym veciam, ktoré môžu nastať. To sú určité syndrómy, určité psychické problémy tých ľudí, ktorí pôsobia na jednotlivých misiách. Veď to nebezpečie reálne, ktoré hrozí v Iraku alebo v Afganistane alebo problémy, ktoré sú z toho, že sú dlhodobo tí ľudia odlúčení na samostatných pozorovateľských stanovištiach, pôsobia vo veľmi malých skupinách dlhú dobu, napríklad na Cypre alebo na Golanoch, o čom som sa mohol presvedčiť, musí mať zákonite určitý dopad na týchto ľudí a našim cieľom je vytvoriť také podmienky, aby sme sa o týchto ľudí starali."
‑‑‑‑‑ M. MINÁR: "NATO a my..."
P. REPKOVÁ: "...my a NATO."
M. MINÁR: "Komplexne zrekonštruované a testovacie centrum radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Zemianskych Kostoľanoch v týchto dňoch po prvý raz hostí špecialistov z armády členskej krajiny Severoatlantickej aliancie."
P. REPKOVÁ: "Vyskúšať si výcvik v tomto špičkovom stredisku prišli vojaci zo Slovinska. Výcvik riadi major Oliver TODERIŠKA z Generálneho štábu slovenských Ozbrojených síl, vojnový veterán z misie v Kuvajte."
O. TODERIŠKA: "V tejto dobe prebieha výcvik slovinskej jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany s reálnymi toxickými látkami v našom výcvikovom a testovacom centre Zemianskych Kostoľany."
B. ROŠTECKÝ: "Podieľajú sa na tom aj príslušníci našich Ozbrojených síl špecialisti?"
O. TODERIŠKA: "Podieľajú sa na tom špecialisti jak z Pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky, tak aj zo základne logistickej podpory, naši špecialisti z našeho referenčného laboratória, zároveň spolupracujú s práporom radiačnej, chemickej a biologickej ochrany z Rožňavy na výcviku zabezpečovacím spôsobom a odbornou pomocou pre slovinskú jednotku."
B. ROŠTECKÝ: "Čo je obsahom cvičenia, aký je cieľ?"
O. TODERIŠKA: "Cieľom cvičenia je vykonať výcvik s reálnymi látkami slovinskej jednotky v rámci prípravy do Responce Force."
B. ROŠTECKÝ: "Povedzme to po slovensky."
O. TODERIŠKA: "Jednotky rýchlej reakcie NATA, kde budú participovať Slovinska jednotka a slovenský prápor RCHBO, je deklarovaný do týchto jednotiek a vykonávajú u nás výcvik s reálnymi otravnými látkami, to znamená zvýšiť ich psychickú odolnosť, zvýšiť ich dôveru v ich vlastný materiál a vlastne preskúšať si v reálnom stave schopnosti detekovať a dekontaminovať toxické chemické látky."
B. ROŠTECKÝ: "Využili naplno možnosti tohto cvičiska?"
O. TODERIŠKA: "Možnosti základne sú veľké v ponímaní tom, že je tu unikátne spojenie cvičiska s laboratóriom. Laboratórium momentálne bude vykonávať pre nich v úvodzovkách kontrolu účinnosti dekontaminácie, ale na cvičisku využili všetky možnosti, ktoré cvičisku ponúka."
P. REPKOVÁ: "Na budúci rok možnosti cvičiska využijú vojenskí protichemici z Českej republiky, Rakúska, Maďarska i Spojených štátov amerických. Minister obrany František KAŠICKÝ v Kostoľanoch ocenil, že svojim partnerom v aliancii môžeme ponúknuť naozaj najlepšie vybavené cvičisko v rámci celej Európy."
F. KAŠICKÝ: "Kvôli tomu sme to deklarovali v rámci NATO, pretože to je špičkové zariadenie. Sú tu špeciálne postupy, ktoré som si mal teda možnosť reálne vyskúšať. Mňa ale teší ešte jedna záležitosť a to je to, že to využívajú nielen príslušníci Ozbrojených síl, ale že tu môžu cvičiť aj policajné zložky, záchranárske zložky, to znamená dá sa povedať, že to je tendencia, v ktorej sa budeme uberať aj v Ozbrojených silách, to znamená výcvik jednotiek vojenských, policajných, záchranárskych s tým, že to chceme takisto deklarovať a ponúknuť pre výcvik jednotiek či už v rámci NATO alebo Európskej únie."
..... M. MINÁR: "Autorom Jánovi MATLÁKOVI a Michalovi KRIŠKOVI sa podarilo napísať krásnu knižku o vojenských horolezeckých výpravách Slovákov do najvyšších pohorí sveta. Má názov Himaláje ‑ Pamír a opisuje spomienky a svedectvá o radosti i útrapách, víťazstvách i prehrách partie okolo vedúceho expedícií plukovníka v zálohe Janka MATLÁKA."
J. MATLÁK: "V tejto knižke sú opísané tri vojenské horolezecké expedície, ktoré som vlastne zorganizoval v priebehu posledných ôsmich rokoch. Prvá bola expedícia Šišapangma v roku '98. Po nej nasledovala expedícia Pamír a v roku 2005 expedícia Anapurna. Preto aj názov tej knižky Himaláje ‑ Pamír, že v podstate opisuje dve tieto horstvá."
B. ROŠTECKÝ: "Poďme k tej prvej himalájskej výprave. Podarilo sa vám dosiahnuť vrchol Šišapangma, takže spomienky sú aj v tejto knihe, aké sú tie vaše?"
J. MATLÁK: "V podstate táto expedície bola z môjho pohľadu ako vedúceho expedície mojou prvou himalájskou expedíciou alebo prvou expedíciou, ktorá smerovala do kopcov vyšších ako 7‑tisíc metrov. Ale i cez to všetko to bolo pre mňa veľký otáznik čo aká je partia, či je tá partia dobrá a dobre pripravená, či bude kompaktná či nedôjde k nejakým problémom a tak ďalej. Tak o to potešiteľnejšie bolo to, že vlastne sme vystúpili na vrchol Šišapangmi vysokej 8046 metrov vlastne v priebehu dvoch dní vlastne až šiesti, plus náš kuchár PEMBA, čo bolo hodnotené v tej dobe ako v histórii československého výškového horolezectva ako najúspešnejšia expedícia čo do počtu ľudí na vrchole v priebehu jednej expedície a o to viac som mal z toho radosť, že sme sa vlastne dolu vrátili všetci živí, zdraví."
B. ROŠTECKÝ: "Určite je náročné na týchto výpravách vzájomná komunikácia účastníkov. Akú partiu ste si teda vybrali? Mnohí s vami boli aj na ďalších výpravách, išlo predovšetkým o vojakov."
J. MATLÁK: "Ja si myslím, že partia bola vlastne na všetkých tých expedíciách, aj na tejto veľmi dobrá. Samozrejme nájdu sa tie problémy vždy medzi účastníkmi expedície, ale tak jak som to povedal nakoniec aj v tej knižke, ale aj z nahrávok, ktoré som si v priebehu expedície robil, bolo zrejmé, som sa vrátil znovu k tomu, že najdôležitejšia je komunikácia medzi ľuďmi, čiže problémy treba rozoberať, komunikovať o nich a vtedy sa dajú tie problémy riešiť a keď sa včas riešia tak sa vlastne vyriešia k spokojnosti."
B. ROŠTECKÝ: "Tieto expedície mali prívlastok vojenské, boli tam vojaci. Aký mali podľa vášho hodnotenia ten športový význam?"
J. MATLÁK: "Gro expedičného tímu v každej tej expedícii tvorili vojaci ‑ profesionáli. Zámysel bol taký vlastne, aby ľudia mali určité horolezecké skúsenosti a boli poväčšine buď cvičitelia alebo inštruktori horolezectva, aby získali skúsenosti aj z himalájske alebo respektíve aj z vyšších kopcov tak, aby všetko to čo získajú mohli zúročiť eventuálne ako inštruktori nejakého horského výcviku alebo niečoho takého, respektíve vtedy bol taký zámysel, taký projekt, no bohužiaľ toto sa nepodarilo uskutočniť, ale myslím si, že aj keď neboli to nejakí známi horolezci, nemali za sebou nejaké vehlasné výstupy v zahraničí, ale cez to všetky to boli chlapi skutočne veľmi dobrí, dobrí i po psychickej, po fyzickej stránke a dalo sa na všetkých veľmi dobre spoľahnúť."
‑‑‑‑‑ P. REPKOVÁ: "A pred záverom relácie ešte odkaz našim profesionálnym vojakom od shao‑linského laického mnícha Sifu Ši de LONA."
S. Š. LON: "Profesionálni vojaci by mali predovšetkým pripraviť svoju myseľ na plnenie úloh ešte predtým ako ich začnú fyzicky plniť pri výcviku, či v reálnom boji. Samozrejme musia vnímať najmä pozitívne dobré príklady, aby ich sila a vycvičenosť nebola zneužitá, aby sami rozhodovali o svojich skutkoch. Podľa našej filozofie najlepší boj je ten, ku ktorému vôbec nepríde."
P. REPKOVÁ: "Rady čínskeho majstra bojových umení by sme si mohli zobrať k srdcu aj my všetci a uplatňovať ich v bežnom živote. Určite by sme sa usmievali na svet a okolie častejšie ako tomu teraz."
M. MINÁR: "A to je z našej ponuky na dnes všetko. Príjemný piatkový večer vám prajú tvorcovia relácie Martin CHOVANEC, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR..."
P. REPKOVÁ: "... a Petra REPKOVÁ. Dopočutia o týždeň."
