Rozlúčka s vojakmi pred ich odletom do operácie KFOR v Kosove, čriepky z rozhlasovej vojenskej histórie, ale aj budúcnosť armádneho vysielania v Slovenskom rozhlase. To sú ťažiskové témy dnešného Armádneho magazínu Rádia Slovensko.
- Dátum: 15.01.2007
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Textový prepis relácie:
M. MINÁR, redaktor: "Rozlúčka s vojakmi pred ich odletom do operácie KFOR v Kosove, čriepky z rozhlasovej vojenskej histórie, ale aj budúcnosť armádneho vysielania v Slovenskom rozhlase."
P. REPKOVÁ, redaktorka: "To sú ťažiskové témy dnešného Armádneho magazínu Rádia Slovensko. Nerušené počúvanie a pohodu pri rádioprijímačoch vám želá Petra REPKOVÁ..."
M. MINÁR: "...a Miroslav MINÁR."
..... M. MINÁR: "Slávnostná rozlúčka s vojakmi odchádzajúcimi vrátila trošku minulej vojenskej slávy do historického posádkového mesta Trenčín. Na Mierovom námestí sa potleskom so slovenskými a českými vojakmi misie KFOR sa lúčili spolu s najbližšími príbuznými vojakov aj stovky obyvateľov a návštevníkov mesta."
P. REPKOVÁ: "Atmosféru rozlúčky pred odchodom do misie si po prvý raz vo svojom vojenskom živote vychutnal nadporučík Štefan BÉREŠ."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: 7 "Pán nadporučík, dnes ste slávnostne rozlúčili tu na trenčianskom námestí. Je to vaša prvá misia?"
Š. BÉREŠ: "Áno, je to moja prvá misia."
B. ROŠTECKÝ: "Mali ste náročnú prípravu doma, nazdávate sa, že tie úlohy, ktoré vás tam čakajú, budú sa dať zvládnuť, máte predstavu do čoho idete?"
Š. BÉREŠ: "Ja konkrétne viem, do čoho idem, viem aj aká je situácia v Kosove. Príprava bola, povedal by som, veľmi dôsledná, náročná, snažili sme sa nezanedbať žiadne skutočnosti a výcvik bol pomerne tvrdý a náročný, takže mňa v Kosovo ako odborne na funkcii personalistu dúfam, že nič neprekvapí."
B. ROŠTECKÝ: "Personalista znie tak mierovo, neobávate sa, že sa tam dostanete do nejakých situácií konfliktov?"
Š. BÉREŠ: "S tým všetci, ktorí odchádzame vonku, musíme počítať a keďže vieme, že tá situácia sa mesiaci január, február môže trošku vyostriť, tak všetci sme s touto situáciou zoznámení a všetci počítame aj s tým, že keď náhodou k niečomu dôjde, tak sme pripravení plniť úlohy aj napriek tomu."
B. ROŠTECKÝ: "S ostatnými vojakmi kontingentu ste absolvovali celý výcvik. Nazdávate sa teda, že vojaci zvládnu aj tú vypätú situáciu, ktorá bude priamo na mieste?"
Š. BÉREŠ: "Výcvik prešiel dosť tvrdým sitom, boli funkcie zdvojené, až strojené, takže fakt odchádzajú vonku tí najlepší chlapi, ktorí jednak si najlepšie plnia úlohy tuná na Slovensku, prakticky fakt bolo z čoho vyberať, tie funkcie boli zdvojené, strojené, takže bolo z čoho vyberať a odchádzajú vonku tí najlepší chlapi."
B. ROŠTECKÝ: "Ale predsa len nejakú obavu alebo možno aj strach nemáte z toho, z tejto misie?"
Š. BÉREŠ: "Ja hovorím osobne za seba, strach nemám, obavy možno nejakú sú, ale proste sme vojaci a úlohy sa musia plniť, či už je to na Slovensku alebo je to niekde mimo územia Slovenskej republiky."
B. ROŠTECKÝ: "Koho tu na Slovensku nechávate, doma?"
Š. BÉREŠ: "Manželku Henrietu, deti Števka a Barborku a plus ostatných známych, blízkych."
B. ROŠTECKÝ: "Po slávnostnom nástupe sme chytili s mikrofónom Plnej poľnej aj rotného Stanislava MATEJA, spolu s manželkou Stanislavou. Najprv otázka teda pre manželku. Stanislava, lúčite sa s manželom."
S. MATEJOVÁ: "Určite mi to nie je jedno, ale je to vojak a musíme to brať ako to prichádza."
B. ROŠTECKÝ: "Je to vojak, čo ste povedali pred odchodom do misie, čo ste mu kládli na srdce?"
S. MATEJOVÁ: "Tak hlavne nech si dáva pozor a..."
B. ROŠTECKÝ: "Je to vaša prvá takáto rozlúčka?"
S. MATEJOVÁ: "Prvá, bude prvýkrát takto preč, ešte sme neboli takto dlho od seba, ani takto ďaleko."
B. ROŠTECKÝ: "Takže nech si dáva pozor. Stanislav, budete si na seba dávať pozor?"
S. MATEJ: "Samozrejme, nič iné mi neostáva."
B. ROŠTECKÝ: "Nazdávate sa teda, že ste pripravený splniť všetky tie úlohy v pomerne inom prostredí ako na Slovensku?"
S. MATEJ: "Tak predpokladám, že príprava bola dostatočná a dúfam, že sa nevyskytnú žiadne také okolnosti, na ktoré sme neboli pripravení."
B. ROŠTECKÝ: "Vášho kolegu pána nadporučíka som sa pýtal, nemáte obavy alebo možno strach z tej situácia, ktorá v Kosove v súčasnosti je a ktorá môže nastať v tomto roku, keď sa rieši problém vlastne kosovskej otázky?"
S. MATEJ: "V podstate strach nemám, pretože idem so svojimi kolegami a viem, že sú dostatočne pripravení aj na riešenie takýchto situácií."
..... M. MINÁR: "Reprezentovať svoj útvar na verejnosti možno vyžaduje viac odvahy ako plnenie úloh vo výcvikovom priestore alebo v zahraničnej misii. Vedia o tom napríklad naši priatelia, ktorí nás pravidelne sprevádzajú na stretnutiach so študentmi, príslušníci ženijného práporu zo Serede čatár Michal ŠTEFKO, vojaci Jozef KARAFA a Jozef HREBÍK. Na krátky rozhovor si našli čas potom ako svoju ženijnú profesiu predviedli návštevníkom bratislavskej Incheby."
P. REPKOVÁ: "Michal, aké úlohy plní váš útvar?"
M. ŠTEFKO: "Ženijný prápor Pozemných síl v Seredi, jeho hlavnou úlohou je príprava vojakov a hlavne výcvik vojakov, ktorí rotujú v misiách ako je Irak a Afganistan."
P. REPKOVÁ: "Jozef máš za sebou jeden rok vojenskej služby. Ako ho môžeš zhodnotiť?"
J. KARAFA: "Svoje pôsobenie hodnotím kladne, keďže mi bolo umožnené ísť na misiu, z ktorej som sa šťastlivo vrátil a nielen ja, ale vrátili sa všetci šťastlivo z misie z Iraku."
P. REPKOVÁ: "A čo ty, Jožko?"
J. HREBÍK: "Tento rok bol lepší ako ten minulý, no dúfam, že bol horší ako ten budúci, ale..."
P. REPKOVÁ: "Čo sa ti podarilo v tejto tvojej vojenskej kariére?"
J. HREBÍK: "No tak ja som viac‑menej na tom, na čom som aj začínal, robím vodiča veliteľovi útvaru."
P. REPKOVÁ: "Takže si spokojný so svojou službou?"
J. HREBÍK: "Určite, moje očakávania sa splnili. Ako každá práca má svoje klady, zápory, ale som spokojný."
P. REPKOVÁ: "Čo by si si želal a čo by si možno zaželal ďalším profesionálom v Ozbrojených silách?"
J. HREBÍK: "Veľa zdravia, šťastia a hodne úspechov a nech sa im darí čo najviac."
..... M. MINÁR: "Vojenskému vysielaniu v kontexte 80. výročia Slovenského rozhlasu bol na sklonku minulého roka venovaný galaprogram, ktorý realizovala naša redakcia v spolupráci s ministerstvom obrany. Do dvoch hodín zábavy a spomienok sa podarili vtesnať vyše 60 rokov vojensko‑rozhlasovej histórie."
P. REPKOVÁ: "Na pódiu koncertného štúdia Slovenského rozhlasu sme privítali pamätníkov, ktorá v rokoch minulých tvorili a skladali pestrú mozaiku vojenského vysielania."
M. MINÁR: "Smer Praha, to bola najčastejšia destinácia vašich šéfov od 60. do konca 80. rokov a neraz po tejto ceste strastiplnej putoval aj náš bývalý šéf. Prichádza doktor Pavol VITKO."
P. VITKO: "Dobrý večer želám."
M. MINÁR: "Dobrý večer. Vy ste to zvládali vcelku excelentne. Vaši kolegovia v Polní pošte, ktorú vysielal Český rozhlas, vám ticho závideli vašu Plnú poľnú dobrých správ. Na ktoré dobré správy si ty osobne spomínaš?"
P. VITKO: "Možno, že za spomienku stojí rok '89, pretože on bol taký zvláštny, hektický a v tej dobe bol zrealizovaný veľmi známy seriál Chlapci a chlapi. My sme mali vtedy taký geniálny nápad, že poďme urobiť takisto 10‑dielny seriál v Plnej poľnej o protagonistoch toho seriálu a vlastne na tej vlne, ktorá sa vtedy niesla, ako ešte ju posilniť a urobiť, by som povedal, akože väčšie antré armáde. No a výsledkom bolo, že dostali sme za tento náš seriál, teda musím povedať, že Chlapci a chlapi mali obrovský úspech vtedy, bol to vlastne prvý seriál o armáde a ten náš seriál zase bol ocenený vtedajším najvyšším ocenením, ktoré sa v armáde dostávalo za umelecký počin, Výročnou cenou Víta Nejedlého. No a zaujímavé je to, že preberali sme ju 6. októbra '89, teda pár dní predtým, kedy to všetko celé skončilo."
M. MINÁR: "Pre teba a tvoj kolektív to bola istá bodka, pre nás nový začiatok. V túto chvíľu, Paľko, veľmi pekne ďakujem, že si nás poctil svojou návštevou na tomto programe."
P. VITKO: "Všetko dobré."
M. MINÁR: "Ďakujeme."
P. REPKOVÁ: "Spomínali sa tu predchodcovia. No a mojou predchodkyňou, ženou, ktorá moderovala Plnú poľnú, bola Janka HANÚSKOVÁ. Pozývam ju teraz sem na pódium."
J. HANÚSKOVÁ: "Dobrý večer prajem."
P. REPKOVÁ: "Janka, aké sú tvoje spomienky na spoluprácu s vojakmi a na moderovanie?"
J. HANÚSKOVÁ: "Teraz keď to tak porovnávam, tak práve vidím, že tých 20 rokov som od teba staršia. Chcela som len povedať, že vlastne stále sa tu spomína jubilujeme, tento rok Slovenský rozhlas jubiluje, aj ja mám také jedno súkromné jubileum čo som pod touto strechou. Vtedy sme boli ešte na Zochovej a tam vlastne sme začínali s Vlnou B a neskôr potom ja som spolupracovala aj s Plnou poľnou dobrých správ. Sú to spomienky určite nostalgické, u mňa sa to viaže dokonca to vyvrcholenie spolupráce aj s tým, že posledná moja spolupráca bola taká netradičná. Karol PROVAZNÍK mi nosieval týždeň čo týždeň asi sedem mesiacov do pôrodnice, lebo som mala rizikové tehotenstvo, listy vojakov a ja som ich tam spracúvala do tej kapitolky Pesnička, ktorá poteší, ak si dobre spomínam. No a tam sme tie osudy, tak som si to tak porovnávala, porovnávala som moje osudy, porovnávala som osudy tých žien, priateliek, sestier, matiek, ktoré písali a prosili pesničku pre svojich blízkych, ktorých odlúčila na rok, na dva vojenčina."
P. REPKOVÁ: "Janka HANÚSKOVÁ."
..... P. REPKOVÁ: "Pred pesničkou sme hovorili o bohatej, vyše 60‑ročnej, histórii vojenského vysielania vo verejnoprávnom Slovenskom rozhlase. Na jeho vysielacích okruhoch sa v týchto dňoch dolaďujú nové programové štruktúry. Ako sa do dotkne nás?"
M. MINÁR: "Napriek tomu, že hlavný spravodajsko‑publicistický okruh Rádio Slovensko prechádza od 29. januára na formát takzvaného prúdového vysielania, témy týkajúce sa rezortu obrany a Ozbrojených síl sa objavia vo viacerých spravodajských a publicistických reláciách. Už ale teraz vás môžeme pozvať k počúvaniu pravidelnej piatkovej rubriky, ktorá nájde svoje miesto vo vysielaní relácie popoludnie s rozhlasom."
P. REPKOVÁ: "Na tomto vysielacom okruhu sa vám prihovoríme aj v nových formátoch Talkshow, Nočná pyramída a v relácii Pozvete nás ďalej. A čo naša Plná poľná? Značka zostáva zachovaná. V novom formáte si ďalšie informácie spred a spoza kasárenského plota môžete už od 3. februára vypočuť na rozhlasovej stanici Rádio Regina a to každú sobotu po skončení večerného Rádiožurnálu v čase od 18.20 do 18.30."
M. MINÁR: "Nebudete nás len počuť, ale aj vidieť. Naplánovaných totiž máme až 40 stretnutí, takzvaných verejných nahrávok po celom Slovensku. Už 22. januára sa stretneme so žiakmi a pedagógmi Základnej školy na Levickej ceste vo Vrábľoch a o týždeň neskôr so 180‑imi žiakmi v Základnej škole Nádražia v Partizánskom. Samozrejme, reportážne mikrofóny budeme mať so sebou."
P. REPKOVÁ: "V šiestich častiach rodinného rozhlasového seriálu Králikovci budeme sledovať ďalšie osudy čatára Petra PETRÍKA a jeho manželky Johanky a úsmevné historky vojenské sa dostanú do štyroch rozhlasových zábavníkov. Tešíme sa na ďalšie stretnutia pri rádioprijímačoch."
..... M. MINÁR: "No a to už je u obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju Eva MEDELSKÁ, Bernard ROŠTECKÝ Miroslav MINÁR..."
P. REPKOVÁ: "...a Petra REPKOVÁ. Dopočutia o týždeň."
