Ozbrojené sily do svojich radov vyberajú len najlepších. O mimoriadne prísnych kritériách výberu budeme hovoriť už o chvíľku s náčelníkom nitrianskeho strediska. Porozprávame sa aj hercom Andy HRYCOM o jeho vojenskej anabáze, historikom Jánom DOLINAYOM zase o tom, čo sa stalo pred šiestimi desaťročiami v Perlovej zátoke.
- Dátum: 15.05.2006
- Dĺžka: 9:46 min.
- Veľkosť súboru: 2.24 MB
Textový prepis relácie:
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Ozbrojené sily do svojich radov vyberajú len najlepších. O mimoriadne prísnych kritériách výberu budeme hovoriť už o chvíľku s náčelníkom nitrianskeho strediska."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Porozprávame sa aj hercom Andy HRYCOM o jeho vojenskej anabáze, historikom Jánom DOLINAYOM zase o tom, čo sa stalo pred šiestimi desaťročiami v Perlovej zátoke. Nerušené počúvanie Armádneho magazínu rádia Slovensko vám želá Bernard ROŠTECKÝ."
P. REPKOVÁ: "A Petra REPKOVÁ."
B. ROŠTECKÝ: "Po prijatí zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov sa sprísnili aj kritériá výberu adeptov vojenského povolania. Po prvom kontakte na regrutačných strediskách odchádzajú všetci záujemcovia do strediska výberu personálu, kde absolvujú dvojdňovú, veľmi náročnú previerku."
P. REPKOVÁ: "S mikrofónom Plnej poľnej sme navštívili takéto stredisko v Nitre a jeho náčelníka majora Jozefa ČUNDERLÍKA sme vyrušili pri vyhodnocovaní výsledkov previerok.."
J. ČUNDERLÍK: "Dneska sme ukončili druhý deň výberového konania. Robili sme výberové konanie do Akadémie Ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši."
B. ROŠTECKÝ: "Ako to zvládli?"
J. ČUNDERLÍK: "Dneska sme mali pozvaných na výberové konanie 20 žiadateľov, z toho spôsobilí na Akadémiu Ozbrojených síl boli iba šiesti, ďalších štyroch sme si vytipovali, že môžu slúžiť priamo na funkcii čakateľa v Ozbrojených silách, ale dvaja nám s tým súhlasili, dvaja odmietli."
B. ROŠTECKÝ: "Podľa tohto to vyzerá, že u vás je ten výber naozaj veľmi prísny."
J. ČUNDERLÍK: "Tak výber je naozaj prísny. Spočíva zo psychodiagnostických vyšetrení, také najdôležitejšie testy, z ktorých nám väčšina uchádzačov neprejde výberovým konaním. Robíme väčšinou výkonové testy, osobnostné testy a projektívne testy. Obsahovo sú zamerané na výkonovú kapacitu osobností občana. Zameriava sa na intelektovú kapacitu, koncentráciu pozornosti, úroveň psychomotorického tempa a správnosť výkonu. Ďalej posudzujeme osobnostné vlastnosti občana a zameriavame ich na emocionálnu stabilitu, odolnosť voči záťaži, motiváciu a tak ďalej."
B. ROŠTECKÝ: "Táto vaša diagnóza vyzerá veľmi zložito. Čo z toho vyplýva pre budúceho profesionála?"
J. ČUNDERLÍK: "V podstate my už pripravujeme profesionálneho vojaka i do mierových misií, mierových operácií a vyplýva nám z toho, že schopnosť pracovať v tíme, schopnosť podriaďovať sa, schopnosť vydávať rozkazy, potrebujeme mať vlastne skutočne vojaka, ktorý sa dokáže zorientovať či už v strese alebo v mierovom živote."
B. ROŠTECKÝ: "Druhá prekážka, ktorá mladých ľudí čaká u vás, je telocvik."
J. ČUNDERLÍK: "Berieme len fyzicky zdatných profesionálnych vojakov alebo žiadateľov o profesionálnu službu. Máme tuná tri disciplíny, ktoré skúšame. Povinná je 12‑minútový beh, no a potom máme voliteľné disciplíny, skok z miesta do diaľky znožmo alebo členkový beh 10 krát 10 metrov alebo kľuky za 30 sekúnd alebo sed ‑ ľah za 60 sekúnd. Najväčšie problémy bývajú v tom vytrvalostnom 12‑minútovom behu, kde je potreba alebo norma zabehnúť každý 2240 metrov."
B. ROŠTECKÝ: "Sú to dosť prísne normy. Sú rovnaké pre chlapcov aj dievčatá?"
J. ČUNDERLÍK: "Áno sú to myslím dosť prísne normy hlavne pre dievčatá, lebo tieto normy naozaj sú rovnaké aj pre chlapcov, aj pre dievčatá."
B. ROŠTECKÝ: "Kto sa viac snaží?"
J. ČUNDERLÍK: "Čo sa týka psychodiagnostických vyšetrení jednoznačne vedú prím dievčatá, čo sa týka telocviku samozrejme chlapci, lebo pre tých chlapcov nie je problém ani zabehnúť, ani zvládnuť tie disciplíny. Myslím si, že tie disciplíny profesionálni vojaci v zmysle predpisov majú trošku tvrdšie, ako títo čo nastupujú do prípravnej štátnej služby."
..... B. ROŠTECKÝ: "Populárny slovenský herec Andy HRYC síce hovorí, že vojnu nemusí, ale vojakov má rád. Dokázal to aj 1. mája keď prijal pozvanie a zúčastnil sa v Seredi memoriálu venovanému slovenským vojakom, ktorí zahynuli v mierových misiách a operáciách. Petra využila prestávku počas streleckých pretekov a Andyho vyspovedala."
P. REPKOVÁ: "Andy, akým vy ste boli vojakom?"
A. HRYC: "Jé, toto je zákerná otázka, ja som bol strašne zlý vojak. Asi mesiac pred skončením druhého ročníka vojenskej katedry ma vyhodili z vojenskej katedry lebo sme tam urobili nejaký strašný škandál a potom som musel ešte rok chodiť navyše, takže ja som chodil tri roky na vojenskú katedru a potom som absolvoval vojenskú základnú službu v Západnom vojenskom okruhu a bol som normálne u protivzdušnej obrany štátu, kde som teda celý rok sa staral o zdravotný stav 11 dôstojníkov, 39 vojakov a 12 služobných psov."
P. REPKOVÁ: "Čo z vojenských manierov ste si preniesli do každodenného života alebo do toho terajšieho?"
A. HRYC: "Odvahu."
P. REPKOVÁ: "A akými prostriedkami možno bojujete?"
A. HRYC: "Tak ja sa snažím celý život bojovať fair prostriedkami, čo je úplne tá najhoršia cesta, lebo keď máte protivníkov, ktorí používajú unfair ťahy, tak vy keď idete priamou a rovnou cestou, tak ste znevýhodnený, ale aj tak my to v živote vždy stálo za to, lebo Pravda vítězí."
P. REPKOVÁ: "Vy ste zahrali jednu významnú vojenskú osobnosť."
A. HRYC: "Ja som hral v seriáli Povstalecká história úlohu štábneho kapitána STAŇKA, čo bol náčelník spravodajského oddelenia slovenskej armády. Bola to historická postava, veľmi rád som hral tú rolu a nakoniec so sa s ním potom stretol aj osobne, lebo on ešte žil v čase, keď sme vysielali ten seriál a veľmi sme sa skamarátili. On povedal, že ma považuje za svojho syna a on to chápal ako takú politickú rehabilitáciu, lebo jeho v 47‑om roku komunisti vyhodili z armády ako plukovníka Generálneho štábu, mal 37 rokov, vtedy bol veľmi mladý a veľmi uznávaný a celý život pracoval s krompáčom. Proste mal radosť z toho, že ten seriál tú jeho rolu v Slovenskom národnom povstaní vlastne rehabilitoval."
P. REPKOVÁ: "A aký je váš názor na profesionálne Ozbrojené sily?"
A. HRYC: "Ja si zásadne myslím, že Ozbrojené sily by mali byť profesionálne, lebo to je nebezpečná služba a mali by ju vykonávať ľudia, ktorí sú dobre trénovaní a presne vedia, do čoho idú."
..... STALO SA B. ROŠTECKÝ: "V pondelok 8. mája sme si pietnymi podujatiami pripomenuli koniec 2. svetovej vojny a Deň víťazstva nad fašizmom. Pri pamätníkoch na rôznych miestach Slovenska sme si zároveň uctili pamiatku všetkých, ktorí pred šiestimi desaťročiami bojovali a padli za slobodu a demokraciu vo svete."
P. REPKOVÁ: "Na bratislavskom Slavíne položil veniec aj minister obrany Martin FEDOR."
M. FEDOR: "Ani táto mladšia generácia by nemala zabúdať na utrpenia, ktoré len pred pár desiatimi rokmi znamenali smrť niekoľko desiatok miliónov ľudí a koniec vojny v Európe, ktorý si dnes pripomíname, je naozaj takým významným dňom, ku ktorému sa vždy musíme vracať."
P. REPKOVÁ: "O pietnom akte v Michalovciach Plnú poľnú informoval náš spolupracovník Milan ŠTEFAN."
M. ŠTEFAN: "Ruský veľvyslanec na Slovensku Alexander Ivanovič UDAJCOV navštívil Michalovce. Počas krátkeho pobytu na cintoríne Červenej armády na Hrádku položil veniec k pamätníku obetí oslobodzovacích bojov. Jeho vysoko preosvietenosti Jánovi arcibiskupovi prešovskému blahoželal k povýšeniu na arcibiskupa pravoslávnej cirkvi na Slovensku. Arcibiskup Ján odslúžil panychídu za obete 2. svetovej vojny."
..... P. REPKOVÁ: V našej historickej rubrike o zbraniach minulosti sa ešte raz vrátime k 2. svetovej vojne. Zatiaľ čo v Európe skončila, v Ázii a Tichomorí tento hrozný konflikt pokračoval. S Jánom DOLINAYOM sa dnes preto budeme rozprávať o tom, čo bolo na začiatku vojny v Pacifiku."
J. DOLINAY: "Začalo sa to 7. decembra 1941, kedy 350 lietadiel zo 6 japonských lietadlových lodí v dvoch vlnách prepadlo americkú námornú základňu Pearl Harbor na Havajských ostrovoch."
B. ROŠTECKÝ: "Čo týmto útokom Japonci sledovali?"
J. DOLINAY: "Likvidáciu americkej Tichomorskej flotily a osobitne jej lietadlových lodí. Tie tam však vtedy našťastie nekotvili. Takže to odnieslo 8 veľkých takzvaných bitevných lodí a 10 menších plavidiel."
B. ROŠTECKÝ: "Aké lietadlá Japonci použili pri tomto útoku?"
J. DOLINAY: "Boli strmhlavé bombardéry Aichi "Val" a výškové i torpédové bombardéry Nakajima "Kate". Chránilo ich 78 stíhačiek Mitsubishi A6M, ktoré Japonci nazývali "Reisen" a Američania "Zero", "Zeke" alebo "Hamp". V tom čase to boli najlepšie stíhačky v Pacifiku."
B. ROŠTECKÝ: "Môžeme si ich predstaviť trošku bližšie?"
J. DOLINAY: "Išlo o dobre vyzbrojené a veľmi obratné stroje, pretože Japonci uprednostnili malú hmotnosť a rýchlosť pred pancierovaním. Pri rozpätí 11 a dĺžke čosi cez 9 metrov, malo Zero maximálnu vzletovú hmotnosť iba asi 2700 kilogramov, zatiaľ čo jeho súper, americký Curtiss P40 Warhawk bol takmer o tonu ťažší."
B. ROŠTECKÝ: "Takže americké lode v Perlovej zátoke vtedy chránili Curtissy?"
J. DOLINAY: "Boli tam, ale nevzlietol ani jeden stroj. V tom americký veľkofilm Pearl Harbor klame, aj tak sa Curtissy Zerám vyrovnali iba rýchlosťou 566 kilometrov za hodinu a azda výzbrojou. Mali šesť 12,7 milimetrových guľometov, zatiaľ čo Zerá dva 7,7‑milimetrové guľomety a dva 20‑milimetrové kanóny. V obratnosti a dolete však Curtissy veľmi zaostávali. Zero stúpalo rýchlosťou takmer 1 400 metrov za minútu a jeho dolet bol až 3‑tisíc kilometrov. Curtiss stúpal len 750 metrov za minútu a dolet mal iba tisíc kilometrov."
B. ROŠTECKÝ: "Takže americké stíhačky aj keby vzlietli, veľké šance asi nemali?"
J. DOLINAY: "Veru nie. Zerám sa vyrovnali až neskoršie stíhačky Grumman Wildcat a Hellcat, o tom ale niekedy nabudúce."
..... P. REPKOVÁ: "Nuž a to bol už posledný príspevok dnešnej Plnej poľnej. Príjemný piatkový večer vám želajú tvorcovia relácie Marián BAGALA, Miroslav MINÁR, Petra REPKOVÁ..."
B. ROŠTECKÝ: "... a Bernard ROŠTECKÝ. Dopočutia o týždeň."
