V Armádnom magazíne Rádia Regina si dnes pripomenieme 40. výročie Vojenského archívu v Trnave, otvoríme filatelistickú výstavu Slovenské modré barety v službách mieru, porozprávame sa s olympijským víťazom a sprostredkujeme vám poďakovanie vojnového veterána.
- Dátum: 15.10.2007
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Textový prepis relácie:
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "V Armádnom magazíne Rádia Regina si dnes pripomenieme 40. výročie Vojenského archívu v Trnave, otvoríme filatelistickú výstavu Slovenské modré barety v službách mieru, porozprávame sa s olympijským víťazom a sprostredkujeme vám poďakovanie vojnového veterána. Príjemný podvečer s Plnou poľnou Vám želá Bernard ROŠTECKÝ."
(...) B. ROŠTECKÝ: "Pred 40. rokmi po železnici i na kolesách prepravila naša armáda z Hradca Králové do Trnavy tony archívnych písomností. V slovenskom Ríme sa tak usadil Vojenský archív, ktorý vo štvrtok oslavoval svoje 40. narodeniny. V útrobách archívu nás sprevádzala Daniela NEMČEKOVÁ, zástupkyňa riaditeľa archívu.
M. MINÁR, redaktor: "Ja sa v tejto chvíli presúvam po chodbách, ktoré sú priestranné. Tu už sa nachádza samotný archív a sprievodkyňou mi bude pani..."
D. NEMČEKOVÁ: "...Daniela NEMČEKOVÁ, zástupca riaditeľa Vojenského archívu centrálnej registratúry."
M. MINÁR: "Keď sa sem dostane normálny smrteľník predpokladám, že v prvom rade je to bývalý príslušník armády, vojak či už základnej služby alebo profesionál. Čo všetko sa o sebe tu dozvie?"
D. NEMČEKOVÁ: "Aj také veci, o ktorých si myslel, že nevie. Nahliadne si do svojho osobného spisu a v osobnom spise má okrem základných osobných údajov má tam priebeh vojenskej služby, sú to základné údaje kde sa o sebe dočíta od nástupu na vojenskú službu až po jej ukončenie. Dočíta sa tam o tom, v ktorých útvaroch pracoval, na akých miestach, aké mal číslo vojenskej odbornosti. Chodí sem veľa fyzických osôb, ktoré si nahliadajú do svojich osobných spisov. Chodia sem aj potomkovia a iné oprávnené osoby, ktoré nahliadajú do tejto dokumentácie na základe overenia písomného alebo na základe povolenia riaditeľa Bezpečnostného úradu. V našom archíve je v súčasnej dobe uložených približne 26 kilometrov dokumentácie. Najväčšie zastúpenie majú osobné spisy, spisová dokumentácia a materiálová dokumentácia a my vlastne týmto 26 kilometrom vykonávame správu registratúry, to znamená, že ich prijímame, evidujeme, ukladáme, vykonávame ochranu, sprístupňujeme ich formou odpisov, výpisov, fotokópií, štúdiom a v poslednom rade vykonávame vyraďovanie dokumentácie."
B. ROŠTECKÝ: "Trnavských vojenských archivárov prišli pozdraviť kolegovia z Čiech, Maďarska a Poľska. Napriek tomu, že plnia identické úlohy českí kolegovia sa najmä v uplynulých rokoch a mesiacoch poriadne zapotili pri niečom úplne inom. Hovorí riaditeľ Ústredného vojenského archívu v Prahe plukovník Josef ŽIKEŠ."
J. ŽIKEŠ: "V roku 2002 v lete zasiahla Prahu veľká voda a vzhľadom k tomu, že budova nášho Ústredného vojenského archívu sídli priamo na nábreží Vltavy v Karlíne, v tejto časti bola voda vysoká 3 metre 80, v plnej miere nám zasiahla celé prízemie vojenského ústredného archívu."
M. MINÁR: "Ako sa pracuje s týmito alebo návratom týchto písomností do normálneho povedal by som života?"
J. ŽIKEŠ: "No ja si myslím, že určite papier nenahradí žiadne médium. Pre dokreslenie situácie v tom roku 2002 išlo zhruba o dva kilometre bežné archívnych materiálov, ktoré boli poškodené vodou, blatom a tak samozrejme bezprostredne po opadnutí vody začali záchranné práce, čo sa vlastne očistilo od blata, nánosov a tak ďalej a okamžite došlo k odvezeniu tých archiválií do mraziarní k prudkému zamrazeniu teplotou mínus 22 stupňov Celzia. V súčasnej dobe od toho roku 2002 sme dospeli do štádia kedy vykonávame takzvané rozmrazenie, vysušenie a následnú dezinfekciu týchto zasiahnutých archiválií. Ide zhruba o 161 mraziarenských klietok, ktoré nám zabrali značný priestor v mraziarňach."
M. MINÁR: "Pre predstavivosť, čo znamená takáto jedna klietka mraziarenská?"
J. ŽIKEŠ: "Tak je to klasická mraziarenská klietka, do ktorej sa zmestí zhruba 60 kartónov archívnych."
M. MINÁR: "Vy ste slovenským priateľom na stretnutí k 40. výročiu Vojenského archívu v Trnave ponúkli aj zopár skúseností z vášho pôsobenia v sekcii Severoatlantickej aliancie."
J. ŽIKEŠ: "Ja si myslím, že by bolo treba aby aj slovenská strana mala zastúpenie v Archívnej rade NATO, pretože je táto práca veľmi užitočná. Z našich skúseností vyplýva, že naše zamestnankyne, ktoré do archívu NATO v Bruseli dochádzajú pravidelne každý rok na jeden mesiac a vypomáhajú v sprístupňovaní a odstraňovaní vtedajších utajovaných dokumentov NATO, získavajú skúsenosti i pre náš archív samozrejme, vidíme ako sa to robí niekde inde, no a na druhej strane môžeme poskytnúť svoje skúsenosti aj slovenskej strane."
B. ROŠTECKÝ: "Oslávencov do Trnavy prišiel pozdraviť aj minister obrany František KAŠICKÝ. Potom čo vyznamenal niektorých pracovníkov archívu svojimi medailami a medailami náčelníka Generálneho štábu našiel si čas aj pre Plnú poľnú."
F. KAŠICKÝ: "To čo sa deklarovalo v roku 2006 to platí aj teraz. To znamená rezort obrany má zámer postaviť novú budovu pre Vojenský archív. Musí to byť budova, ktorá bude moderného charakteru, bude spĺňať všetky kritériá bezpečnostného charakteru tak, aby tam mohli byť uložené archiválie, utajované dokumenty, vrátane utajovaných dokumentov cudzej moci. Absolútne súhlasím s tým, že tie priestory, ktoré sú tu sú už provizórne a proste nebudeme hľadať žiadne medziriešenia alebo polovičaté riešenia. Výsledkom bude, postaví sa takíto budova a presťahuje sa archív tak, aby všetky dokumenty, ktoré sú by som povedal charakteru kultúrneho a národného dedičstva, vojenského charakteru, mohli byť náležite uložené, spravované a historicky využívané."
M. MINÁR: "Vy ste aj pred pracovníkmi ústavu hovorili o tom, že takéto presťahovanie musí mať aj sociálny rozmer."
F. KAŠICKÝ: "Týchto ľudí, ktorí majú skúsenosti s archívnou prácou, považujem za odborníkov, vysoko špecializovaných ľudí a samozrejme mohlo padnúť rozhodnutie, že by sme tento archív vybudovali niekde inde, ale tu treba uvažovať aj s tým, že týchto pracovníkov potrebujeme a je oveľa lepšie to vybudovať tu kde sa presťahujú možno o nejaký ten meter do inej budovy a môžu pokračovať vo svojej práci bez toho, aby boli nejakým spôsobom narušené ich sociálne istoty."
(...) B. ROŠTECKÝ: "V Poštovom múzeu v Banskej Bystrici otvorili unikátnu filatelistickú výstavu venovanú pôsobeniu slovenských vojakov v mierových misiách. Poštové známky, listy, korešpondenčné lístky a množstvo ďalších exponátov od našich vojakov z misií zozbieral autor výstavy Jozef KORENÝ z Trenčína."
J. KORENÝ: "Výstava Slovenské modré barety inštalovaná v priestoroch Poštového múzea v Banskej Bystrici je takým predzačiatkom podujatia tohoročného, pretože 18. decembra tohoto roku bude po prvýkrát vydaná známka s námetom Poľná pošta. Jej prezentácia bude 18. decembra v Bratislava. Pri tejto príležitosti samozrejme bude používaný taktiež lístok Poľnej pošty s námetom, ktorý odpovedá činnosti Slovákov v misiách."
B. ROŠTECKÝ: "Vaša zbierka sa neustále rozrastá, čo vám ešte chýba?"
J. KORENÝ: "Sa doposiaľ nepodarilo získať korešpondenciu našich príslušníkov, ktorí boli v roku 1989 v Namíbii pri vyhlasovaní nezávislosti Namíbie. Ďalej je to účasť v misii AMIS II v Sudáne, kde boli dvaja príslušníci slovenskej armády a takisto poštový dokument o ich pôsobení nemám i keď mám dokument z tejto musia účasť Angličanov alebo Poliakov alebo napríklad boli dva turnusy našich chirurgov v misii UNIFIL v Libanone. I keď človek ich osloví cez francúzsku poľnú poštu, proste odpoveď sa nedostane, čiže je niekedy nepochopenie u veliteľov alebo aj príslušníkov, ktorí pôsobia v misiách. Za ďalšie taká myslím si kľúčová vec, ktorá by mohla k propagácii Slovákov v misiách pre budúce roky byť, aby bol novelizovaný poštový zákon z pohľadu toho, že príslušníci armády Slovenskej republiky by mohli mať rozvinutý aspoň jeden poľnopoštový úrad v niektorej veľkej misii."
B. ROŠTECKÝ: "Napríklad na Cypre?" J. KORENÝ: "Na Cypre alebo na Golanských výšinách kde je pomerne veľa ľudí a využívajú napríklad na Golanských výšinách využívajú logistiku poľného poštového úradu rakúskeho práporu alebo v iných misiách využívajú poľnú poštu americkú, poľnú poštu Feldpost nemeckú a podobne. Naši príslušníci by používali slovenské poštové známky vonku v cudzine, stačil by tam vyčlenený alebo poverený niekto z misie odosielaním, opečiatkovaním tejto pošty a tá propagácia by bola podstatne lepšia než je v súčasnej dobe."
(...) B. ROŠTECKÝ: "Symbolicky na Dukle uzrela pred týždňom svetlo sveta výnimočná publikácia s názvom Naša Dukla pod Urpínom. Jej autor, novinár Jozef MAZÁR, pozval do Svidníka olympijských víťazov, majstrov sveta, či Európy, ktorí vystúpili na Olymp vďaka pôsobeniu v banskobystrickej Dukle. My sme sa na pôsobenie pod Urpínom opýtali olympijského víťaza zo Soulu chodca Jozefa PRIBILINCA."
J. PRIBILINEC: "Ja to beriem už teraz z takého nostalgického hľadiska, veľmi krásnej doby samozrejme. Pozerám sa na to nielen mojimi očami, pretože ja som len jedna persona za celú tú dobu existencie Dukly, ale v globále keď zoberiem 60 rokov Dukly malo velikánsky prínos pre československý, ale aj slovenský šport. Zhodou okolností dneska tým, že to má výročie, tak má to aj svoju symboliku, takže takéto akcie, ale všetko čo sa týka Dukly, takými prínos by sa mal podporovať a vlastne rozširovať."
B. ROŠTECKÝ: "Viac sa o zážitkoch Jožka PRIBILINCA i o 40 ročnom pôsobení Dukly Banská Bystrica dozviete v pondelkovej talkshow Štúdio kontakty na Rádiu Regina so začiatkom o 20. hodine."
(...) B. ROŠTECKÝ: "A to je už na dnes všetko. Lúčia sa s vami tvorcovia relácie Marián BAGALA, Miroslav MINÁR, Petra REPKOVÁ a Bernard ROŠTECKÝ. Dopočutia o týždeň."
