Topoľčany a blízke okolie, tak to je bojové pole, na ktorom sa tento týždeň pohybovali tvorcovia dnešného Armádneho magazínu pre vojakov a nevojakov.
- Dátum: 16.10.2006
- Dĺžka: 10:28 min.
- Veľkosť súboru: 2.4 MB
Textový prepis relácie:
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Topoľčany a blízke okolie, tak to je bojové pole, na ktorom sa tento týždeň pohybovali tvorcovia dnešného Armádneho magazínu pre vojakov a nevojakov. Do spoločnosti ľudí z tohto regiónu Slovenska pozýva Petra REPKOVÁ."
..... P. REPKOVÁ: "Ľahká brigáda v Topoľčanoch bola 1. októbra bola premenovaná na 1. mechanizovanú brigádu. Včera sa pri tejto príležitosti na Námestí generála Štefánika uskutočnil slávnostný nástup a vojenská show. Tlieskali malí a aj veľkí. Tak tomu bolo aj na Deň armády, kedy sme oslovili veliteľa jednotky brigádneho generála Stanislava PETRENCA. Akú sú najbližšie úlohy ľahkej brigády?"
S. PETRENC: "Tak do konca výcvikového roku nás čaká skúška interoperability, ktorú bude vykonávať náš mechanizovaný prápor Nitra."
P. REPKOVÁ: "Ak to nie je tajomstvo prezraďte naplnenie vašej ľahkej brigády."
S. PETRENC: "Očakávam hlavne z regiónov či už Nitry, Levíc alebo Martina, ale tiež Topoľčian a okolia, že regrutačné strediská, s ktorými som hovoril, mi pomôžu získať ľudí tých, ktorých potrebujeme na ľahkú brigádu, čiže viac ľudí, ktorí majú radi prírodu by som povedal, radi strieľajú, čiže radi sa pohybujú v teréne, no a tiež trošku, aby mali vzťah k tomu, že pôsobia odlúčene od svojich rodín na misiách v zahraničí alebo operáciách, ktoré nás čakajú."
P. REPKOVÁ: "Sú nejaké konkrétne pozície, na ktoré zháňate ľudí?"
S. PETRENC: "Na tie základné pozície, či už sú to strelci, vodiči, to sú veľmi žiadané a máme ich naozaj veľmi málo."
P. REPKOVÁ: "Ako je to s odchodovosťou?"
S. PETRENC: "Neprekračuje bežný štandard. Predsa už len niektorí slúžia u mňa šesť, sedem, osem, aj viac rokov. Niektorí chcú ukončiť svoju činnosť. Ostatní, čo sú mladšie ročníky a ďalšie tak možno trošku taktizujú, pretože vieme, že sa pripravuje novela zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a asi očakávajú nejaké lepšie podmienky pre tých vojakov alebo pre tých príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorí veľmi často chodia do výcvikových priestorov alebo vykonávajú viac ako 24‑hodinový súvislý výcvik a vlastne sú pripravovaní na nasadenie do operácií do zahraničia prednostne pred ostatnými."
P. REPKOVÁ: "Dnes ste otvorili nové ubytovacie zariadenia, ako ste s tým spokojný, v čom to má pre vás výhody?"
S. PETRENC: "Tak veľmi sa z toho teším, že sa podarilo dlhoročný projekt ukončiť, pretože ubytovacie zariadenia alebo podmienky pre vojakov do hodnosti desiatnika v posádke Topoľčany boli veľmi zlé. Nie je to však iba ubytovacie zariadenie, nová kapacita, ktorá je skoro 100 miest, je rozšírená o to, že sme otvorili nové kuchynské stravovacie zariadenie."
P. REPKOVÁ: "Dnes tu máte aj deň otvorených dverí, je tu naozaj veľmi veľa detí, ako ich zvládnete, myslíte, že budú si vedieť vaši vojaci s nimi poradiť a poprípade čo všetko ste pre nich pripravili?"
S. PETRENC: "No nemám problémy, pretože veľmi dobre komunikujem s učiteľmi a vidím, že učitelia v Topoľčianskom okrese zvládajú svoje detičky a sú vysoko disciplinované. Dokonca vyslovili sa pochybnosti či do desiatich minút dokážu byť v nejakom stanovenom priestore v kasárňach a oni na počudovanie všetkých boli. Sú veľmi disciplinovaní, na druhej strane sú veľmi zvedaví. Preto som urobil prierez bojovej techniky ľahkej brigády, či sú to už raketomety, či sú to bojové vozidlá pechoty alebo sú to špeciálne vozidlá Aligátor alebo zariadenia Astra kde môžeme sledovať leteckú prevádzku nad Topoľčanmi. Tak všetky tieto dúfam, že ich zaujmú, rovnako aj naši inštruktori, ktorí s veľkou radosťou im ukážu tieto zariadenia a popíšu v tak zrozumiteľnej reči, aby mala zážitok z toho školská mládež tu v Topoľčanoch."
..... P. REPKOVÁ: "V Topoľčanoch sa predvádzali novodobí ozbrojení rytieri, avšak zajtra neďaleko Topoľčian budete vidieť v akcii stredovekých obrnencov. Do Oponíc vás pozýva starosta obce Ján LUKNIŠ."
J. LUKNIŠ: "Tak Oponice sú významné hlavne veľkou históriou a nachádzajú sa z východnej strany Tribča a zo západnej strany riekou Nitrou. Prvá písomná zmienka je z roku 1244. Sme hlavne známi tým, že teda je u nás Oponický hrad a pod ním prakticky vznikla osada. Ďalej sa teda tí páni z hradu presídlili do obce, do veľkého kaštieľa, Oponinského kaštieľa. V súčasnej dobe máme 914 obyvateľov."
M. MINÁR, redaktor: "Topoľčany sú veľmi blízko, takže predpokladám, že z Oponíc nám v Ozbrojených silách slúžia aj nejakí občania vaši?"
J. LUKNIŠ: "Máme jednu občianku, pani TULCOVÚ a máme tu jedného občana, ktorý sa nedávno prisťahoval k nám, pána KURUCA."
M. MINÁR: "Takže to je taká novodobá vojenská história. Ona ožije aj v sobotu podujatím, ktoré sa uskutoční u vás v Oponiciach. Môžete teraz poslucháčov Slovenského rozhlasu na toto podujatie pozvať. Takže o čo konkrétne ide?"
J. LUKNIŠ: "Bude to výstup na Oponický hrad. Obec to organizuje v spolupráci so združením Aponyiána a múzeom v Oponiciach. Začiatok by mal byť o 9. hodine pred múzeom, potom bude postupovať sprievodom smerom na hrad. Bude tam ešte jedna zastávka v pivnici Školského poľnohospodárskeho podniku, tam bude predvedená ukážka sokoliarov a postupne sa pôjde na hrad, kde od 12. hodiny asi tak do 14. hodiny bude vystúpenie skupín, ktoré sa zaoberajú šermom, potom bude tam lukostreľba, delostrelci a mala by tam byť ešte aj nejaká rekonštrukcia popravy."
M. MINÁR: "Ako už povedal starosta obce Oponice podujatie sa začne prehliadkou miestneho múzea v kaštieli v Oponiciach. No a toto je srdcová záležitosť alebo druhý domov pána Petra KRÁLIKA."
P. KRÁLIK: "Tejto problematike sa venujem celý svoj život, tu v Oponiciach v úvodzovkách válčim 13 rokov."
M. MINÁR: "Je tu dávnejšia história, keby sme o nej niečo v krátkosti povedal."
P. KRÁLIK: "Áno. Kvôli tej dávnejšej histórii som prišiel do Oponíc, založili Apónyiho múzeum, vďaka Apónyiovcom z Oponíc, ktorí sem prišli bývať v roku 1392 na Oponický hrad."
M. MINÁR: "Takže tu sú zbierky najmä teda z toho obdobia. No a tá novodobá história, ktorá tu bude evokovať návštevníkov k zamysleniu sa nad hrôzami 2. svetovej vojny, tá je skutočne excelentná. Vidím americkú zástavu, vidím aj zástavu Sovietskeho zväzu."
P. KRÁLIK: "Američania v našich končinách, pozemné jednotky, nikdy nebojovali. To prečo sú tuná pozostatky tých lietadiel a teda americká zástava s prezidentom ROOSEVELTOM, pretože do našich lokalít dopadli tri lietajúce pevnosti B‑17‑ky, ktorých teda osudy týchto členov posádky sa úzko spájali potom s miestnymi obyvateľmi."
M. MINÁR: "Také tie najvzácnejšie exponáty, ktoré si ceníte mimoriadne a ktoré môžu vidieť návštevníci múzea?"
P. KRÁLIK: "Spomeniem dva motory. Jeden 12‑valcový motor Marlin od firmy Rols‑Royce, ktorý sme doviezli iba nedávno z americkej stíhačky Mustang a potom je to druhý veľmi vzácny exponát motor z amerického bombardéra B‑17, ktorý sme dostali ako dar od doktora LUDSKÉHO, aktívneho účastníka povstania a člena partizánskej jednotky."
M. MINÁR: "Vy zbierate nielen tieto artefakty z 2. svetovej vojny, ale vzdávate úctu aj svojim rodákom."
P. KRÁLIK: "Samozrejme nezabúdame ani tých, ktorí položili životy za slobodu, najmä vo veľmi ťažkom a zložitom období od jesene v roku '44 až do jari '45, kedy bolo najviac obetí na civilných životoch. Tu konkrétne v sekcii nemeckého gestapa sú na stenách a pod zakrvavenou košeľou fotografie dvoch mladých chlapcov Vojtecha LUDSKÉHO a Alexandra MAKARENKU, ktorí sa bohužiaľ nedožili slobody. Samozrejme všetkých srdečne pozývam do Oponíc 14. októbra, veľmi sa tešíme na mladých, na starých, skutočne aj tých duchom mladých, pretože každý návštevník, ktorý príde ku nám myslím si nebude ľutovať."
..... P. REPKOVÁ: "Na Oponickom hrade zajtra uvidíte rytierov v železných košeliach, lenže takáto košeľa môže byť aj neviditeľná a pomyselná. O jej sile a tajomstve sa dozviete v ďalšej časti seriálu rozhovorov so shao‑linskym laickým mníchom Sifu Ši da LONOM. O shao‑linskych mníchoch sa hovorí, že majú tajné vedomosti. Poznáte nejaké špeciálne tajomstvo sily?"
S. Š. LON: "Záleží od toho čo myslíme pod tajomstvom. Existujú rôzne selektívne metódy tréningu a zdokonaľovania sa. Jedným z nich je napríklad tchikungove cvičenie, ktoré je zamerané na zvyšovanie vnútornej energie tchi. Tchikungový tréning má tri úrovne a tou najznámejšou a najrozšírenejšou je zdravotné cvičenie, akási rozcvička, rastie tým naša energia, ktorú potom pri bojovom umení využívame ako náš štít. Nazývame to technika železnej košele. Táto technika dovoľuje mníchom vydržať napríklad zničujúce údery. Možno ste videli naše cvičenie, pri ktorých dokážeme vydržať aj napichnutie kopijou do krku, znesieme údery na citlivé miesta na tele. A pri predstaveniach bojujem so súpermi, ktorí ma kopú do chrbtice, rebier, krku a vôbec mi to neublíži, takže je to tajomstvo a sila železnej košele."
P. REPKOVÁ: "Ako dlho musí človek takéto niečo trénovať?"
S. Š. LON: "Vždy to je na človeku koľko času je ochotný tréningu venovať a čo chce dosiahnuť. Ja napríklad cvičím každý deň. Je to veľmi dôležité na udržanie i zvyšovanie tej vnútornej sily tchi. Teraz sa už nezameriavam na to, aby sa zvyšovala moja fyzická sily, ale keďže mojim hlavným poslaním je liečiteľstvo pomocou cvičenie tchikung sa zdokonaľujem v tomto smere."
..... STALO SA P. REPKOVÁ: "Kontinuita bude zachovaná, aj tak sa dá v stručnosti vyjadriť záver prvého stretnutia ministra obrany Františka KAŠICKÉHO s generálnou riaditeľkou Slovenského rozhlasu Miloslavou ZEMKOVOU. Aj keď v pozmenených formátoch, informácie spred i spoza kasárenského plota k vám budú prúdiť naďalej. Už v najbližších dňoch programový riaditeľ Slovenského rozhlasu Ľuboš MACHAJ a náš šéf Miroslav MINÁR sadnú za spoločný stôl a budú hľadať optimálne obsahové zameranie tém, rubrík, či verejných nahrávok. O všetkých zmenách vás budeme informovať, aby ste si nás mohli včas a kvalitne naladiť."
..... P. REPKOVÁ: "A to už je z dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili ju a vysielali pre vás Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ, Ľuboš VESELÝ a Petra REPKOVÁ. Dopočutia o týždeň."
