11. novembra 1918 sa skončila prvá svetová vojna. Padli v nej milióny vojakov a civilistov. Na ich pamiatku ako aj na pamiatku obetí ďalších vojnových konfliktov je 11. november vyhlásený za Svetový deň vojnových veteránov. My sme si ho pripomenuli spolu so študentmi Gymnázia na Párovskej ulici v Nitre. Naše pozvanie prijali aj veteráni misie ISAF a účastník 2. svetovej vojny pán Jozef TURIC.
- Dátum: 14.11.2009
- Dĺžka: 10:27 min.
- Veľkosť súboru: 9.57 MB
"11. novembra 1918 sa skončila prvá svetová vojna. Padli v nej milióny vojakov a civilistov. Na ich pamiatku ako aj na pamiatku obetí ďalších vojnových konfliktov je 11. november vyhlásený za Svetový deň vojnových veteránov. My sme si ho pripomenuli spolu so študentmi Gymnázia na Párovskej ulici v Nitre. Naše pozvanie prijali aj veteráni misie ISAF a účastník 2. svetovej vojny pán Jozef TURIC. Na úspešnom podujatí sa podieľali i pracovníci Regrutačného strediska Nitra a spevák BYSTRÍK."
Miroslav MINÁR, redaktor:
"Zatiaľ čo študenti aj s BYSTRÍKOM zdieľajú prvé dojmy, zrejme získavajú prvé informácie zo študentského časopisu, samozrejme musíme sa pripojiť a opýtať sa aj za Plnú poľnú, ako sa im dnes toto podujatie páčilo."
Anketa:
"Páčilo sa veľmi, mne sa tí dvaja velitelia páčili, keď rozprávali o tom Afganistane, to my si tak neuvedomujeme."
"Z televízie sa nedozvedáme toľko vecí, dozvedáme sa len väčšinou o nejakých bombových útokoch. Lenže nevidíme obrázky zo základne napríklad, ako bývajú napríklad tí naši vojaci a napríklad čo robia vo voľnom čase."
P. BIHÁRYOVÁ:
"Gymnazistom s ochotou odpovedali afganskí veteráni, dôstojníci Nitrianskeho mechanizovaného práporu nadporučík Michal SOLIAR a poručík Ivan PETRÍK. My sme sa ich opýtali, ktoré otázky ich najviac prekvapili."
Michal SOLIAR:
"Že aj civilné obyvateľstvo má záujem o dianie vo svete a my sme sa im snažili priblížiť situáciu, aká je v Afganistane."
Ivan PETRÍK:
"My sme práve boli milo prekvapení otázkami, neboli kladené komerčným štýlom, ale skôr rozumné otázky, ktoré sa týkali či kultúry alebo pôsobenia našej jednotky v Afganistane."
M. SOLIAR:
"Podať to trochu ináč to môže iba človek, ktorý tam bol a ktorý to na vlastnej koži prežil."
I. PETRÍK:
"Určite to bol rozdiel ako používajú médiá toto, my sme sa snažili im podať im informácie, ako ten človek žil a ako plnil si úlohy a ako trávil voľný čas."
M. MINÁR:
"Ja som sa pozeral na vás a videl som, že so záujmom počúvate aj slová veterána z druhej svetovej vojny, ako bol trebárs zážitok pána Jozefa TURICA alebo respektíve jeho pôsobenie v Slovenskom národnom povstaní na vás zapôsobilo?"
Anketa:
"Bolo to veľmi zaujímavé rozprávanie a ja si myslím, že každý jeden z nás, či už je to v minulom storočí alebo v tomto, sa musí učiť z dejín."
"Určite bude zaujímavé rozprávanie, každý jeden si zaslúži, aby mohol aspoň porozprávať o tom, čo zažil, ako zažil, či to bolo jednoduché alebo nie."
M. MINÁR:
"Pán TURIC, dá sa povedať, že títo vojaci, ktorí slúžia alebo slúžili v Afganistane alebo ktorí slúžia za hranicami Slovenska, prevzali vašu štafetu?"
Jozef TURIC:
"Ja som veľmi rád, že som sa s nimi stretol a že pokračujú v mierových misiách. Nemajú to ľahké."
M. MINÁR:
"No a pozorne tento rozhovor, ale ako aj celý program pozorne sledoval riaditeľ Gymnázia tu na Párovskej ulici pán Juraj OPAČITÝ."
Juraj OPAČITÝ:
"Som veľmi rád, že Regrutačné stredisko v Nitre a Slovenský rozhlas zorganizoval takéto milé stretnutie. Študenti skutočne so záujmom počas celej tej besedy sledovali a dozvedeli sa mnoho informácií, takže som rád, že celé sa uskutočnilo a želám všetkým, aby aj v tomto pokračovali."
M. MINÁR:
"Neprezradím nič tajného, keď poviem, že práve vy osobne a konkrétne aj vedenie gymnázia vytvára podmienky na to, aby ešte tie organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ktoré pôsobia na území Nitry, našli u vás svoj druhý domov."
J. OPAČITÝ:
"Konkrétne aj dnes bude schôdza protifašistických bojovníkov u nás na škole a môžem povedať, že je to už dlhoročná tradícia."
M. MINÁR:
"Nakoniec aj čestné uznania, ktoré tu visia u vás v kancelárii, svedčia o tom, že takýchto ľudí a hodnotu takýchto ľudí je treba oceniť. Možno, že pre vás, pre tých všetkých, ktorí sa zúčastnili tohto podujatia, patrí aj nasledujúca pesnička od nás z Plnej poľnej."
J. OPAČITÝ:
"Ďakujem pekne."
Petra BIHÁRYOVÁ, moderátorka:
"Na Deň vojnových veteránov 11. novembra 2009 o 11-tej hodine bol v prímorskom mestečku Arisaig slávnostne odhalený pamätník československým vojakom v Škótsku. O spomienkovom stretnutí nás informovala Olga HALADOVÁ z Ministerstva obrany Českej republiky."
Olga HALADOVÁ:
"Práve tu na severovýchodnom pobreží Škótska sa v rokoch 1941 až 1943 cvičili československí vojaci v boji proti nacistom. Špeciálny výcvik, ktorý bol vtedy organizovaný britskou organizáciou Special Operations Execute, túto absolvovali najprv okrem iných tiež rotmajstri Jan KUBIŠ a Jozef GABČÍK, členovia výsadku Anthropoid, ktorí potom v máji roku 1942 uskutočnili jeden z najvýznamnejších odbojových činov druhej svetovej vojny - atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda HEYDRICHA. V Škótsku prešli výcvikom dokopy tri stovky príslušníkov československej brigády. Paradesantný výcvik potom prebiehal v Rigbey v Manchestri a nasledovalo doškolenie v južnom Anglicku. Z 48 naplánovaných výsadkov ich bolo uskutočnených 39 za účasti viacej ako stovky parašutistov a cieľom výsadkov bol nielen protektorát Čechy a Morava, ale i napríklad trebárs Francúzsko, Taliansko, Slovensko alebo Juhoslávia. Slávnostného odhalenia pamätníka sa zúčastnil za ministerstvo obrany námestník ministra obrany pre zahraničie Jan FULÍK a zástupcovia veteránskych organizácií. Z tých, ktorí sami zažili výcvik v Škótsku, to bol plukovník Jaroslav KLEMEŠ a plukovník Jan BAČÍK. S nápadom vybudovať pamätník prišla česko-škótska Charita Czech Memorial, na čele ktorej stojí Paul MILLAR, čiže generálny honorárny konzul Českej republiky v Škótsku a zároveň je tiež predsedom Združenia pre výstavbu pamätníkov. Po odhalení pamätníku námestník ministra obrany pre zahraničie Jan CHUDÍK odovzdal plukovníkovi pánovi BAČÍKOVI Kríž obrany štátu ministra obrany Českej republiky. Jan BAČÍK sa zúčastnil bojov vo Francúzsku, absolvoval parašutistický výcvik vo Veľkej Británii a spolu s prvou československou samostatnou obrnenou brigádou sa zúčastnil bojov pri Dankerku. Odhalenia pomníku sa zúčastnili takmer všetci obyvatelia dedinky Arisaig a širokého okolia, škótski a britskí predstavitelia a mnoho britských vojenských veteránov."
P. BIHÁRYOVÁ:
"K posledne žijúcim slovenským veteránom, ktorí bojovali v Britskom kráľovskom letectve, patrí generálmajor Ivan SCHWARZ. Aj keď býva v Londýne, nájde si čas na návštevu rodnej vlasti a využíva každú príležitosť na nadviazanie nových kontaktov. V tejto súvislosti nám povedal:"
Ivan SCHWARZ:
"Ten styk je potrebný. Tým, že my veľmi starneme, my nemáme dorast. Len tie naše deti hej, alebo tie čo sa už narodili v tom Anglicku, no tak tie, bohužiaľ, nehovoria po česky, nehovoria po slovensky, ale po nás to musia vziať, pretože ten cintorín čo máme v tom Anglicku, tí čo padli za vojny, nemajú problém, to je udržiavané štátom. Tí čo sme zostali a mali tú drzosť zostať nažive, a teraz pomaličky odchádzame hej a musíme niekoho kto sa o toto musí tam starať. Tú čiastku toho cintorína v Brukulde (?) sme kúpili na 990 rokov."
P. BIHÁRYOVÁ:
"Ktovie, možno že slová generála SCHWARZA nájdu odozvu u nás, ktorí slová o úcte k veteránom vieme pretaviť do praktických činov."
Petra BIHÁRYOVÁ, moderátorka:
"Celú agendu starostlivosti o vojnových veteránov na Slovensku má na starosti úrad, ktorému šéfuje plukovník v zálohe Daniel KOSTRA."
Daniel KOSTRA:
"V súčasnej dobe na Slovensku štatút vojnového veterána má priznaných 5700 osôb. 1200 osôb bolo z druhej svetovej vojny, ale pretože sú to už starší ľudia, tak tí nám už samozrejme odchádzajú, takže v súčasnej dobe ich evidujeme žijúcich okolo 1000."
Bernard ROŠTECKÝ, redaktor:
"Z toho čísla teda vyplýva, že o štatút vojnový veterán majú možnosť naďalej požiadať aj účastníci zahraničných vojenských operácií a mierových misií?"
D. KOSTRA:
"Aby mohol dostať štatút vojnového veterána, musí byť v mierovej misii minimálne 90 dní, to znamená tri mesiace. Nesmie byť repatriovaný, potom samozrejme musí požiadať o štatút vojnového veterána. Dostane k tomu preukaz a pri preukaze samozrejme dostáva k tomu potom aj rôzne náležitosti. Majú nárok každý rok na kúpeľnú starostlivosť, ktorú hradí kompletne ministerstvo obrany, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ministerstva obrany, takisto majú každý rok nárok na rekreáciu v zariadeniach ministerstva obrany, kde si hradia len časť. Závisí to od toho koľko majú rokov."
Petra BIHÁRYOVÁ, moderátorka:
"Deň vojnových veteránov mal na Slovensku aj túto podobu:"
Patrik NOVOTNÝ:
"Dobrý deň, tu je kapitán Patrik NOVOTNÝ náčelník z Regrutačného strediska v Banskej Bystrici. 11. novembra sme uskutočnili na Strednej odbornej škole na Ulici Tajovského v Banskej Bystrici 2. ročník našej novej aktivity Regrutačná kvapka krvi. 1. ročník nás nabudil tým, že sme mali veľký úspech u študentov stredných škôl 3. a 4. ročníka, ktorí sa stali prvodarcami a vyskúšali si, čo je to darovať krv a ako sa odbúrava strach, proste to pozitívne z toho, čo sme videli. A včerajší deň sme vybrali pri príležitosti, nakoľko 11. novembra si Ozbrojené sily pripomínajú Deň vojnových veteránov. Na tomto 2. ročníku Regrutačnej kvapky nás navštívilo 85 študentov, väčšina samozrejme prvodarcov. Podarilo sa 36 úspešne darovať tú vzácnu tekutinu. 12 litrov krvi bolo určených pre tých, ktorí to potrebujú. Súbežne s touto našou aktivitou v Banskej Bystrici bežala aktivita Regrutačná kvapka krvi aj v Trenčianskom kraji, kde mali úctyhodných 80 prvodarcov a podarilo sa im úspešne darovať 59 a pokračujeme a zavŕšime túto druhú Regrutačnú kvapku krvi, očakávame tiež hojnú účasť v Prešovskom kraji."
