Extrémny športový výkon v Himalájach. Adrenalínový výcvik nevojakov a nevojačiek vo vojenskom priestore i spomienky na dni v zelenej rovnošate autora prvého vojenského bakalárskeho príbehu. To všetko sa nám dnes podarilo nabaliť do Plnej poľnej, armádneho magazínu rádia Slovensko.
- Dátum: 17.10.2005
- Dĺžka: 11:03 min.
- Veľkosť súboru: 1.27 MB
Textový prepis relácie:
Extrémny športový výkon v Himalájach. Adrenalínový výcvik nevojakov a nevojačiek vo vojenskom priestore i spomienky na dni v zelenej rovnošate autora prvého vojenského bakalárskeho príbehu. To všetko sa nám dnes podarilo nabaliť do Plnej poľnej, armádneho magazínu rádia Slovensko.
Pekný piatkový večer a nerušené počúvanie vám želá Petra Repková a Bernard Roštecký.
Koncom augusta do Himalájí odcestovala už tretia vojenská horolezecká výprava s cieľom vystúpiť na jednu z osemtisícoviek - legendárnu Anapurnu. Stručné správy, ktoré sme sporadicky dostávali z Nepálu od členov expedície hovorili, že šťastie im veľmi nepraje. Mimoriadne zlé počasie a problémy s domácimi Šerpami/?/, to bola len časť prekážok, ktoré museli počas výstupu prekonávať.
Dnes je expedícia už v hlavnom meste Nepálu v Káthmandu a nám sa podarilo spojiť sa s jej vedúcim skúseným horolezcom plukovníkom v zálohe Jánom Matlákom.
Dobrý deň želáme do Káthmandu, prvá otázka pán Matlák, všetci vaši chlapi a vy sám ste v poriadku po expedícii?
plukovník v zálohe Ján Matlák, vedúci expedície: "Všetci sme živí, relatívne zdraví ale hlavne živí v Káthmandu, skončili sme činnosť desiateho na ľadovci a vrtuľníkom sme sa prepravili do Káthmandu, takže sme relatívne v bezpečí, všetci v poriadku."
Po prvýkrát sa nám podarilo sa spojiť až dnes. Takže môžete v stručnosti zhodnotiť priebeh expedície.
plukovník v zálohe Ján Matlák, vedúci expedície: "A tak bolo toho strašne veľa. A čo sa týka expedície, neviem zhodnotiť či bola úspešná alebo neúspešná takto narýchlo. Ale myslím si, že bola úspešná hlavne tým, že sme všetci v Káthmandu živí a zdraví. Vlastne keďže sme boli jednak prvá čisto slovenská expedícia a pod severnou stenou Anapurny, tak výšku, ktorú sme dosiahli okolo 8050 metrov dá sa považovať, že je úspechom v pokusoch o výstup na túto horu vysokú 8091 metrov."
Áno, čo sa týka počasia napríklad, spolupráce so Šerpami, nemali ste problémy?
plukovník v zálohe Ján Matlák, vedúci expedície: "Počasie bolo viac-menej zo začiatku veľmi problematické. Tak jemne by som to nazval. Vzhľadom k tomu, že končil monzún, tak celú dobu ... 2.9., kedy sme začali presun alebo pochod pod horu, sme zažívali pomerne krušné chvíle. Po celú dobu mrholilo, pršalo, bolo vlhko, kĺzalo sa. Po presune z Beny do Léthe/?/ po dvoch dňoch sme zažili taký štrajk nosičov, kedy sme museli totálne prekopať svoje zásoby, všetko to prehádzať tak aby sme sa s hŕstkou v podstate ani nie s polovicou nosičov aspoň s čiastočným materiálom dostali do základného tábora. V podstate sme si vyskúšali všetky problémy, s ktorými sa stretávali možno expedície aj v minulosti. Také tie ... , ktoré spomínal pán Gálfy/?/ alebo iný vedúci expedícií, ktoré oni mali do rôznych hôr. Takže to asi zhruba tak nejak v kocke. A verím, že ešte bližšie, keď tak nejak trošku utriedime myšlienky, bude možnosť trošku obšírnejšie popísať rôzne zážitky z presunu."
Ja verím, pán plukovník, že ich máte ešte veľa týchto zážitkov. Taký najsilnejší bol ktorý?
plukovník v zálohe Ján Matlák, vedúci expedície: "Myslím, že asi ten, keď zhruba okolo 16:30 vo výške 8050 metrov som musel chalanom povedať: Chlapci, končíme, zdravie a život je dôležitejšie. Ideme dolu. Takže to bol taký veľmi silný zážitok."
Novinári chcú byť všade tam, kde sa niečo deje a chcú tam byť pokiaľ možno prví. Je to tak v poriadku, veď informovať čitateľov, poslucháčov či divákov je ich prvoradou povinnosť a poslaním. Ich práca je však častokrát spojená s nebezpečnými situáciami, napríklad pri vojenských konfliktoch, návšteve vojakov v misiách v zahraničí alebo aj pri reportovaní z miest prírodných katastrof.
Ako všetky tieto nebezpečenstvá minimalizovať, ako prežiť v extrémnych situáciách, to sa našich slovenských novinárov vďaka ústretovosti ministerstva obrany snažili naučiť vojaci vo Vojenskom výcvikom priestore Lešť.
AA: "V podstate sme pre novinárov pripravili v troch dňoch i skrátený výcvik prežitia. Vybrali sa rôzne fragmenty z výcvikov, ktoré sa robia pre ozbrojené sily alebo pre príslušníkov ozbrojených síl a pospájalo sa to do nejakého uceleného celku. Výcvik bol zameraný vlastne na ... novinárov, kedy sa dostávali do nejakej ohrozenej zóny alebo keby mali problémy v rámci plnenia svojich povinností, ktoré majú v rámci v získavaní správ. V rámci výcviku spali dve noci v lese, potom sa učili .... stravu, učili sa zakladať oheň bez zápaliek, učili sa prefiltrovať vodu alebo posúdiť požívateľnosť nepre... vodného zdroja a potom z neho konzumovať tú vodu. Ďalej mali streľby, mali ukážku zajatia, to znamená, že boli v noci zajatí a podobne."
Takže teraz by som poprosil novinárov.
Danka..../?/, novinárka: "Áno, dobrý deň tu je Danka ...."
Dobrý deň, Danka, čo bolo pre vás najťažšie pri tomto výcviku prežitia?
Danka, novinárka: "Čo bolo pre mňa najťažšie? Úplne tá prvá noc, keď som spala sama pod prístreškom, ktorý som si urobila sama a v rozsahu pol kilometra nebolo ani živej duše. Strašne som sa bála."
Takže teraz sa už nebudete báť, keď pôjdete za našimi vojakmi do Afganistanu alebo Iraku.
Danka, novinárka: "No tak to si veľmi dobre rozmyslím, či pôjdem."
Tomáš Holec/?/, novinár: "Dobrý deň, Tomáš Holec."
Tomáš, čo bolo pre vás najťažšie pri tomto výcviku?
Tomáš Holec, novinár: "Zrejme tá prvá noc, keď sme museli prenocovať pod holým nebom. Ale keďže bolo dobré počasie, tak to celkom vyšlo. Ale ja osobne som mal najväčšie problémy so zakladaním ohňa, pretože sme to mali robiť pomocou nejakej brezovej kôry, získať pušný prah z náboja, čo každému zabralo asi najviac času a potom aby sa to aj chytilo a viacerým sa stalo, že proste pušný prah vyhorel a vatra sa nechytila."
So stravou ste boli spokojní, ktorú ste si pripravili?
Tomáš Holec, novinár: "/smiech/ Strava bola veľmi zaujímavá, pretože včera sme napríklad na takú skorú večeru dostali nejaké proso alebo čo to bolo, z čoho sme si mali pripraviť nejaké jedlo..... rôznymi spôsobmi opekali. Ale v konečnom dôsledku sa to zjesť dalo, takže každý bol odkázaný na vlastné schopnosti a dalo sa."
Keby ste to mali zhodnotiť, pomôže vám to v teréne, keď prídete za vojakmi?
Tomáš Holec, novinár: "Určite mi to pomôže, hlavne to bolo veľmi zaujímavé a človek sa naučil veľa vecí, z ktorých časť určite nikdy nevyužije ale časť mu môže pomôcť, keď sa ocitne v nejakej kritickej situácii."
Už zajtra na vlnách Rádia Košice a Rádia Regina Bratislava o 17 hodine piatej minúte začína vysielanie prvej časti Vojenských bakalárov. Celkove ich bude desať a posledný diel zaznie v éteri v deň odchodu posledného vojaka základnej služby do civilu. Celý projekt vznikol vďaka spolupráci ministerstva obrany so Slovenským rozhlasom.
Do košického štúdia poslalo svoj vojenský príbeh vyše 400 poslucháčov a vybrať z nich tie najkrajšie vôbec nebolo ľahké. Námetom pre zajtrajší prvý diel Vojenských bakalárov sa stal príbeh doktora Mariána Bajzíka z Bratislavy, ktorý je aj naším dnešným hosťom. Ako si vy spomínate na prvé dni na vojenčine?
Marián Bajzík: "...som bol mladý a sa mi všetko zdalo krásne ale strašne paradoxné. Paradox bol asi ten, že my sme boli asi 15 kilometrov od hraníc tábora socializmu. Z jednej strany sme mali teda našich najväčších nepriateľov, to boli vojská NATO a Bundeswehru/?/ a z druhej strany boli okupačné armády Varšavskej zmluvy ako naši ... priatelia."
Aké úlohy ste plnili na vojenčine?
Marián Bajzík: "Konvojové úlohy boli tiež paradoxné, pretože ja som skončil veterinárnu fakultu a po určitom kurze, dvojročnej vojenskej príprave som robil humánnu medicínu na vojne. Robil som vojenského lekára a súčasne obvodného zverolekára."
Do akých situácií ste tak boli vystavení? Aké bolo to vaše bojové pole?
Marián Bajzík: "Moje bojové pole bola ošetrovňa, potom boli chlievy pre zajacov, ošipárne a niekedy aj pôrodnica v domácnosti."
Ako to znášali túto úlohu vaši velitelia. Na čo vás poprípade využívali?
Marián Bajzík: "Tak moji velitelia, musím to povedať tak otvorene, som nebol normálny vojak. Ja som mal určité nadpostavenie, mal som veľké výhody, pretože som bol jediný medicínsky vzdelaný človek v okruhu 30 kilometrov, tak čo potrebovali lekárske alebo zubárske, tak chodili len za mnou. Takže ja som bol pre nich nepostrádateľný."
Ja viem a počula som to, že vraj na vojenčine ste aj trošku niečo vyvádzali a že ste tak prekabátili svojho veliteľa. Prezradíte poslucháčom niečo o tom?
Marián Bajzík: "Nuž môj veliteľ chcel lieky, aby bol veliteľom aj doma. Tak ja som mu dal také lieky, že doma veliteľom nebude."
Čo to znamená?
Marián Bajzík: "Tak znamená to asi toľko, že mohol, neviem to povedať slušne, len vojakov ale doma nie."
Ja si myslím, že pre túto chvíľu to Petra stačí, ďakujeme pánovi doktorovi a ďalšie podrobnosti o tomto vašom pikantnom príbehu sa poslucháči dozvedia už zajtra vo Vojenských bakalároch na Rádiu Regina Bratislava a Košice o 17 hodine piatej minúte.
Stalo sa
V Bratislave sa po prvý raz v histórii konala konferencia predstaviteľov Európskej asociácie vojenskej tlače známa pod skratkou EMPA. Prečo si táto prestížna a vo vojenských odborných kruhoch vysoko uznávaná inštitúcia vybrala práve Slovensko, to sme sa opýtali jej viceprezidenta Vojtecha Lučaka/?/ z Poľska.
Vojtech Lučak, viceprezident EMPA: "Hlavným cieľom nášho stretnutia v Bratislave je ukázať svetu Slovensko, predstaviť jeho históriu, kultúru i prírodné krásy. Samozrejme budeme sa venovať aj vašim ozbrojeným silám, ako sa armáda i vaša krajina zmenila po vstupe do NATO. Predsedníctvo EMPA na svojom minuloročnom zasadaní v Oslo rozhodlo, že musíme ukázať nové členské krajiny Aliancie a začíname práve u vás na Slovensku. Dnes sme sa stretli s ministrom obrany Jurajom Liškom. Zmeny, ktoré sa vďaka premyslenej reforme udiali vo vašich ozbrojených silách sú inšpiratívne pre ostatné krajiny. Ešte raz však chcem zdôrazniť, my chceme dosiahnuť aj to, aby krásy Slovenska, vaše historické mestá i vaše hory poznali nielen členovia EMPA ale aj ich rodiny a aby k vám našli cestu turisti zo sveta."
A to je na dnes už všetko. Lúčia sa s vami tvorcovia relácia Ľuboš Veselý, Miroslav Minár, Bernard Roštecký a Petra Repková, dopočutia o týždeň.
