Dnes s Armádnym magazínom Rádia Regina navštívime hlavné mesto Európy predstavíme vám modernizovanú stíhačku, aj dvoch kandidátov na Vojenský čin roka.
- Dátum: 17.03.2008
- Dĺžka: 9:01 min.
- Veľkosť súboru: 2.07 MB
Textový prepis relácie:
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Dnes s Armádnym magazínom Rádia Regina navštívime hlavné mesto Európy predstavíme vám modernizovanú stíhačku, aj dvoch kandidátov na Vojenský čin roka. Príjemný počúvanie vám želá Bernard ROŠTECKÝ."
..... P. REPKOVÁ, redaktorka: "Maratón rokovaní a stretnutí absolvoval počas svojej prvej návštevy v centrále NATO a v Európskej únii slovenský minister obrany Jaroslav BAŠKA. Plná poľná bola pritom."
M. MINÁR, redaktor: "Z pôvodných 30 minút na 45 sa predĺžilo záverečné stretnutie šéfa slovenského rezortu obrany s generálnym tajomníkom NATO Jaap De Hoop SCHEFFEROM. V diplomatických kruhoch je to považované za dobrý signál. Tých signálov však bolo z hlavného európskeho mesta viac. Napríklad, že naši ľudia sa čoraz viac uplatňujú a presadzujú nielen v NATO, ale aj pri Európskej únii. Bývalý náčelník Generálneho štábu generál major Marián MIKLUŠ je napríklad predstaviteľom Slovenska pri Európskej obranej agentúre. Ďalší vynikajúci dôstojníci, ktorí majú za sebou pôsobenie v misiách a operáciách aliancie sa uplatňujú v mnohých výboroch a podvýboroch tejto inštitúcie. Veterán z Balkánu a z Iraku plukovník Štefan HLAVATÝ je zaradený v tíme, ktorí pri spojenectvom veliteľstve NATO v mestečku Monz riadi dôležité operácie. Dôležité je, že sa presadzujú aj mladí profesionálni vojaci. Na veliteľstve holandskom Brunsume sú to napríklad čatár Branislav LEŠKO, čatárka Nela ŠMODRKOVÁ, ale aj rotný René GAŠPAR. Jaroslava BAŠKU prijali aj ďalší vysokí predstavitelia NATO a Európskej únie."
..... B. ROŠTECKÝ: "Minulý týždeň sme hovorili o našich modernizovaných stíhačkách MiG‑29 z hľadiska ich významu pre obrany vzdušného priestoru. Dnes nám podstatu modernizácie týchto lietadiel vysvetlí pilot MiG‑u kapitán Miroslav GROŠAFT."
M. GROŠAFT: "Modernizácia MiG‑u 29 spočíva oproti takpovediac starej 29‑ke hlavne v navigačnom vybavení tohto stroja, kedy inerciálny navigačný systém, ktorý bol aj v pôvodnom stroji, je zachovaný, ale spolupracuje s multifunkčným displejom na palube pilota čo mu veľmi zjednodušuje navigačnú prácu v tom, že kedykoľvek pilot vidí svoju polohu na obrazovke, vlastne vidí mapu, takú ktorú si zadal, vidí bod, do ktorého chce doletieť, dokáže sa dostať z hociktorého miesta, čo je pre stíhača veľmi výhodné, dostane sa na svoje letisko okamžite jasnou informáciou. Toto piloti, stíhači sme už dávno potrebovali, pretože tieto údaje navigačné sme si museli na starých typoch vyhodnocovať z analógových prístrojov, čo boli ručičkové a človek to musel všelijak prepočítavať a toto je jednoznačná informácia a lietadlo je plne pod kontrolou navigačnou."
B. ROŠTECKÝ: "Samozrejme MiG‑y sa pohybujú vo vzdušnom priestore, ktorý patrí všetkým, teda je kompatibilné aj s tými civilnými lietadlami bez toho, aby sa narušovali dráhy týchto lietadiel civilných a vojenských?"
M. GROŠAFT: "Áno, presne, môžeme takto lietať, máme vybavenie, ktoré spolupracuje aj civilnými pozemnými zariadeniami to znamená, že môžeme lietať na veškeré civilné letiská, čo kedysi nebolo možné vzhľadom k ich rádiotechnickému vybaveniu a bývalému vojenskému vybaveniu. Máme na palube systém WORD, ALIES, čo sú systémy, ktoré nás takisto navigujú s takou istou presnosťou ako sú civilné dopravné lietadlá. Máme rádiolokačný odpovedač na palube, ktorý aj ére civilné orgány riadenia udáva v akej výške, po akej trati, v akej rýchlosti sa pohybujeme, čo je pre riadenie letovej prevádzky veľmi významná vec a tým pádom môžeme sa pohybovať v ich letových hladinách, dneska neni problém v Európe využiť hociktoré trasy, hociktoré letiská."
B. ROŠTECKÝ: "Pán kapitán stroj MiG‑29 vyzerá vo vzduchu impozantne. Je ťažké riadiť, ovládať takúto mašinu?"
M. GROŠAFT: "Áno keď sa to človek učí tak samozrejme, že je to náročné, ale dá sa povedať, že potom keď osedláva ten stroj už častejšie sa v ňom cíti už doma, tak naozaj je to veľmi pekný pocit a už tá nejaká prílišná náročnosť, ktorá vyžaruje z toho samotného lietadla už ani pilotovi v tej kabíne tak nepripadá. S inými lietadlami človek by toto už nechcel meniť."
..... B. ROŠTECKÝ: "Už o niekoľko týždňov budeme poznať laureátov Vojenského činu roka za minulý rok. V kategórii Záchrana života výberová komisia vybrala aj piatich vojakov z misie UNFICYP na Cypre, ktorí zachraňovali obete po výbuchu cisterny. Minulý rok sme udalosť pripomenuli v našom príbehu na týždeň venovanom službe slovenských vojakov na rozdelenom ostrove."
M. MIŠĽAN: "Monitorovať a pozorovať všetky narušenia v nárazníkovej zóne, pozorovať turecké pozície, grécke pozície, či sa tam na nich niečo nemení, či nie sú tam nové práce, nové okopy a prakticky nemôžu tu nastupovať ani farmári bez povolenia, to kontrolujeme takisto."
B. ROŠTECKÝ: "Spojenie funguje, tu vidím nejaké vozidlo civilné, zrejme miestny farmár?"
M. MIŠĽAN: "Musíme ho najprv nájsť, pretože tu je opustené vozidlo. Keď ho nájdeme tak vypýtame od neho povolenie, ak ho má, nič sa nedeje, ak ho nemá, musíme ho doprovodiť vonku z nárazníkovej zóny."
B. ROŠTECKÝ: "Takže to bolo po anglicky, zrejme požiadanie o pomoc."
M. MIŠĽAN: "Volal som svojmu priateľovi z polície, aby prišiel sem, pretože farmár, ktorého sme tu našli a ktorého tu vidíte nemá povolenie. Nie je to prakticky farmár, je to nejaký zberač slimákov alebo asparágusu.
...... B. ROŠTECKÝ: "To bol rotný Miroslav MIŠĽAN v akcii. V podstate dramatickejšie chvíle zažíval so svojimi priateľmi nedávno keď poskytli pomoc pri veľkom požiari mam jednej z blízkych fariem."
M. MIŠĽAN: "To bol strašne veľký požiar. My keď sme tam došli, možno tri minútky na to, bola tam, naša patrola, bola tam už aj autá požiarnické, zhruba do 15‑tich minút tam prišla aj sanitka. Prvý pohľad na toho uhorené človeka, ktorý mal popáleniny na 90‑tich percentách tela, bol strašný, keď som na neho zasvietil svetlá, pretože sa to stalo v noci, nevedel som či mám otvoriť dvere alebo nie, pretože som niečo také videl prvýkrát v živote."
B. ROŠTECKÝ: "Rasťo ako na vás pôsobilo?"
M. MIŠĽAN: "Sekunda sa zdá strašne dlho a nevedel človek kam skôr a potom keď sme sa z toho dostali tak sme vedeli čo a si, len podať prvú pomoc človeku."
B. ROŠTECKÝ: "Po uhasení požiaru ste ešte hľadali jedného chlapca?"
M. MIŠĽAN: "Taký bol tam rozvášnený dav a to tam bolo z každej strany počuť krik a plač, takže my sme zostali na tom, ale chalani spravili rojnicu a vlastne v tom okruhu pomáhali hasičom, aj policajtom hľadať toho chlapca."
B. ROŠTECKÝ: "V kategórii Mimoriadna cena komisia na udelenie Vojenského činu roka nominovala aj martinský prápor okamžitej reakcie. Táto jednotka v uplynulom roku absolvovala mimoriadne náročnú prípravu pred nasadením do síl rýchlej reakcie NATO. Prápor výcvik zvládol excelentne a od 10. januára je v pohotovosti k nasadeniu. Na svoj materský útvar sú jeho vojaci patrične hrdí. Dôkazom je aj rozprávanie rotmajstra Radima REPISKÉHO."
R. REPISKÝ: "Myslím si, že náš prápor, čo sa týka armády, je najlepšie vystrojený aj vyzbrojený, určite. Začínajú sa modernizovať aj zbraňové systémy. Už teraz ľudia majú kvalitný výstroj, majú kvalitné spacáky, predtým sme spávali vonku, tak títo ľudia sa zobúdzali s chrípkou s teplotami, teraz tá výstroj je slušná, takže zvládli sme to úplne v pohode."
B. ROŠTECKÝ: "Zažili ste s týmto práporom všetko dobré i zlé, bol ten rok v niečom výnimočný? pre vás"
R. REPISKÝ: "Myslím, že bol výnimočný, pretože trošku iné veci sa začali cvičiť ako boj v meste a podobné veci. Tieto veci sa cvičili pred nejakými šiestimi, siedmymi rokmi, teraz sne sa k tomu vrátili, ale hlavne vyšli na povrch také veci. s ktorými sme nemali vôbec skúsenosti. To znamená, že ľudia misia byť stále dosažiteľný, musia byť stále na telefóne a ďalšia vec je strašne veľa sa muselo robiť písomností. Museli sa dať do poriadku spisy, komplet zmeny, čo mali ľudia a takéto a nebol na to čas, stále len chceli, aby ľudia boli čo najlepšie vycvičení, tak bol treba dotiahnuť tieto papierové záležitosti."
B. ROŠTECKÝ: "Vy ste absolvovali aj niekoľko zahraničných misií na operácií?"
R. REPISKÝ: "Strašne veľa som sa naučil v misiách. Napríklad v roku '99 ‑ 2000 som bo na Golanských výšinách, išiel som tam robiť veliteľa spojovacieho družstva, tam vlastne som išiel bez nejakých jazykových znalostí. Po roku čo som sa vrátil som spravil skúšku zo STANAG 2 z angličtiny, takže jazykovo ma to pripravilo tá prvá misia. Na druhej misii som bol na Cypre, tam som robil zástupcu veliteľa tretieho sektoru pre spojenie, Tam zas som sa naučil veľmi dobre robiť s počítačom, so sieťou, objednávať materiál spojovací v angličtine, viedol som tam aj ľudí a čo sa týka Kosova, tam som robil výkonného poddôstojníka, tam som sa naučil pracovať s muníciou, a materiálom, účtovať a tieto veci, takže myslím, že tie misie mi nedali len peniaze, ale strašne veľa skúseností, ktoré vlastne som sem doniesol a pred tými svojimi podriadenými teraz môžem vystupovať ako odborne nadaný človek."
B. ROŠTECKÝ: "Dne vás teda už nič nemôže prekvapiť, či môže?"
R. REPISKÝ: "No ja si myslím, že už nie."
..... B. ROŠTECKÝ: "Martinským vojakom držíme palce a s vami vážení poslucháči sa už musíme rozlúčiť. Reláciu pre vás pripravili a vysielali Pavol PRELOVSKÝ, Miroslav MINÁR, Petra REPKOVÁ a Bernard ROŠTECKÝ. Dopočutia o týždeň."
