Dnes o príprave vojakov do operácie ISAF v Afganistane a historické témy - rok 1968 i takmer neznáma epizóda zo SNP.
- Dátum: 16.08.2008
- Dĺžka: 9:20 min.
- Veľkosť súboru: 2.14 MB
"Príprava vojakov do operácie ISAF v Afganistane, historické témy, rok 1968 a intervencia vojsk Varšavskej zmluvy i takmer neznáma epizóda zo Slovenského národného povstania. To je v stručnosti obsah Armádneho magazínu Rádia Regina dnes s Bernardom ROŠTECKÝM."
.....
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"V martinskej výcvikovej jednotke mierových operácií je v plnom prúde príprava vojakov, ktorí už onedlho vystriedajú svojich predchodcov v afganskom Kandaháre. Zastihli sme ich na začiatku jednom z mnohých cvičení vo vojenskom priestore Sučany. To sa nachádzame už v riadiacej veži odkiaľ nadporučík SIKEL práve nadviazal spojenie s jednotlivými skupinami. Takže pán nadporučík o aké cvičenie dnes pôjde?"
Npor. SIKEL:
"Tak jedná sa o cvičenie, ktoré všeobecne pripravujeme do všetkých operácií na podporu mieru. Je zamerané na precvičenie si rádiovej komunikácie v anglickom jazyku a orientácie sa v teréne za použitia GPS a máp. Cvičiaci sú rozdelení do jednotlivých tímov kde plnia úlohy na stanovenej trase. Zároveň sú preverení i z mínovej bezpečnosti a zdravotnej prípravy."
B. ROŠTECKÝ:
"Koľko je cvičiacich vojakov a koľko je jednotlivých skupín?"
Npor. SIKEL:
"Celkovo je 28 cvičiacich vojakov, ktorí sú rozdelení do piatich skupín."
B. ROŠTECKÝ:
"Aká trasa ich čaká, je to na dlhšiu dobu vraj?"
Npor. SIKEL:
"Je to trasa, ktorá sa nachádza v učebnom výcvikovom zariadení Sučany zhruba o dĺžke 6 až 7 kilometrov, nachádza sa v horskom teréne, čiže stredne náročná, zároveň presun prekonávajú s plnou výzbrojou a s neprestrieľnými vestami."
B. ROŠTECKÝ:
"Majú s takýmto podobným cvičením skúsenosti alebo je to pre nich novinka?"
Npor. SIKEL:
"Väčšina vojakov takéto cvičenie absolvuje prvýkrát. Sťažené je kvôli tomu, že musia komunikovať len v anglickom jazyku a niektorí z vojakov už boli v misiách alebo v operáciách, čiže podobný typ cvičenia už absolvovali, ale pre väčšinu je to taký prvý dotyk dalo by sa povedať s takýmto cvičením."
B. ROŠTECKÝ:
"Vy ste už absolvovali mierovú operáciu alebo misiu?"
Npor. SIKEL:
"Absolvoval som pozorovateľskú misiu v Gruzínsku a mierovú operáciu na Cypre, čiže skúsenosti určité mám. Zároveň som absolvoval určité kurzy, ktoré sú zamerané práve na takúto špecifickú prípravu."
B. ROŠTECKÝ:
"Náročný výcvik v Sučanoch absolvuje aj nadporučík Jaroslav VENDEG, ktorý ešte nepôsobil v žiadnej mierovej misii. Spýtali sme sa ho čo považuje v príprave za najťažšie."
J. VENDEG:
"Ťažko povedať, ja som vedel do čoho idem, slúžim v tých istých kasárňach kde sa vykonáva príprava, takže ja už som bol viac menej dopredu oboznámený so zvykmi a s výcvikom aký sa vykonáva u jednotky BJMV, ale najťažšie čo považujem asi je tento samotný výcvik čo sa týka po fyzickej stránke, na toto naozaj človek musí byť fyzicky dobre pripravený, aby zvládal najmä tú fyzickú záťaž, nosenie tejto pnej výzbroji po teréne."
B. ROŠTECKÝ:
"Vy idete po prvý raz do misie, viete teda si predstaviť čo vás tam čaká?"
J. VENDEG:
"Ťažko si človek môže niečo predstaviť keď tam ešte nebol, ale tak z rozprávania kolegov a s niektorými zážitkami tuto čo už sme sa oboznámili tak viac menej viem čo by ma tam mohlo čakať."
B. ROŠTECKÝ:
"O bezpečnostnej situácii ste oboznámený v priestore nasadenia?"
J. VENDEG:
"Áno priebežne nás oboznamujú, ale žiaľbohu nebudem toto ďalej rozmazávať."
B. ROŠTECKÝ:
"Tak želám vám veľa úspechov, nech sa vám teda misia vydarí, aj táto príprava."
.....
B. ROŠTECKÝ:
"Onedlho si pripomenieme okrúhle, ale tragické 40. výročie intervencie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. O vojenských aspektoch udalostí v roku '68 sa kolega Ivan BROŽÍK porozprával s vojenským historikom Michalom ŠTEFANSKÝM."
I. BROŽÍK:
"Čo sa dialo v týchto dňoch, 20. a 21. augusta?"
M. ŠTEFANSKÝ:
"Operáciu Dunaj, to je krycí názov pre vojenskú intervenciu do Československa, schválilo sovietske politbyro 18. augusta a 18. augusta zišli sa lídri piatich štátov v Moskve, ktorí odobrili vojenskú intervenciu, čiže nebola to záležitosť Sovietskeho zväzu, ale piatich štátov Varšavskej zmluvy."
I. BROŽÍK:
"Vtedy sa rozhodlo o intervencii, to vojská krajín Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, sa jej zúčastnili."
M. ŠTEFANSKÝ:
"Samozrejme, ale tá účasť nebola, teda ten podiel nebol rovnaký. Ja začnem od konca. Vojská NDR sa zastavili na hraniciach Československa a na území Československa prenikli iba niektoré prieskumné jednotky. To z toho dôvodu, že aby to nepripomínalo rok '39., okupáciu Československa. Druhú najmenšiu kvótu poskytli Bulhary, tí vyslali 2 pluky cirka po tisíc mužoch. Jeden strážil letisko v Prahe, Ruzyň a druhý bol na strednom Slovensku."
I. BROŽÍK:
"Dá sa konkretizovať kde na strednom Slovensku?"
M. ŠTEFANSKÝ:
"Banská Bystrica, Zvolen, Brezno, asi v týchto priestoroch a potom tretí najmenší počet poskytlo Maďarsko, jednu 8. zosilnenú motostreleckú divíziu, to je cirka 12 alebo aj viac tisíc mužov. Poľsko poskytlo 5 divízií. No a dohromady proti Československu zasiahlo 27 divízií."
I. BROŽÍK:
"Oni sa sem dostali pomerne rýchlo, keď zoberieme ten dátum 18. rozhodnúť o intervencii a dátum 20. kedy tuším na Ruzyni začali pristávať prvé vojenské jednotky, čiže dva dni trvalo kým sa sem tieto vojská dostali. Bola to dosť rýchla operácia."
M. ŠTEFANSKÝ:
"Operácia bola rýchla a to z jediného dôvodu, že vojská fakticky stáli na hranici, tak na území Poľska, ako aj na území Nemeckej demokratickej republiky sovietska skupina, severná skupina, takisto južná skupina Sovietskych vojsk, oni stáli na hranici, čiže oni sa presunuli iba z tých pozícií sústredenia a prekonali nie veľké vzdialenosti. Čiže manévre, ktoré sa uskutočňovali predtým a to znamenalo sústredenie pozdĺž československých hraníc. Hovorí sa v ruských dokumentoch v súčasnosti, že k urýchleniu intervencie prispel aj tlak sovietskych maršálov a generálov, ktorí žiadali politické vedenie buď skoncovať s manévrami a stiahnuť vojská do kasární, pretože už boli štyri mesiace v poli a to tiež vojak nemôže byť dlho v poli alebo uskutočniť ten akt, na ktorý boli pripravovaní."
.....
B. ROŠTECKÝ:
"V horehronskej povstaleckej obci Polomka si dali minulý týždeň zraz príslušníci klubu 1. prieskumného práporu, aby si uctili obete i osobnosti Slovenského národného povstania. Kytice kvetov k dvom pamätníkom položil predseda klubu podplukovník Pavol ENGLER."
P. ENGLER:
"Týmto sme naplnili stanovy svojho programu alebo ducha, to znamená, že výchova členov na tradíciách, na vlastnej histórii."
B. ROŠTECKÝ:
"Keby ste pripomenuli aké podujatia ste doteraz absolvovali."
P. ENGLER:
"Tak jednak v mesiaci júl sme absolvovali program Po stopách bojov 2. paradesantnej brigády, kde sme si v Krpáčove uctili pamiatku príslušníkov 2. parabrigády, ktorí bojovali v Slovenskom národnom povstaní. Dnešný deň sme vlastne urobili tento projekt. Čaká nás ešte 22. a 23. august, zúčastňujeme sa na 20. ročníku Partizánskeho chodníka, ktorý je organizovaný v obci Skýcov na počesť generála HUSÁKA, čestného prezidenta Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov."
B. ROŠTECKÝ:
"Počasie vám nevyšlo, husto tu prší v povstaleckej obci Polomka. Kto prišiel s týmto nápadom prísť práve sem a prečo?"
P. ENGLER:
"V rámci štúdia histórie sme vlastne prišli na to, že táto obec cez povstanie mala určitú svoju históriu, mala veľký význam, bola tu misia americká a jednak je z Polomky rodák generál FERJENČÍK, čiže vzhľadom k tomuto sme dospeli k takému záveru by som povedal, že vykonáme akciu, ktorá je tu práve v obci Polomka."
B. ROŠTECKÝ:
"Na spomínanej udalosti, teda americká misia a na generála FERJENČÍKA sa opýtame už miestneho rodáka pána Antona FILLU."
A. FILLO:
"No je symbolické, že práve na námestí v Polomke vedľa seba sú dva pomníky, pamätníky konkrétne armádnemu generálovi Mikulášovi FERIENČIKOVI a hneď vedľa je zase pamätník, ktorý je venovaný americkým vojakom, ktorí boli chytení tuná nad Polomkou a potom boli zlikvidovaní v koncentračnom tábore Mauthausen."
B. ROŠTECKÝ:
"Kto bol generál FERJENČÍK, veľa sa o ňom nevedelo až donedávna?"
A. FILLO:
"Mikuláš FERJENČÍK bola známa osobnosť počas Slovenského národného povstania a aj po oslobodení dá sa povedať, že do '48. roku, do februára, kedy ušiel stadiaľto do Ameriky. Mikuláš FERJENČÍK počas povstania bol blízkym spolupracovníkom veliteľa povstaleckej armády GOLIANA a na jeho pokyn odišiel už pred vypuknutím povstania do Sovietskeho zväzu kde mal koordinovať postup našej povstaleckej armády s Červenou armádou. Bohužiaľ pre mnohé skutočnosti sa to neuskutočnilo a on sa až po vypuknutí povstania vrátil na povstalecké územie kde bol povereník pre obranu, de facto minister obrany."
.....
B. ROŠTECKÝ:
"Návratom do histórie Slovenského národného povstania končíme dnešnú reláciu pre vojakov i nevojakov. Na jej príprave a vysielaní spolupracovali Pavol PRELOVSKÝ, Petra REPKOVÁ, Miroslav MINÁR a Bernard ROŠTECKÝ. Dopočuti ao týždeň."
