Desať a sto, to sú čísla, ktoré budú dominovať dnes vo všetkých príspevkoch armádneho magazínu piatkového večera rádia Slovensko. Rozmenené na drobné - desiate výročie svojho vzniku si pripomenuli príslušníci práporu okamžitej reakcie z Martina, na stretnutí po 10 rokoch si na službu v čase vojny zaspomínali príslušníci UNPROFOR-u a tá stovka, to je vojenský meter, ktorý už strihajú poslední vojaci základnej služby.
- Dátum: 21.09.2005
- Dĺžka: 11:06 min.
- Veľkosť súboru: 1.27 MB
Textový prepis relácie:
Desať a sto, to sú čísla, ktoré budú dominovať dnes vo všetkých príspevkoch armádneho magazínu piatkového večera rádia Slovensko.
Rozmenené na drobné - desiate výročie svojho vzniku si pripomenuli príslušníci práporu okamžitej reakcie z Martina, na stretnutí po 10 rokoch si na službu v čase vojny zaspomínali príslušníci UNPROFOR-u a tá stovka, to je vojenský meter, ktorý už strihajú poslední vojaci základnej služby. Všetky udalosti zaznamenali naše reportážne magnetofóny a nám ostáva iba zaželať vám nerušené počúvanie v spoločnosti Bernarda Rošteckého a Petry Repkovej.
Martinský prápor okamžitej reakcie je v našich ozbrojených silách výnimočnou jednotkou. Práve pri jeho budovaní boli položené základy profesionalizácie armády, úspešne reprezentoval Slovensko na desiatkach medzinárodných cvičení, jeho príslušníci a jednotky boli prvými v zahraničných misiách UNDOF na Golanských výšinách, operáciách NATO, ... Albánsku, KFOR v Kosove i v koaličných operáciách Trvala sloboda v Afganistane a Iracká sloboda v Iraku.
V stredu na oslavách jubilea však rezonovala už nová výzva a najťažšia úloha, ktorú musí prápor splniť do konca tohto roka. Ide o splnenie jedného zo záväzkov Slovenska vyplývajúceho z nášho členstva v Severoatlantickej aliancii pripraviť túto jednotku v plnom rozsahu k bojovému nasadeniu v medzinárodných operáciách. Tento proces sa nazýva afirmácia, jeho podstatu vysvetľuje veliteľ práporu podplukovník Martin Stoklasa.
podplukovník Martin Stoklasa, veliteľ práporu: "Afirmácia znamená pripraviť prápor okamžitej reakcie ako jednotku pozemných síl, ktorá je deklarovaná pre potreby Aliancie, pre vedenie konfliktov vysokej intenzity pod velením NATO."
Splníte túto úlohu? V decembri je vyvrcholenie. Veríte svojim vojakom, štábu?
podplukovník Martin Stoklasa, veliteľ práporu: "Afirmačný proces vyvrcholí veliteľsko-štábnym cvičením, ktoré bude vykonané za riadenia Bundeswehru/?/ Spolkovej republiky Nemecko na simulačnom centre. Veliteľstvo a štáb práporu pevne veríme, že tieto úlohy splní výborne."
Pozdraviť a povzbudiť príslušníkov práporu prišiel do Martina náčelník Generálneho štábu generálmajor Ľubomír Bulík.
Pán generál, prápor okamžitej reakcie bol priekopník pred 10 rokmi, keď sa spúšťal proces profesionalizácie a po 10 rokoch opäť sa stáva priekopníkom pri plnení mimoriadne dôležitej úlohy našich ozbrojených síl. Čo by ste pri tejto príležitosti a do tej záverečnej fázy prípravy jednotky pre potreby Severoatlantickej aliancie chceli príslušníkom zaželať?
generálmajor Ľubomír Bulík, náčelník Generálneho štábu: "Ja osobne verím, že prápor splní úlohy afirmácie výborným spôsobom. Zatiaľ všetky tie informácie, ktoré mám z cvičení či už doma alebo medzinárodných cvičebných priestorov alebo výcvikových práporov ukazujú, že prápor na to je pripravený. Je treba povedať, že ten prápor je sila, ktorá v súčasnej dobe bude do určitej miery tým príkladom, bude tým ťahúňom. Je to sila, ktorá nám ukazuje, kde sú slabé a silné miesta od nášho plánovacieho procesu až do toho procesu toho samotného výkonu cez výcvik personál a ďalšie veci. Ja skutočne by som chcel ešte raz aj takouto formou zaželať všetkým príslušníkom práporu okamžitej reakcie veľa odhodlania, veľa zdravia pochopiteľne, veľa sily vnútornej sa vyrovnať so všetkými tými nástrahami, ktoré nás čakajú ako všetkých vojakov. Želám im, aby premýšľali nielen ako sa skutočne hovorí tým rozumom ale aj srdcom, ide mi teda o tú otázku toho patriotizmu. Ja naozaj vidím v perspektíve toho profesionálneho vojaka nie ako žoldniera ale ako viac rytiera, teda niečo čo nie je len o peniazoch, ale čo je tiež o nasadení každého z nás a prakticky tým sa dajú plniť potom v tom jednotnom kolektíve a tom duchu vlastne tie operačné úlohy, ktoré sú pred nami."
Sú udalosti, ktoré sa človeku vryjú do pamäti na celý život a ku ktorým sa vo svojich spomienkach často vracia. Pre všetkých vojakov našej prvej mierovej misie OSN UNPROFOR boli takýmito udalosťami dve bojové operácie na území Chorvátska v roku 1995.
Naši vojaci príslušníci slovenského ženijného práporu sa stali nielen ich svedkami ale priamymi účastníkmi so všetkými rizikami a nebezpečenstvami, ktoré so sebou každý vojnový konflikt prináša. Na udalosti spred 10 rokov na Balkáne si zaspomínali na stretnutí v Trenčianskej Turnej. Nechýbal tu ani vtedajší veliteľ slovenského kontingentu plukovník v zálohe Daniel Kostra.
plukovník v zálohe Daniel Kostra, vtedajší veliteľ slovenského kontingentu: "V tej dobe, keď začali obidve ofenzívy, jedna teda v máji a druhá v auguste, tak pre mňa bolo najťažšie udržať spojenie s vojakmi. Veľmi ťažké bolo získavať informácie o nich, či sa im niečo nestalo vlastne, ako žijú, či sa niekde nezapojili do nejakého konfliktu. Najťažšie bola tá alebo najväčšia bola tá zodpovednosť za nich, za ich životy, za techniku."
Dnes ste vedúcim oddelenia vojnových veteránov. Ste tu na stretnutí so svojimi vojakmi.
plukovník v zálohe Daniel Kostra, vtedajší veliteľ slovenského kontingentu: "Ja si myslím, že je veľmi dobré, že sa stretávame, veteráni, ktorí sme spolu slúžili. Ja som veľmi rád, že mi poslali pozvanie na dnešné stretnutie. Ja urobím všetko pre to, aby takéto stretnutia bývali každý rok."
Poďakovanie všetkých zúčastnených patrilo za prípravu a organizáciu stretnutia predovšetkým podplukovníkovi v zálohe Jozefovi Ligdajovi/?/ z Trenčína. Spomienky na vojnový rok 95 sú aj u neho ešte stále živé.
podplukovník v zálohe Jozef Ligdaj, organizátor stretnutia: "Dlho spomínam teraz už v podstate len na tie lepšie, krajšie veci, lenže boli tam aj horšie, videli sme to, čo proste za občianskej vojny sa stáva - úmrtia, streľbu, úteku."
V tomto našom prápore zrejme tie vzťahy sa aj tam práve v tých vojnových udalostiach upevňovali.
podplukovník v zálohe Jozef Ligdaj, organizátor stretnutia: "V tom máte pravdu, upevnili sa vzťahy, združili sme sa, tam to bola samozrejme užšia spolupráca a tam v podstate sme poznali jeden druhého. Hlavne povahu jeho ako sa chová, ako sa zachová v akýchkoľvek situáciách. Stretnutie som organizoval preto, že som pokladal za také správne pre nás vidieť sa ešte raz. Ďakujem tým čo všetci došli."
Rádio Slovensko
A na jeho vlnách armádny magazín pre vojakov i nevojakov Plná poľná. Dnes aj na stretnutí príslušníkov prvej slovenskej mierovej jednotky v misii OSN UNPROFOR na území bývalej Juhoslávie.
Jej príslušníci v Trenčianskej Turnej spomínali na udalosti spred 10 rokov, keď sa ocitli uprostred bojových operácií. Podplukovník v zálohe Ľubomír Hofierka bol v tom čase veliteľ nášho tábora v Lipiku.
podplukovník v zálohe Ľubomír Hofierka, vtedajší veliteľ tábora v Lipiku: "Prvého mája jak začali chorvátske vojská dobíjať srbskú krajinu, tak to bola skutočne veľmi ťažká doba z hľadiska toho, že sme neboli viac ako 4 dni zásobení potravinami, vodou a ďalšími vecami, mali sme prerušené spojenie s ... s veliteľstvom, takže všetky otázky sme riešili v podstate z tých vojenských skúseností, ktoré sme dovtedy získali. No a dá sa povedať, že sme to vyriešili v celku dobre, pretože zásoby, ktoré sa majú udržiavať v poli či voda alebo potraviny sme mali tak, aby nám to vystačilo. Za ďalšie nedošlo k žiadnej ujme na zdraví, čo bolo najpodstatnejšie. Som rád, že dnes po 10 rokoch, že sme sa s mnohými i s veliteľom vtedajšieho práporu, že sme sa zišli a môžeme zaspomínať na dobré i na zlé stránky."
Práporčík Ján Tvarožka pôsobil v UNPROFOR-e vo vojenskej polícii.
práporčík Ján Tvarožka: "Ja si na to stále spomínam, jak sme večer dotiahli kolónu slovenských vozidiel do Knínu/?/, boli sme spokojní, že všetko prebehlo bez problémov celý transport, no a chystali sme sa kedy na druhý deň sa zase vrátime na späť. Ovšem o piatej nad ránom ma zobudila prudká streľba a mali sme tu vojnu. Dva dni nás chorvátske vojská ostreľovali. Presnejšie mesto Knín. No a potom po dvoch dňoch ho obsadili. No a zrazu nastala tvrdá vojna, keď my sme museli prijať do nášho tábora cirka 800 - 850 utečencov väčšinou to bolo starší ľudia s deťmi. Áno a teraz sme sa museli o nich postarať - o ich ubytovanie, o ich stravu, takže naša strava sa zúžila len na 1 deň áno, aby sa aj oni najedli. Bola nám zastavená dodávka vody, čo bol troška väčší problém. No a toto trvalo asi tak 9 dní. Po 9 dňoch sa situácia už troška ukľudnila. Tak to je taký môj taký najemotívnejší zážitok z tohto môjho pôsobenia v misii.
Podplukovník v zálohe Emil Sojka.
podplukovník v zálohe Emil Sojka: "Konkrétne z východnej Slavónie, kde som v tom čase tej ofenzívy .... momentálne pôsobil a viem, že nielen my príslušníci slovenského kontingentu ale i všetci ostatní príslušníci ostatných armád v UNPROFOR-e brali túto situáciu veľmi vážne a videl som prakticky čo znamená diplomacia, aby sa jednotlivé strany ukľudnili, ale strach, ktorý naháňal každý výstrel, každý nálet a každý výbuch ma usvedčoval v tom, že lepšie je proste udržiavať mier ako bojovať."
V utorok sa malá slávnosť uskutočnila aj vo vajnorských kasárňach. Keďže posledným vojakom základnej služby ostáva do jej skončenia 100 dní, so strihaním stovkového vojenského metra im prišiel pomôcť aj minister obrany Juraj Liška.
Zdôraznil, že k zrušeniu povolávania na základnú vojenskú službu mohol rezort pristúpiť vďaka úspešne napredujúcej profesionalizácii ozbrojených síl. Radosť však neskrývali ani poslední záklaďáci, 29 vojakov Čestnej stráže.
Strihanie metra je udalosť aj pre vojaka Miroslava Papranca z Dolných Vesteníc. Miroslav striháš meter prvý raz, s akými pocitmi? S radosťou, že to máš za sto alebo tá vojenčina ti aj niečo dala?
vojak Miroslav Papranec: "Tak určite niečo dala, ale každý je rád, že to má za 100, keby to bolo ešte menej, tak by to bolo lepšie."
Čiže nad dráhou profesionálneho vojaka neuvažuješ.
vojak Miroslav Papranec: "Tak aj áno, ale profesionálny vojak a vojak povinnej služby je rozdiel. Aspoň pre nás to je zatiaľ také viditeľné."
Môžeš sa trebárs spýtať veliteľov, aké by to bolo.
vojak Miroslav Papranec: "No dúfam, že by boli radi, keby som sa rozhodol, že ostanem."
Na slávnostnom akte sa zúčastnil aj veliteľ Síl, výcviku a podpory generálmajor Ján Kačmár. Pán generál, koľko vo vašich silách je ešte vojakov základnej služby?
generálmajor Ján Kačmár, veliteľ Síl, výcviku a podpory: "V súčasnej dobe v Silách výcviku a podpory slúži 173 vojakov povinnej služby. Sú to predovšetkým na tých najzákladnejších funkciách v kategórii mužstvo - vodič auta, základné funkcie v spojovacom vojsku, rôzne jednotky ako dočasná jednotka strážnej služby a podobne. Chcem ale podotknúť, že profesionalizácia v Silách výcviku a podpory značne pokročila. My v priemere máme 91 %-nú profesionalizáciu."
A to je už na dnes všetko. Príjemný zvyšok večera vám želajú tvorcovia relácie Ľuboš Veselý, Miroslav Minár, Bernard Roštecký a Petra Repková. Dopočutia o týždeň.
