Smútok Poľska je i smútkom slovenských Ozbrojených síl. Aj o tejto tragédii našej spojeneckej krajiny v rámci Severoatlantickej aliancie bude naša dnešná relácia Rádia Regina Plná poľná. Predstavíme vám aj prvého slovenského poddôstojníka s najvyšším vyznamenaním NATO a historické okienko venujeme Námornej flotile na Dunaji pred 65-mi rokmi.
- Dátum: 17.04.2010
- Dĺžka: 9:20 min.
- Veľkosť súboru: 8.56 MB
"Smútok Poľska je i smútkom slovenských Ozbrojených síl. Aj o tejto tragédii našej spojeneckej krajiny v rámci Severoatlantickej aliancie bude naša dnešná relácia Rádia Regina Plná poľná. Predstavíme vám aj prvého slovenského poddôstojníka s najvyšším vyznamenaním NATO a historické okienko venujeme Námornej flotile na Dunaji pred 65-mi rokmi. Nerušené počúvanie vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Sú okamihy, ktoré nás zasiahnu vo svojej skoro neuveriteľnej skutočnosti vtedy keď to najmenej čakáme alebo v čase keď na to nie sme pripravení. Nad tragédiou, ktorú v týchto dňoch prežíva Poľsko, sa zamýšľa Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"NATO ešte vo svojej histórii neriešilo situáciu keď v jednej jeho členskej krajine tragicky zomrie hlavný veliteľ Ozbrojených síl, náčelník Generálneho štábu, velitelia síl celej armády i predstavitelia duchovnej služby vojakov. Dnes je to fakt a spojenci vyjadrujú sústrasť Poľsku. Súcitíme aj my. V kondolenčnej listine svojim podpisom hlboký smútok vyjadrili minister obrany Jaroslav BAŠKA, náčelník Generálneho štábu generál Ľubomír BULÍK, pracovníci ministerstva a príslušníci Ozbrojených síl na jednotlivých veliteľstvách. S Poľskou republikou máme tie najtesnejšie spojenecké vzťahy aj v rámci Višegrádskej štvorky. Naše jednotky sú práve v týchto dňoch s Poľskom v pohotovosti v bojovej skupine Európskej únie. Spolupracujeme vo vojenstve, od školstva po programy, vývoja a výroby obranných technológií. Sme spolu v mierových misiách a operáciách. Bojovali sme spolu proti fašizmu v letkách Veľkej Británie, máme spoločnú Duklu a sme aj dnes spojenci v boji proti terorizmu. Poliakov vnímame ako svojich priateľov a súputníkov v dejinách. Ich obete sú aj našimi obeťami. Spomeňme si na Irak v roku 2004, keď pri plnení spoločnej úlohy zahynuli naši i poľskí vojaci. Spomeňme si na rok 2006, keď pri bojovej misii tiež v Iraku zahynul rotný Rasťo NEPLECH spolu s poľským vojakom. Na ich poslednej ceste domov som ich sprevádzal v smútiacom lietadle. Dnes sa mi vynárajú spomienky na tieto smutné chvíle a pridávajú sa k nim nové, spomienky na Smolensk a na Katyň."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Ordinár Ozbrojených síl a zborov Slovenskej republiky biskup František RÁBEK stratil pri havárii lietadla svojho kolegu a priateľa. Vojenský biskup Tadeusz PLOSKI stále v čele duchovnej služby poľskej armády a v ten osudný deň sa šiel pokloniť pamiatke poľských obetí v Katyni. Monsignor RÁBEK si na neho spomína."
F. RÁBEK:
"Pokiaľ ide o biskupa vojenského Tadeusza PLOSKÉHO, ktorý bol biskupom pre vojakov poľskej armády a teda mojim kolegom. Stretol som sa s nim prvýkrát keď sme boli s našimi vojakmi na púti z Varšavy do Čenstochovej pred niekoľkými rokmi a potom každý rok sme sa na tejto púti znova stretávali. Prichádzal na takzvanú Goru Jasnú, to je jedno miesto pred Čenstochovou, kde sa zhromaždili všetci vojenskí pútnici. Tam prišla generalita aj poľská, ale aj zahraničná, chodieval tam náš pán generál MAXIM a tam sme mávali spolu záverečnú bohoslužbu tejto púte a potom samozrejme bolo aj stretnutie, porozprávali sme sa, bol som ním pozvaný do Varšavy v jeden rok na 15. augusta keď majú veľký sviatok poľského vojska. Tam som mal možnosť stretnúť aj už s nebohým pánom prezidentom Lechom KACZYNSKIM a s ďalšími predstaviteľmi poľskej armády, takže z tohto hľadiska to bol taký kontakt priateľský, bratský a mal som možnosť vidieť aj jeho spôsob aktivity a služby, bol to veľmi pracovitý, húževnatý človek a teda biskup, s hlbokou vierou a so snahou slúžiť vojakom a vôbec armáde, príslušníkom, v tejto oblasti konfesnej, čiže v oblasti duchovnej, kresťanskej. Samozrejme táto udalosť, ktorá sa stala, aj mňa sa veľmi hlboko dotkla. Išiel v rámci svojich služobných povinností letel do Smolenska, tam ho zastihla náhla neočakávaná smrť, jeho kancelára tiež, takže je to aj pre mňa samého bolestné, pamätám na neho, aj na všetkých ostatných v modlitbách a chystám sa v pondelok do Varšavy zúčastniť sa jeho pohrebu. Takto chcem vyjadriť svoju úctu, vďačnosť a modliť sa pre jeho dušu."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Generálny tajomník NATO udelil najvyššie vyznamenanie aliancie slovenskému vojakovi rotnému Martinovi BOHÁČOVI z brigády velenia a riadenia Veliteľstva Vzdušných síl vo Zvolene. Je to vôbec po prvýkrát čo sa tejto pocty dostalo príslušníkovi našich Ozbrojených síl. Martin pôsobil v štruktúrach NATO na veliteľstve vzdušných síl v Ramsteine vo funkcii spravodajského analytika pre vzdušné operácie. Porozprával sa s ním Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ:
"O aké vyznamenanie vlastne ide?"
M. BOHÁČ:
"Jedná sa o Meritorious Service Medal, čo je vlastne záslužná medaila NATO. Je to najvyššie vyznamenanie, ktoré NATO udeľuje a je schvaľované a udeľované priamo generálnym tajomníkom NATO."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo pre vás, ako pre vojaka, znamená toto vyznamenanie?"
M. BOHÁČ:
"Dozvedel som sa, že som vlastne prvý príslušník Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý som toto vyznamenanie obdržal. Môžem povedať iba to, že je to nesmierna česť a bol som veľmi, veľmi milo prekvapený keď mi to bolo oznámené, že vlastne som bol nominovaný a potvrdený pre toto vyznamenanie."
B. ROŠTECKÝ:
"Aká bola tá práca, bolo to ťažké alebo náročnejšie ako doma?"
M. BOHÁČ:
"V prvom rade povedal by som, že to bolo iné a hlavne ma to veľmi bavilo. Pre mňa osobne táto práca bola o poznávaní nových vecí a veľmi ma bavila, tým pádom mne pripadala aj ľahká táto práca."
B. ROŠTECKÝ:
"Akých ste mali kolegov, aké tam boli vzťahy?"
M. BOHÁČ:
"Som toho názoru, že práca v medzinárodnom prostredí je pre príslušníka Ozbrojených síl to najlepšie čo sa mu môže stať, pretože ten kolektív tam bol úplne fantastický, nepozeralo sa tam na hodnosti, ako náhle človek vedel tak dostával možnosti vykonávať rôznu činnosť."
B. ROŠTECKÝ:
"Tie skúsenosti vás obohatili, využijete ich vo svojej práci?"
M. BOHÁČ:
"Od minulého októbra som zakotvil na brigáde velenia a riadenia prieskumu vo Zvolene a tam sa plne snažím odovzdávať tie svoje skúsenosti, ktoré som nadobudol v rámci NATO. Aj kolegovia mi vychádzajú v ústrety, takže je to celkom dobré."
STALO SA
P. BIHÁRIOVÁ:
"Oslobodzovacie boje o Bratislavu prebiehali pred 65-imi rokmi pomerne hladko. Možno aj preto, že útočiace vojská mali podporu aj z Dunaja. O námornej flotile na našom veľtoku sa s riaditeľom Vojenského historického ústavu podplukovníkom Miroslavom ČAPLOVIČOM porozprával Miroslav MINÁR."
M. ČAPLOVIČ:
"Dunaj bol miestom kde premávali vojnové lode už zo starších čias, ale hlavne v 19. storočí sa začala budovať silná c. k. Dunajská flotila, takže na Dunaji mohli obyvatelia vidieť vojnové lode, ako boli mínolovky, lode monitory. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v Československu žiadne z týchto lodí neostalo, čiže si muselo začať budovať svoju vlastnú Dunajskú flotilu a tieto lode pripadli v rámci delenia, časť zostala v Rakúsku, časť v Maďarsku a hlavne v Rumunsku a v Juhoslávii, vtedy Kráľovstvo Srbochorvátov a Slovincov. Čiže Československo začalo budovať Dunajskú flotilu, ktorá v rámci ženijného pluku 6 v roku '38 mala značnú bojovú silu a jeho vlajkovou loďou bola hliadkový čln Prezident Masaryk vybudovaný v Škodových závodoch v Komárne."
P. BIHÁRIOVÁ:
"A nie na lodi, ale na stráži pred bunkrom BS8 v Petržalke Miroslav MINÁR zastihol námorníka Jána KOCÁKA z Klubu priateľov vojenskej histórie Slovenska."
J. KOCÁK:
"Predstavujem námorníka Dunajskej flotily, pretože námorníci práve tejto flotily sa podieľali na oslobodení Bratislavy 4. apríla, bojovali konkrétne o nábrežie, terajšie Ludvíka Svobodu a takisto o Zimný prístav a sú známe fotky kde ich vidno vo veľkom počte."
M. MINÁR, redaktor:
"Ako ste sa dostali k tejto uniforme, pretože to je unikát?"
J. KOCÁK:
"Uniformu mám od jedného člena klubu, ktorý ich mal asi päť, ja som sa k nim dostal pri predposlednej a mám ich konkrétne z Ruska."
M. MINÁR:
"Aj pušku?"
J. KOCÁK:
"Puška je vzor Mosin 1891/30, je takisto z klubu, jedného člena klubu. Ja mám inú, mám kratšiu, ale na námorníka sa hodí táto dlhšia."
M. MINÁR:
"Čím to je, že sa mladí ľudia, však ste pomerne mladý, venujú tejto činnosti a čo vás k tomu vedie?"
J. KOCÁK:
"Je to záujem o históriu, ktorý máme už od malička, každý z nás má toho veľa načítané, naštudované, každého z nás rodinný príslušník bojoval buď na Východnom fronte alebo ešte v 1. svetovej vojne, legionári alebo v Taliansku alebo v Rusku, takže to máme viac menej v rodine."
P. BIHÁRIOVÁ:
"A to už je pre dnes naozaj všetko. Reláciu pre vás pripravili a vysielali ju pre vás Pavol PRELOVSKÝ, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."
