Čo znamená bojová zástava pre profesionálov z Michaloviec, ako sa dá plávať s bojovým vozidlom Aligátor a ako hodnotí spoluprácu vojakov z rôznych krajín príslušník veliteľstva misie UNDOF na Golanských výšinách. To všetko sa dozviete už o chvíľku v dnešnom vydaní armádneho magazínu Rádia Slovensko.
- Dátum: 20.06.2005
- Dĺžka: 10:50 min.
- Veľkosť súboru: 1.24 MB
Textový prepis relácie:
Čo znamená bojová zástava pre profesionálov z Michaloviec, ako sa dá plávať s bojovým vozidlom Aligátor a ako hodnotí spoluprácu vojakov z rôznych krajín príslušník veliteľstva misie UNDOF/?/ na Golanských výšinách. To všetko sa dozviete už o chvíľku v dnešnom vydaní armádneho magazínu Rádia Slovensko. Nezabudli sme však ani na historické okienko, navštívime tráckych bojovníkov a samozrejme nechýbajú pekné pesničky. Nerušené počúvanie vám želá Petra Repková.
Včera navštívil útvary ozbrojených síl vo východoslovenskom regióne minister obrany Juraj Liška. Na stretnutiach s ich veliteľmi a príslušníkmi sa zaujímal o výsledky, ktoré jednotky dosiahli vo výcvikovom procese. Hovorilo sa o profesionalizácii, o príprave vojakov do mierových misií a operácií. V michalovskom mechanizovanom prápore však pracovnému rokovaniu predchádzala slávnostná udalosť.
Juraj Liška, minister obrany: "Som zastupoval prezidenta Slovenskej republiky, jeho rozkazom tento útvar získal bojovú zástavu ako odmenu za svoju prácu. Nielen v Ozbrojených silách Slovenskej republiky, ale aj pomoc civilnému obyvateľstvu, či už v prípade povodní, záplav alebo živelných katastrof v tomto regióne."
Juraj Liška bojovú zástavu pred nastúpeným práporom odovzdal jeho veliteľovi podplukovníkovi Martinovi Michalkovi.
podplukovník Martin Michalek, veliteľ práporu: "Táto bojová zástava pre nás znamená hrdosť a poctu, pretože také dlhšie obdobie žiadny útvar túto bojovú zástavu nedostal a je takým ocenením našej práce, ktorú sme vykonávali v prospech Ozbrojených síl respektíve v rámci Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ale aj v spolupráci s verejnosťou. Samozrejme, že túto bojovú zástavu sme obdržali aj za plnenie ostatných úloh, ktoré nám vyplývajú zo zákonov, ktoré sú platné pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky za účasť v mierových misiách."
Čo vás čaká v najbližšej dobe?
podplukovník Martin Michalek, veliteľ práporu: "V najbližšej dobe nás čaká vyvrcholenie etapy výcviku práporu a to vyvedením do Vojenského výcvikového priestoru Lešť/?/, splnením práporného technického cvičenia."
V Trebišove informoval ministra veliteľ tankového práporu aj o výsledkoch posledného cvičenia, ktoré tankisti absolvovali minulý týždeň vo výcvikom priestore Lešť. Podplukovník Vladimír Kubáň/?/ sa mohol pochváliť.
podplukovník Vladimír Kubáň, veliteľ tankového práporu: "Minulý týždeň sme sa vrátili z vyvedenia, kde sme plnili jedno z rozhodujúcich zamestnaní tankového práporu - vykonanie brodov tankov. Celkovo hodnotím, že zamestnanie bolo splnené výborným spôsobom. Na tomto zamestnaní sa podieľali všetci príslušníci tankového práporu a splnili úlohy výborným spôsobom."
Mali ste tam príslušníkov práporu aj nových profesionálnych vojakov, ktorí absolvovali tieto brody prvýkrát. Ako to zvládli?
podplukovník Vladimír Kubáň, veliteľ tankového práporu: "No boli tam príslušníci práporu, ktorí už niekoľkokrát vykonali toto zamestnanie. Plnili ho výborným spôsobom a na počudovanie aj tí profesionáli, ktorí nedávno narukovali a pre nich to bolo niečo nové, pretože toto zamestnanie sa vykonáva raz do roka, splnili výborným spôsobom toto zamestnanie."
Počas návštevy v Michalovciach sa minister obrany Juraj Liška stretol na besede so študentmi gymnázia. Pýtali sa ho okrem iného aj na modernizáciu ozbrojených síl, zavádzanie novej techniky do jednotiek. Vo svojej odpovedi minister spomenul okrem iného, že v rámci procesu modernizácie bude napríklad do ozbrojených síl dodaných 100 kusov ľahkých terénnych vozidiel slovenskej výroby Aligátor. Nuž a my sme minulý týždeň mali možnosť porozprávať sa na Lešti s vodičom jedného z nich, vojakom Rastislavom Bološom z Martina.
vojak Rastislav Bološ: "Tak vozidlo je veľmi výborne stavané aj konštrukčne má dobré jazdné vlastnosti. Ja som za zúčastnil len na vojenských skúškach, keď sa šlo vozidlo do armády zavádzať. Je to kvalitný výrobok slovenského zbrojného priemyslu."
Ako dlho na ňom jazdíte, čakajú Vás plavby, nemáte obavy?
vojak Rastislav Bološ: "Obavy nemám, ja som už mal možnosť plávať s tým vozidlom pri vojenských skúškach. Ja na tomto vozidle jazdím jeden rok. Vlastne, keď som sa vrátil zo zahraničnej misie, tak mi ho pridelili."
V akej zahraničnej misii ste slúžili?
vojak Rastislav Bološ: "V Irackej slobode v Iraku, 12 mesiacov."
12 mesiacov v bojových podmienkach. Tu na Lešti tieto podmienky sú možno trošku jemnejšie, darí sa Vám plniť úlohy aj tu?
vojak Rastislav Bološ: "Sme v mierových podmienkach vlastne, tak úlohy sa plnia jednoduchšie ako tam vonka."
Rastislav, Vy ste vojak - profesionál už 10 rokov, je to dosť. Zrejme sa Vám na vojenčine ako profesionál zapáčilo.
vojak Rastislav Bološ: "No tak určite neľutujem, to bol akože môj sen odmalička stať sa vojakom. Škola mi nevyšla, nezobrali ma, tak potom skúšal touto cestou. Som rád, že som v armáde a uvidíme, čo bude ďalej."
V čase nášho rozhovoru už sedel vojak Rasťo Bološ vo vozidle a čakala ho najťažšia previerka cvičenia - plavba s Aligátorom cez vodnú prekážku.
Rasťo, čo treba spraviť, aby toto vozidlo, tento 6-tonový kolos plával?
vojak Rastislav Bološ: "K preplávaniu je potrebné urobiť niektoré úkony, ktoré sú v technickom popise vozidla. Priamo pred plávaním sa montuje na auto vlnolam, ktorý zabrániť nasatiu vody do motorového priestoru auta. Potom sa namontuje na karosériu vyprošťovacie lano, namontuje sa výfukové potrubie prídavné, ktoré vlastne zabráni, aby sa dostala do výfuku, do motorovej časti voda. Odkryje sa kryt vrtule, ktorý je na zadnej časti vozidla, z toho dôvodu aby bola vlastne lepšia manévrovateľnosť toho vozidla, potom si osádka musí obliecť na seba vesty plávacie. Pár hodín pred plávaním sa ešte vozidlo musí pristaviť na montážnu jamu, kde sa musí odspodu dotiahnuť výpustné otvory na vodu čo sú a montážne otvory, ktorým sa dostáva k jednotlivým súčiastkam vozidla odspodu."
Čo sa týka bezpečnosti osádky, aké opatrenia sa robia?
vojak Rastislav Bološ: "Vozidlo, keď vchádza do vody, musí byť zvnútra hermeticky uzavreté, potom sa otvoria horné príklopy. Osádka, ktorá sa dnuka nachádza si na seba oblečie ... vesty, ktoré musí mať nasadené počas celého plávania."
Aká je manévrovateľnosť vo vode s týmto vozidlom? Dá sa riadiť?
vojak Rastislav Bološ: "Vozidlo sa dá riadiť celkom dobre, záleží od počasia, ak veľmi fúka vietor, tak to dosť zanáša, lebo predsa je to 7 ton skoro, inač manévrovateľnosť je veľmi dobrá."
Z mierovej misie UNDOF sa nedávno domov vrátil podplukovník Ján Mucha. Na Golanských výšinách pôsobil priamo na veliteľstve misie a pomáhal koordinovať plnenie úloh a spoluprácu všetkých národných jednotiek z rôznych krajín, ktoré v tejto oblasti pôsobia. Ako túto spoluprácu hodnotí po svojej ročnej skúsenosti?
podplukovník Ján Mucha: "Môžem povedať, že po týchto 11 mesiacoch aj dvoch týždňoch misia ako taká je skutočne medzinárodná a môžem povedať medzinárodná a veľmi priateľská. Veľmi dobrá spolupráca je medzi jednotlivými kontingentmi. Vybudovali sa pekné vzťahy priateľstva medzi ľuďmi nielen pracovné, ale skutočne aj osobné. Mal som možnosť sledovať spoluprácu všetkých kontingentov pri riešení situácie práve na tomto mieste pri pozícii 16 spadli svetlice do zóny a založili požiar a ten požiar sa ťahal hore svahom tuná zhruba 20 až 30 metrov od pozície všetko bolo v pohotovosti pripravené na to, aby riešilo, aby pomohlo chlapcom našim slovenským, rakúskych príslušníkov, poľských príslušníkov, kanadských, japonských v podstate všetko. Samozrejme taktiež bola účinná pomoc aj lokálnych požiarnikov, ktorí pomáhali pri zásahu."
Veliteľ misie generál Šarma/?/ pochválil slovenských vojakov, čiže naši vojaci tu majú dobrý zvuk.
podplukovník Ján Mucha: "Toto bolo jedným z cieľov našej misie v podstate. My sme sa s pánom veliteľom kontingentu stretli v Nitre, bolo naším cieľom práve udržať a vytvoriť, možno posilniť dobré meno slovenských ozbrojených síl tuná na misii UNDOF a môžem konštatovať, že sa nám tento cieľ podaril."
Čo Vám osobne táto služba, táto misia dala?
podplukovník Ján Mucha: "Skúsenosť, jednoznačne. Je to moja prvá misia, nemal možnosť predtým byť v medzinárodnom tíme, v medzinárodnej misii. Môžem povedať, že je to úžasná skúsenosť spoznať ľudí, poznať nové spôsoby, nové prístupy k práci."
Historické okienko archeológa Vladimíra Turčana tentoraz patrí starovekým bojovníkom, ktorí sa taktiež vo svojej dobe dostali až na Slovensko. Svoje stopy a svedectvo u nás zanechali Tráci.
Vladimír Turčan, archeológ: "Tráci, to boli kmene, ktoré vznikli na území dnešného Balkánu, hlavne v Bulharsku a boli to veľmi bojovné kmene, pretože oni vlastne boli príbuzní so Skýtmi/?/. Takže môžeme povedať, že to boli takí európski Skýti, no a pre Slovensko je zaujímavé, že v 6. storočí pred naším letopočtom časť Trákov sa presunula až na juhozápadné Slovensko, čoho dokladom je pohrebisko v Chotíne. Bol to skutočne bojový ľud a pre nás je dôležité, že prišiel už do styku s antickou kultúrou, teda konkrétne s gréckou, takže robili keramiku na kruhu, boli vynikajúci šperkári a tak ďalej, no ale to obsadenie juhozápadného Slovenska bolo predovšetkým na báze vojenskom. Takže oni boli vynikajúci vojaci, väčšia časť z nich bojovala na koňoch a dokonca mali aj vozy. To, že mali bojové vozy signalizuje, že neboli asi až tak mobilní ako niektoré iné ázijské plemená, ale v tejto oblasti porazili halštatské/?/ kmene, ujali sa na juhozápadnom Slovensku vlády, tým pádom sa sem dostali aj tá materiálna kultúra aj zbrane, vojenstvo, ktoré bolo pre nich typické."
Keby sme sa mohli preniesť takým nejakým strojom času do tohto obdobia, ako by sme spoznali tráckeho bojovníka, čo by mal oblečené, po prípade čím by bol vyzbrojený?
Vladimír Turčan, archeológ: "Podľa rímskych prameňov vieme, že spoznali by sme ho predovšetkým tým, že smrdeli. Nomádi/?/ strašne smrdeli, pretože sa moc neumývali. Šaty, keď raz si obliekli, tak väčšinou ich nevyzliekali, ale boli vynikajúco vyzbrojení a hlavne boli ozdobení rôznymi šperkami, zdobené boli aj postroje koní. No a poznali by sme ho snáď, keby už nič iné nepomohlo, tak podľa typického meču, ktorý sa volal akinakéz/?/, taký zvláštny meč s rukoväťou v tvare srdca a takisto strieľali z luku a tie strelky z luku boli také trojostré. V priereze mali tvar trojuholníka a to bola typická zbraň Skýtov. Všade tam, kde dnes nachádzame takéto strelky, tak vieme, že všade tam sa pohybovali trácki bojovníci."
V minulých seriáloch sme spomínali nejaké také tie taktiky bojové.
Vladimír Turčan, archeológ: "Vlastne oni preberali skýtcku taktiku boja, to znamená, že boli to veľmi dravé, silné, doslova vášnivé útoky na nepriateľa a podľa možnosti teda nepriateľa aj fyzicky likvidovali."
Stane sa
A pred záverom relácie ešte pozvánka pre vás. V Bratislave sa na Hviezdoslavovom námestí zajtra od 16-tej hodiny začne hlavný program druhého ročníka festivalu vojenských dychových hudieb. O pekný zážitok sa postarajú vojenské dychovky z Veľkej Británie, Českej republiky, Maďarska a samozrejme aj zo Slovenska. Vyvrcholením podujatia bude showprogram čestných stráží zo 6 krajín a záverečný spoločný koncert všetkých hudieb. S touto pozvánkou sa s vami lúčia tvorcovia relácie Eva Medelská, Miroslav Minár, Bernard Roštecký a Petra Repková. Dopočutia o týždeň.
