Dnešný Armádny magazín venujeme histórii. Najskôr sa dozvieme prečo Sovieti dovolili slovenským výrobcom tankov roniť konštrukčné zmeny, priblížime vám atmosféru rokov 1968 až '69 v armáde a predstavíme vám legendárny opancierovaný vlak Štefánik. Pohodu pri počúvaní Pnej poľnej vám želá Petra BIHÁRIOVÁ.
- Dátum: 19.06.2010
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
"Dnešný Armádny magazín venujeme histórii. Najskôr sa dozvieme prečo Sovieti dovolili slovenským výrobcom tankov roniť konštrukčné zmeny, priblížime vám atmosféru rokov 1968 až '69 v armáde a predstavíme vám legendárny opancierovaný vlak Štefánik. Pohodu pri počúvaní Pnej poľnej vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."
.....
P. BIHÁRIOVÁ:
"Roky 1969 až 92 patrili v oblasti vojenstva v bývalom Československu k obdobiu najväčšieho rozmachu. Státisícová armáda, obrovské množstvo prevažne ťažkej techniky vytvárali nevídané príležitosti pre zbrojársky priemysel. Na jeho rozvoj však mala vplyv aj medzinárodná vojensko-politická situácia vo svete. Dnes už je to všetko minulosťou, ktorú skúmajú historici. K téme sa na mikrofón Miroslava MINÁRA vyjadril Michal ŠTEFANSKÝ z Vojenského historického ústavu v Bratislave."
M. ŠTAFANSKÝ:
"Československý zbrojársky priemysel v 70-tich rokoch bol orientovaný jednak na saturáciu potrieb Československej ľudovej armády a potom bol orientovaný na vývoz do nesocialistických krajín, predovšetkým do arabských krajín. Treba v tejto súvislosti povedať dve veci, že po 6-dňovej arabsko-izraelskej vojne v v '67. roku konala sa porada v Moskve za účasti zástupcov všetkých socialistických krajín, vrátane Juhoslávie a tam sa dohodli, že zničenú techniku treba Arabom nahradiť, treba pomôcť a jednou z týchto krajín bolo Československo a ďalšia vec, po Jom Kippurskej vojne v 73. roku, to isté keď arabská strana utrpela porážku, tak Československo bolo jednou z týchto krajín, jednou, pretože hlavné ťažisko bolo na Sovietskom zväze, ktorá dodávala techniku a musím povedať, že také mimoriadne dodávky išli predovšetkým do Líbye, ktorá si v '73. roku objednala niekoľko stovák tankov, to bola taká mimoriadna objednávka.
M. MINÁR, redaktor:
"Áno ja som to osobne sledoval z okna svojej kancelária, ako veliteľ roty som slúžil v Martine a tam som videl, proste dennodenne sa nakladali tanky, mali takú typickú púštnu farbu. Okrem Martina, ktoré zbrojárske podniky sa zapojili do týchto programov?"
M. ŠTAFANSKÝ:
"Na Slovensku zbrojnú výrobu ovládal koncern ZŤS Martin a ten zahrňoval jednak závody v Martine, ďalšou takou veľkou zbrojárskou fabrikou bola Dubnica a potom PPS Podpolianske strojárne Detva. Detva bola orientovaná na výrobu OT-čiek a BVP-čiek, Dubnica takisto na BVP-čka a delostreleckú techniku a potom ešte veľa závodov existovalo, to by chcelo možno dlhšie vymenovať, ktoré sa podieľali na výrobe munície, ale treba spomenúť predovšetkým Sninu, Považskú Bystricu a ďalšie."
M. MINÁR:
"Ako dočasný pobyt sovietskych vojsk na území aj Slovenska ovplyvnil zbrojársky priemysel a jeho produkciu?"
M. ŠTAFANSKÝ:
"Myslím si, že Sovieti boli zásobovaní z vlastných zdrojov, takže Československo dodávalo zbrane pre Sovietsky zväz, vyvážalo tanky, vyvážalo niektoré komodity delostreleckej techniky, ale to čím boli oni bezprostredne vyzbrojení tu tak to bola sovietska proveniencia, tanky, OT-čka, BVP-čka a delostrelecká technika sa vyrábali podľa sovietskych licencií, ale treba povedať, že veľký podiel Československa bol na určitom vylepšení a tom sa podieľala konštrukčná kancelária Konštrukta Trenčín a ďalej potom aj Vývojové stredisko v Martine, ktoré zase bolo orientované na vylepšovanie tankov."
M. MINÁR:
"Sovieti toto dovolili?"
M. ŠTAFANSKÝ:
"Sovieti dovoľovali tieto veci, pretože pre nich to nebolo zaujímavé, ale pre nás, pre Československo, bolo to zaujímavé, pretože tým sa zvyšovala cena pri vývoze do arabských, ale aj iných nesocialistických krajín, takže toto bolo zaujímavé."
.....
P. BIHÁRIOVÁ:
"Nedávna konferencia historikov venovala pozornosť rokom 1968 a 69, možno najťažšiemu obdobiu Československej armády. Československo vtedy zažívalo eufóriu demokratických zmien a v zapätí aj najtvrdší úder, inváziu spojenecký vojsk Varšavskej zmluvy. Uvoľnenie a tvrdé nastolenie poriadku vo vtedajšej armáde, to je téma rozhovoru Bernarda ROŠTECKÉHO s vojenským historikom Igorom BAKOM."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Vo svojom vystúpení na konferencii ste hovorili aj o určitom uvoľnení v Československej ľudovej armáde pred okupáciou. Ako sa to prejavovalo?"
I. BAK:
"Základom bol fakt, že sa už mohlo voľnejšie diskutovať o rôznych problémoch, ktorých sa pred januárom '68 diskutovať nemohlo. V armáde sa nastolilo viacero takých otázok. Diskutovalo sa už aj pred tým o tom, že prečo armáda toľko peňazí potrebuje na zbrojenie, veľa sa diskutovalo o potrebe nejakej vlastnej vojenskej doktríny, československej. Československo ako súčasť Varšavskej zmluvy vlastne muselo plniť tie záväzky, ktoré ako prvosledovej armáde to vyplývali, pričom sa teda veľa diskutovalo o tom, že malo by Československo si hájiť vlastné záujmy obrany. Čiže bola tu snaha vytvoriť vlastnú doktrínu, sústrediť sa na obmedzené vedenie vojny konvenčnými zbraňami. V spoločnosti sa veľa diskutovalo o tom postavení strany. Vieme dobre, že strana riadila našu Československú ľudovú armádu cestou jej orgánov priamo v armáde, snaha o nejakú demokratizáciu, o to, aby nesplývali tie funkcie stranícke s tými veliteľskými, aby proste naopak, aby ten veliteľ mal nejaké vlastné právomoci."
B. ROŠTECKÝ:
"Ako sa to týkalo obyčajných vojakov?"
I. BAK:
"Príslušníci vojenskej základnej služby alebo vojaci vysokoškoláci, teda príslušníci vojenských katedier, veľmi intenzívne vnímali celý tento proces demokratizácie a oni boli takým motorom aj v neskoršom období, sa aj podieľali na tých rôznych demonštráciách, čiže oni to veľmi citlivo vnímali. V súvislosti s tým, že bol tu Československý zväz mládeže, ktorý tiež bol veľmi kritizovaný a postupne sa rozpadal a tiež sa vytvárali rôzne odnože, rôzne autonómne zložky, takže ten pohyb aj dole bol veľmi silný, nielen nejaké snahy z vrchu. Tam boli postoje rôzne, boli diferencované názory najmä v tých nižších zložkách, tak to bolo veľmi, veľmi silne cítiť."
B. ROŠTECKÝ:
"Vy ste sa zamerali na Východný vojenský okruh, tam bola snaha o to, aby viacej Slovákov slúžilo na Slovensku?"
I. BAK:
"V súvislosti s tou debatou o federalizácii Československa sa samozrejme diskutovalo aj o tom, že aké by malo mať postavenie Slovensko vôbec ako miesto v tej armáde, keďže z Východného vojenského okruhu vychádzali požiadavky v tomto období v roku 68 pred intervenciou, aby došlo k redislokácii, k reorganizácii armády, aby na Slovensko prišli nové jednotky a Východný vojenský okruh, aby sa rozšíril aj na celú Moravu, aby mohli Slováci slúžiť hlavne na Slovensku. To samozrejme súviselo s tými staršími požiadavkami z predchádzajúcich rokov, o teda vytvorenie tých národných jednotiek. Čiže tento proces tu bol veľmi intenzívny a sa o tom veľa diskutovalo. Samozrejme potom páde a potom nástupe tej normalizácie sa tieto veci všetky vlastne postupom strácali."
.....
STALO SA
P. BIHÁRIOVÁ:
"Na Hlavnú stanicu v Bratislave zavítala neobvyklá a svojim výzorom trošku znepokojujúca, vlaková súprava. Hnedo-zeleno-žltý maskovací náter na opancierovaných vagónoch, guľomety a delá trčiace z vežičiek vozňov naznačovali, že ide o vlak vojenský, určite pochádzajúci z minulého storočia. Povstalecký bojový vlak s názvom Štefánik sa po prvý raz v celej svojej kráse predstavil Bratislavčanom a cestujúcim prichádzajúcim do hlavného mesta. Pri zrode unikátnej historickej súpravy, jedinej svojho druhu na celom svete, stáli dvaja nadšenci z múzea Slovenského národného povstania, historik Marián UHRÍN a manažér Dalibor LESNÍK. Bernard ROŠTECKÝ sa ich opýtal na príbeh nového vlaku Štefánik."
M. UHRÍN:
"Určite to nebol ľahké vzhľadom na to, že vlastníkom každého vagóna je iná inštitúcia, respektíve iný podnik, iná firma. Rovnako dať dokopy tím ľudí, ktorí by boli ochotní na tom pracovať a participovať nebolo jednoduché, takže v podstate začiatkom roku 2009 pri takých prvých plánoch oslavy 65. výročia Slovenského národného povstanie skrsla táto myšlienka ako nezávisle u viacerých inštitúcií alebo jednotlivcov, ži už to boli železničiarski nadšenci, Múzeum SNP, ministerstvo kultúry. V podstate spojili sme toto úsilie, oslovili ďalších partnerov , bez ktorých by to nebolo možné, rôzne železničné spoločnosti na Slovensku, firmy, ktoré sa zaoberajú opravou železničných vagónov a 20. júna 2009 sme všetky vagóny sústredili do depa vo Zvolene kde prebehla ich oprava v priebehu dvoch mesiacov, skúšobné akcie a následne prezentačné akcie minulého roku."
B. ROŠTECKÝ:
"Vy dvaja ste vlastne takými autormi tohto projektu, čo bolo také najťažšie v jeho realizácii Dalibor?"
D. LESNÍK:
"Také jedno z najväčších problémov bol práve technický stav tých vozňov, nakoľko ani historici, ani samotní železničiari nemali reálne skúsenosti s opravou vozňov, ktoré v podstate pozostávajú z podvozkov, ktoré majú viac ako sto rokov, pretože práve exponátmi tohto projektu sú originálny tankový vozeň, ktorý je postavený na náprave z roku 1908, ďalej je to originálny guľometný vozeň, ktorý je postavený na náprave zhruba z toho istého obdobia, takže najmä zo boli tie technické problémy, že keď to zvládne prepravu, keď sa to zdvihne, rozoberie, čo v podstate tam chlapi zo Železničných opravovní a strojární zo Zvolena a zo Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia v podstate nájdu a ako to spojazdnia."
B. ROŠTECKÝ:
"Kde všade ste pristavili tento unikát?"
M. UHRÍN:
"Tak vzhľadom na veľkosť projektu, jeho technické problémy a ten stav, tak sme sa rozhodli počet tých miest kde ho budeme prezentovať istým spôsobom obmedziť, takže sme zvolili stanice ako boli Košice, spojené s akciou prebúdzanie Katky, veľkou železničiarskou akciou, boli sme v Liptovskom Mikuláši, kde to bolo spojené s oslavami oslobodenia, boli sme v Žiline, samozrejme Bratislava spojené s akciou Rendez, potom september nás ešte čaká, to je Zvolen Grand Prix parných lokomotív, no a zaujímavosťou je, že 1. mája sme boli v maďarskom meste Szécsény na slovensko-maďarských železničných dňoch."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo všetko obsahuje táto expozícia v tých vagónoch?"
D. LESNÍK:
"Pancierový vlak Štefánik je zložený zo štyroch kamuflážovaných bojových vozňov a z troch expozičných. V jednom z nich sa nachádza výstava k Slovenskému národnému povstaniu, čo je nosnou témou tohto projektu. V ďalšom expozičnom vozni vidia výstavu k stavbe a používaní jednotlivých pancierových vlakov počas Slovenského národného povstania a v treťom expozičnom vozni sa premieta krátky zostrih výpovedí účastníkov Slovenského národného povstania, represálií počas rokov 1944-45, prípadne niektorým skupinám na požiadanie premietame zostrihy pancierového vlaku Štefánik."
.....
P. BIHÁRIOVÁ:
"Opancierovanému vlaku Štefánik želáme nerušenú púť po slovenských mestách a mestečkách a vám vážení poslucháči ešte príjemný zvyšok dňa pri počúvaní vysielania Rádia Regina. Dnešnú Plnú poľnú pre vás pripravili a vysielali Pavol PRELOVSKÝ, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."
