Skočiť na hlavnú navigáciu Skočiť na obsah Skočiť na bočný panel Skočiť na pätičku Kontakt Prehlásenie o prístupnosti

Textový prepis relácie Plná poľná z 2. októbra 2010

Dnešný Armádny magazín vás zavedie medzi vojakov, ktorí sa pripravujú na vyslanie do Afganistanu, vojenskí historici sa pochvália cenou od Literárneho fondu, pozveme vás na Duklu a záver relácie bude patriť spomienke na tragicky zosnulého džudistu Dukly Banská Bystrica Zoltána PÁLKOVÁCSA. Plnou poľnou vás dnes bude sprevádzať Miroslav MINÁR.

  • Dátum: 02.10.2010
  • Dĺžka: min.
  • Veľkosť súboru:

"Dnešný Armádny magazín vás zavedie medzi vojakov, ktorí sa pripravujú na vyslanie do Afganistanu, vojenskí historici sa pochvália cenou od Literárneho fondu, pozveme vás na Duklu a záver relácie bude patriť spomienke na tragicky zosnulého džudistu Dukly Banská Bystrica Zoltána PÁLKOVÁCSA. Plnou poľnou vás dnes bude sprevádzať Miroslav MINÁR."

.....

 

M. MINÁR:

"S výcvikom vojakov, ktorí sa pripravujú na nasadenie do Afganistanu, pomáhajú v týchto dňoch inštruktori z Národnej gardy štátu Indiana z USA. Výcvik, sprevádzanie a organizovanie konvojov na cvičisku Turecký vrch spoločne so štábnym nadrotmajstrom Martinom MENDZOM sledoval Bernard ROŠTECKÝ."

 

B. ROŠTECKÝ, redaktor:

"Aká je vaša úloha tu pri tomto výcviku?"

 

M. MENDZA:

"Táto akcia bola zorganizovaná cestou hlavného poddôstojníka. Mne ako zastupujúcemu veliacemu poddôstojníkovi Pozemných síl dnes pripadla úloha prísť skontrolovať organizáciu, celkový priebeh, účasť na zamestnaní zo strany či už Pozemných síl a hlavne multifunkčnej ženijnej roty, ktorá by v rotácii december tohto roku mala vyrotovať do misie ISAF."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Vidím tu pripravené vozidlá, zrejme sa budú cvičiť aj sprevádzanie konvojov, čo to dá takému ženistovi napríklad?"

 

M. MENDZA:

"Konkrétne pre tých ženistov je prínos v tom, že pokiaľ budú pôsobiť mimo perimetra tábora, poprípade vo vnútornom perimetri tábora a budú potrebovať či už vlastnú ochranu alebo potom ochranu z iných jednotiek, ktoré im budú pridelené, aby každý jeden ten vojak vedel ako sa má chovať v prípade keď konvoj zastaví, keď sa konvoj presúva, keď bude konvoj nastrelený, keď bude konvoj ja neviem prinútený k tomu, že bude musieť vykonať obchádzku alebo narazí na EOD."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Videl som chlapcov, že počúvajú so zatajeným dychom, zrejme ich to zaujalo?"

 

M. MENDZA:

"Viac menej inštruktori, ktorí sú tu z americkej strany, sú ľudia, ktorí prebehli takzvanou praxou, to znamená majú skúsenosti či už z Iraku z operácie Iracká sloboda alebo potom z Afganistanu z misie ISAF, kde sami konkrétne sa podieľali, poprípade pripravovali personál, ktorý ten výcvik v takzvanom konvojovaní vykonával a potom samozrejme pôsobil aj priamo v týchto operáciách."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Vy máte skúsenosti z mierových operácií, boli ste účastníkom niektorých z nich, chytáte sa opäť niekde do zahraničia?"

 

M. MENDZA:

"Očakával som, že to bude čo najskôr už v dohľadnej dobe, ale s ohľadom na určité reorganizačné posuny sa môj termín nasadenia v Afganistane posunul až na budúci rok. Keď to porovnám s misiami, či už to bola misia na Golanských výšinách UNDOF alebo potom misia KFOR v Kosove, úplne tá prvá misia UNTAES v bývalej Juhoslávii vo východnom Slavónsku, tak sú tam určité rozdiely samozrejme, treba to brať tak, že ten Afganistan je pre mňa osobne skúsenosť do operácie kde v podstate prebieha vojnový konflikt, aj keď už v menšej intenzite."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Rodina si vás zrejme neužije, minulý týždeň sme vás stretli na Lešti, teraz tu na Tureckom vrchu?"

 

M. MENDZA:

"Dá sa to ak povedať, ale tak to naše povolanie je viac menej poslanie, takže my s tým rátame aj s ohľadom na to, že možno tie ďalšie dva, tri roky tých finančných prostriedkov nebude toľko, takže už tých vyvedení alebo toho praktického výcviku vo vojensko-výcvikových priestoroch už nebude toľko, takže to je taká možno posledná šanca ako sa zúčastniť toho takzvaného vyvedenia do poľných podmienok."

.....

 

M. MINÁR:

"Slovenský literárny fond v utorok udelil prémiu anglickej mutácii publikácie Vojenské dejiny Slovenska. Dielo vzniklo v tvorivej dielni Vojenského historického ústavu a Bernard ROŠTECKÝ sa pri tejto príležitosti porozprával s vedúcim autorského kolektívu, vojenským historikom Vladimírom SEGEŠOM."

 

V. SEGEŠ:

"Je určite výnimočná nielen preto, že jej udelila cenu taká organizácia akou je Literárny fond, ale aj z kontaktov, ktoré máme s našimi partnerskými historikmi v zahraničí sa neustále presviedčame, že táto vojenská kronika, anglické vydanie, skutočne mala veľký ohlas, aj má veľký ohlas a má veľké ocenenie aj v zahraničí nielen doma."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Podarilo sa vám v tejto knihe teda zachytiť celú vojenskú históriu Slovenska?"

 

V. SEGEŠ:

"Samozrejme na to by sme potrebovali trochu viac priestoru. Ja by som túto slovenskú kroniku označil za také stručné vojenské dejiny Slovenska, kde sme sa zamerali na najdôležitejšie udalosti a najdôležitejšie osobnosti našich vojenských dejín. Hovorím to aj preto lebo doposiaľ, napriek tomu, že Slováci bojovali v armádach rôznych štátnych útvarov, do ktorých patrili, bola tu istá taká absencia vlastnej vojenskej identity, aj myslím si, že touto kronikou prispejeme k budovaniu jednak tradícií, ktoré tu máme vojenské, a jednak aj k takej hrdosti na našu národnú minulosť."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Samozrejme z udelenia tejto prestížnej ceny má radosť aj riaditeľ Vojenského historického ústavu podplukovník Miroslav ČAPLOVIČ. Kam by ste pán riaditeľ zaradili túto publikáciu v tvorbe vašich autorov?"

 

M. ČAPLOVIČ:

"Som rád, že publikácia Slovenská vojenská kronika uzrela svetlo sveta nielen v slovenskej mutácii, ale v minulom roku teda aj v tej anglickej a práve táto anglická jazyková mutácia rozšírená dostala teda prémiu Literárneho fondu. Som rád, že (...) činnosti Vojenského historického ústavu sa podaril ďalší veľký edičný počin a že sme takto mohli prezentovať čisto anglickú jazykovú verziu knižky, ktorá hovorí o vojenských dejinách Slovenska v obraze, v časopriestore od najstarších čias až po súčasnosť. Zaradil by som ju medzi najlepšie publikácie slovenskej vojenskej historickej vedy a takýchto plánov do budúcnosti a aj to čo sme už dokázali, je viac, takže budem veriť, že čitatelia, ktorí sa dostanú k týmto publikáciám v budúcnosti sa budú mať na čo tešiť."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Vy ste stihli urobiť toto unikátne dielo tesne pred stretnutím ministrov v Bratislave, zrejme aj vypätie tých autorov bolo veľké vtedy?"

 

M. ČAPLOVIČ:

"Bolo to tak. V roku 2009 sme sa do toho dali a v priebehu pár mesiacov sme aj doplnili reálie, rozšírili reálie a upravili to tak, aby anglicky hovoriaci čitateľ mal možnosť teda sa dozvedieť o vojenských dejinách Slovenska, ale o samom Slovensku a jeho dejinách v širokom časopriestore fakt od tých najstarších čias, nie niekde od vzniku Československa, ale vojenské dejiny sú aj dejiny Uhorska a my sa k týmto dejinám musíme samozrejme hlásiť. Takže bolo to vypätie a ďakujem týmto autorom, kolegom, pracovníkom Vojenského historického ústavu, ktorí všetci sa podujali ako vedeckí pracovníci a spracovali jednotlivé kapitoly tejto prínosnej a prestížnej knižky."

 

B. ROŠTECKÝ:

"Ešte raz blahoželáme a nech sa vám podarí viac takýchto pekných diel."

.....

 

STALO SA

 

M. MINÁR:

"Po vyše ročnej prestávke sa z letiska v Kuchyni sa na svoju materskú základňu na Sliači vrátili všetky bojové stíhačky MiG-29. Plná poľná bola pritom a reportáž z príletu vám prinesieme o týždeň.
Včera sme boli svedkami aj udalosti, ktorá sa do 10-ročnej histórie 2. mechanizovanej brigády v Prešove zapíše zlatými písmenami. Hlavný veliteľ slovenských Ozbrojených síl prezident Ivan GAŠPAROVIČ zapožičal tomuto vojenskému zoskupeniu bojovú zástavu. Udelenie tohto symbolu vojenskej cti a statočnosti je ocenením profesionálnych kvalít vojakov brigády a jej velenia na čele s brigádnym generálom Ondřejom NOVOSADOM.
Celý slovenský športový svet zastihla v pondelok nepríjemná správa. Pri automobilovej nehode v rakúsku zahynul olympionik, zlatý medailista z ostatných armádnych majstrovstiev sveta, člen vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica rotmajster Zoltán PÁLKOVÁCS. Pred Olympijskými hrami v Pekingu bol našim hosťom v relácii Nočná pyramída a o svojej vášni k džudu nám vtedy povedal."

 

Z. PÁLKOVÁCS:

"...napríklad aj ten cezpoľný beh, ja som vyrastal na takej ulici, že športová, trošku tvrdší chalani a džudo bolo blízko, tak ma to chytilo, hlavne ma podržali aj tréneri, aby sa to vyvíjalo tak ako teraz je, ja som rád, že som zostal pri tomto športe."

 

M. MINÁR:

"Česť tvoje pamiatke Zoltán."

.....

 

STANE SA

 

M. MINÁR:

"V stredu 6. októbra sa v kraji pod Duklou uskutočnia spomienkové stretnutia pri príležitosti 66. výročia Karpatsko-duklianskej operácie. Prvé zo stretnutí sa začne už o 9. hodine pri pamätníku na Dukle. Ďalšie stretnutia budú pokračovať vo Svidníku pri soche generála SVOBODU a na cintoríne sovietskych vojakov. Organizátori vás na tieto spomienkové stretnutia čo najsrdečnejšie pozývajú. My vás ale pozývame k rádiám Slovenského rozhlasu už o deň skôr. 5. októbra budeme totiž zo Stropkova vysielať reláciu Nočná pyramída, kde našimi hosťami budú nielen pamätníci bojov na Dukle, ale aj vojenskí historici, napríklad plukovník v zálohe Jozef BYSTRICKÝ, ktorý mi o význame Karpatsko-duklianskej operácie povedal."

 

J. BYSTRICKÝ:

"Táto operácia bola len jednou zo súčastí operácie Východokarpatskej, druhou súčasťou bola Karpatsko-užhorodská operácia. Celá tá bojová činnosť vo Východných Karpatoch, to znamená v rámci Východokarpatskej operácie prebiehala na fronte v šírke viac než 400 kilometrov. Tá samotná Dukla nám z toho predstavuje pomerne malú časť a Karpatsko-duklianska operácia ak hovoríme o jej hlavnom vlastne vykonávateľovi, to je 38. armáda 1. ukrajinského frontu a 1. československým armádnym zborom, tak tá na začiatku operácie Východokarpatskej a teda i Karpatsko-duklianskej, stála na fronte širokom zhruba 68 kilometrov, ktorý ale postupne narastal takmer do 100 kilometrov tak ako jej vojská postupovali smerom na územie Slovenska."

 

M. MINÁR:

"Poďme teda k tomu zámeru Karpatsko-duklianskej operácie."

 

J. BYSTRICKÝ:

"Všeobecne je známe, že vlastne táto operácia vznikla ako reakcia najvyššieho velenia Červenej armády na žiadosť o pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Je treba si spomenúť na to, že vlastne v akej situácii tieto vojská k blízkosti slovenských hraníc prišli. Prišli tam počas Ľvovsko-sandomierskej operácie, kedy prekonali niekoľko 100-kiloimetrovú vzdialenosť. Vojská vyčerpané, bez materiálnych a ľudských doplnkov, potreba operačnej prestávky a do toho prišla táto československá požiadavka na pomoc. Podľa pôvodného plánu operácia mala trvať krátky čas, bola plánovaná na päť dní, s tým, že do tých piatich dní mali vojská 38. armády postúpiť zhruba k Prešovu, čo by pri tomto optimálnom variante určite povstaniu pomohlo ďaleko výraznejšie, že ako potom to poznáme z toho jej reálneho priebehu."

.....

 

M. MINÁR:

"A to už je z obsahu Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Michal LULÁK, Bernard ROŠTECKÝ, Petra BIHÁRIOVÁ a Miroslav MINÁR. Dopočutia o týždeň."