Pred týždňom bola Plná poľná vo Vysokých Tatrách a dnes sa vyberieme ešte vyššie, priamo do Himalájí na legendárnu osemtisícovú Anapurnu. Potom sa opäť vrátime do Tatier, kde navštívime najvyššie položenú poštu na Slovensku. A na záver máme pripravený aj rozhovor so Zuzanou Belohorcovou. Hádajte o čom.
- Dátum: 05.09.2005
- Dĺžka: 11:42 min.
- Veľkosť súboru: 1.34 MB
Textový prepis relácie:
Pred týždňom bola Plná poľná vo Vysokých Tatrách a dnes sa vyberieme ešte vyššie, priamo do Himalájí na legendárnu osemtisícovú Anapurnu. Potom sa opäť vrátime do Tatier, kde navštívime najvyššie položenú poštu na Slovensku. A na záver máme pripravený aj rozhovor so Zuzanou Belohorcovou. Hádajte o čom.
No samozrejme o vojakoch, pretože armádny magazín rádia Slovensko je predovšetkým o nich a o všetkom, čo súvisí s našimi ozbrojenými silami a dnešné avizované témy sú presne také. Nerušené počúvanie vám želá Petra Repková a Bernard Roštecký.
Až do ďalekého Nepálu cestujú v týchto dňoch členovia v poradí už tretej vojenskej horolezeckej expedície, aby sa opäť pokúsili zdolať jeden z 8 tisícových vrcholov Himalájí.
Vedúcim výpravy je skúsený horolezec plukovník v zálohe Ján Matlák.
plukovník v zálohe Ján Matlák, horolezec: "Tentoraz po 3 až 4-ročných prípravách ideme opäť do Himalájí, na horu, kde Slováci doposiaľ ešte nestáli - je to Anapurna, vysoká 8091 metrov. Rozhodli sme sa pre ňu práve z toho dôvodu, že chceme sa pokúsiť, aby sme boli práve prví Slováci pokiaľ možno čo najviac vojakov, ktorí vystúpia na túto horu. Takže celkom nás je 4 vojaci a jeden zamestnanec vojenskej správy. Ja som z vojenskej polície, jeden je z pluku špeciálneho určenia zo Žiliny, dvaja zo vzdušných síl a jeden z ústavu špeciálneho zdravotníctva výcviku z Lešti."
Ide dohromady vojak s týmto športom?
plukovník v zálohe Ján Matlák, horolezec: "No ja si myslím, že veľmi ide dohromady a to čo som už niekoľkokrát povedal, práve Slovenská republika má veľmi hornatý reliéf, čiže je veľmi hornatou krajinou, je dosť nepochopiteľné, že pri rôznych reorganizačných zmenách, ktoré boli v našich ozbrojených silách, sme sa nedostali k takémuto druhu vojska, ktoré vlastne spĺňa všetky tie atribúty, o ktorých hovoríme, čiže je mobilné, je expedičné, je skutočne schopné pôsobiť v akýchkoľvek podmienkach."
Vo Vašej expedícii sú aj príslušníci pluku špeciálneho určenia zo Žiliny. Boli s Vami aj na predchádzajúcich výpravách. Ako obstáli?
plukovník v zálohe Ján Matlák, horolezec: "S vojakmi máme veľmi dobré skúsenosti pri pôsobení v horách. Sú psychicky odolní, dokážu znášať akékoľvek záťaže, potvrdilo sa to na všetkých expedíciách. Svojím výcvikom sú schopní zniesť veľmi náročné podmienky, či už klimatické z hľadiska aj psychickej záťaže alebo fyzickej záťaže."
Prečo si vojenská výprava vybrala práve legendárnu Anapurnu?
plukovník v zálohe Ján Matlák, horolezec: "Vybrali sme si ako som už povedal túto horu z toho dôvodu, že vlastne je jedna z dvoch hôr, na ktorých Slováci nestáli. Druhou je Brodpik/?/ v pakistanskom Karakoráme/?/. Vybrali sme si severnú stenu Anapurny. Chceme vystúpiť holandskou cestou, ktorá je viac-menej takým variantom v ceste prvovýstupcov čiže Francúzov Herzoga s Lachenalom/?/, ktorí vyliezli na túto horu na prvú osemtisícovku v histórii výstupov na osemtisícové kopce."
A teraz niečo o vašej expedícii.
plukovník v zálohe Ján Matlák, horolezec: "Bude trvať celkom 60 dní. No a predpokladáme, že celkom pod horou budeme zhruba okolo 40 až 45 dní. Budeme mať celkom 5 výškových táborov respektíve výškový tábor číslo 2 bude zároveň aj ako predsunutý základný tábor, kde po aklimatizácii a transporte materiálu. Potom samotnú stenu by sme mali zotrvať trošku dlhšiu dobu než býva zvykom jednotlivých výškových táborov. No a pripravení dúfam, že sme dobre."
V Nepále ste už boli aj v Himalájach. Tešíte sa?
plukovník v zálohe Ján Matlák, horolezec: "Tak viac-menej áno, je to po dlhej dobe opäť výprava, ktorá smeruje do Himalájí. Naposledy to bolo v roku 98 na Shishapangmu, čo bol veľmi úspešný dá sa povedať prvý pokus vojenských horolezcov, verím, že aj tento tretí vlastne už v histórii vojenských horolezeckých expedícií bude rovnako úspešný ako tie predchádzajúce, takže iste je to určité napätie, ale teším sa na celé to pôsobenie pod kopcom.
Minulý týždeň v rámci desiateho ročníka medzinárodného vojenského výstupu na Kriváň navštívilo tento symbolický vrh Slovenska takmer 800 návštevníkov. Hlavnému organizátorovi Zväzu vojakov Slovenskej republiky pomohla pri zabezpečení a realizácii celého podujatia Slovenská pošta.
Konkrétne pošta na Štrbskom Plese so svojim vedúcim Dušanom Šerffelom.
Pán vedúci, mohli by ste nám teda predstaviť svoju poštu.
Dušan Šerffel, vedúci pošty na Štrbskom Plese: "Práve pred mesiacom sa podarilo dostať pošte Štrbské Pleso certifikát najvyššie položená pošta v Slovenskej republike, ktorá leží vo výške 1 337 metrov nad morom. Som šťastný, že som prvý vedúci najvyššie položenej pošty v Slovenskej republike, pretože ešte sme nemali najvyššie položenú poštu v Slovenskej republike. Bola ale v Československej, nie v Slovenskej."
Blahoželáme k tomuto certifikátu, ale vaša pošta teraz spolupracuje s vojakmi a viem, že to nie je po prvý raz.
Dušan Šerffel, vedúci pošty na Štrbskom Plese: "Áno, pracovali sme už aj v tamten rok, kde spolupráca bola veľmi dobrá a preto ja i s mojim kolektívom sme sa rozhodli, že i tento rok podporíme činnosť poľnej pošty, ktorá je zriadená pri príležitosti desiateho medzinárodného vojenského výstupu na Kriváň."
Takže vy sa zaručujete, že všetky tieto označené, opečiatkované korešpondenčné lístky desiateho výstupu na Kriváň nájdu svojich adresátov.
Dušan Šerffel, vedúci pošty na Štrbskom Plese: "Áno, zaručujeme, že všetky zásielky, ktoré naša pošta príjme budú odoslané a doručené adresátom. Ono nie je to len zásielky, musím aj spomenúť, že poďakovanie patrí aj centru zásobovania Slovenskej pošte Bratislava, pretože nás zásobila veľmi peknými a nádhernými historickými známkami, ktoré idú veľmi dobre na odbyt."
Spolupracujete s vojakmi, aj Vy sám ste bol vojak?
Dušan Šerffel, vedúci pošty na Štrbskom Plese: "Áno, bol som vojak, slúžil som na Šagátovej/?/ ulici v Bratislave u čestnej jednotky."
Aká bola tá služba?
Dušan Šerffel, vedúci pošty na Štrbskom Plese: "Služba bola veľmi pekná, lebo som robil výkonného práporčíka 2 roky. Mám veľmi pekné spomienky na vojnu."
Nuž a kde veľa ľudí, tam je aj regrutačné stredisko. Nebolo tomu inak ani na Kriváni, kde si svoj stan rozložili hneď dve - regrutačné stredisko z Prešova pod vedením kapitána Norberta Hríba a z Banskej Bystrice pod vedením nadrojmajstra Slavomíra Krajčíra.
kapitán Norbert Hríba, regrutačné stredisko Prešov: "No je to už druhý ročník po minuloročnej dobrej spolupráci a vlastne dobrom výsledku. No a myslíme si, že po tej kalamite Tatrám musíme nejako pomôcť aj my a myslím, že tento spôsob je celkom dobrý, ako ich zviditeľniť a ako im pomôcť a pritiahnuť sem ľudí."
Pán nadrotmajster, regrutačné stredisko má za povinnosť teda aj získavať mladých ľudí pre službu v ozbrojených silách. Myslíte si, že z tých zdatných turistov prídu do armády niektorí?
nadrotmajster Slavomír Krajčír, regrutačné stredisko Banská Bystrica: "No pevne veríme, že teda stanú sa z niektorých z nich budúci profesionálni vojaci a ten výstup je jeden z predpokladov, pretože profesionálny vojak musí mať výbornú fyzickú kondíciu a ten výstup zvládnu, myslím si, len teda fyzicky zdatní jedinci."
Ako ste na tom Vy s fyzickou kondíciou ako jeden z pracovníkov regrutačného strediska? Výstup na Kriváň by Vám nemal robiť problém.
nadrotmajster Slavomír Krajčír, regrutačné stredisko Banská Bystrica: "No ja som sa zúčastnil vlaňajšieho ročníka. Vystúpil som na Kriváň. Vlani sme tam dokonca s kolegom z Nitry boli prví dvaja, nebol to nejaký extrémny problém, takže myslím si, že to zvládneme aj tento rok a tá fyzická kondícia je."
Pán kapitán zo Štrbského plesa je na vrchol Kriváňa 3 hodiny 45. Za koľko to zvládnete Vy?
kapitán Norbert Hríba, regrutačné stredisko Prešov: "No myslím si, že tak za ten čas, ktorý je predpokladaný výstup na Kriváň, za ten čas by som to mal zvládnuť aj ja."
Sériu podujatí Leto s profesionálnou armádou podporili svojou účasťou aj študenti Vojenskej akadémie z Liptovského Mikuláša. Bol medzi nimi aj vojak - kadet Martin Olajec.
Martin, stretávame sa tu v Nových Zámkoch na štrande, ale predpokladám, že máte prázdniny, čo tu robíte?
Martin Olajec, vojak: "Áno, mám prázdniny, ale v rámci propagácie našej akadémie som sa rozhodol dobrovoľne ísť pomôcť svojim kolegom."
Takže podporujete Leto s profesionálnou armádou tu v Nových Zámkoch, aký bol ten prvý rok v akadémii.
Martin Olajec, vojak: "Tak prvý rok bol pre nás dosť hektický a všetko bolo pre nás úplne nové. Museli sme sa s tým zoznámiť. Zvyknúť si hlavne na úplne iný režim ako sme boli zvyknutí doteraz. Tí, ktorí chceli, si zvykli, tí, ktorí nie, bohužiaľ, odišli."
Vybrali ste si teda povolanie profesionálneho vojaka. Predpokladám, že budete dôstojník, keď skončíte. Prečo ste si vybrali toto povolanie, nezľakli ste sa náročnosti? Predsa len je to trošku aj odriekania.
Martin Olajec, vojak: "Je to dosť odriekania. Nezľakol som sa, od malička som chcel byť profesionálnym vojakom a takisto som chcel byť vysokoškolsky vzdelaným človekom tak som si povedal, že prečo to neskĺbiť v jedno."
Keby ste mali mladým ľuďom, ktorí sú tu v Nových Zámkoch povedať, aby si vybrali dráhu profesionálneho vojaka, čo by ste im povedali?
Martin Olajec, vojak: "Rozhodne je to pre ľudí, ktorí to cítia, že chcú byť tým vojakom, nedá sa to robiť nasilu, musí to byť skutočne poslanie pre človeka. Ale stojí to zato, naozaj."
To je Martin Olajec, keby ste sa nám predstavili ako ste vlastne sa dostali do akadémie, odkiaľ pochádzate?
Martin Olajec, vojak: "Pochádzam z Martina. O akadémiu som sa zaujímal už zo základnej školy, som chcel ísť na strednú vojenskú školu, ktorá sa však bohužiaľ, bohužiaľ vtedy, teraz našťastie neotvárala. Vyštudoval som strednú priemyselnú školu, z ktorej som išiel na Akadémiu ozbrojených síl do Liptovského Mikuláša."
Keď skončite, čo by ste chceli byť? Kde by ste chceli slúžiť?
Martin Olajec, vojak: "Najskôr by som chcel slúžiť asi u nás doma v Martine u jednotky rýchleho nasadia."
Stalo sa
Na hudobnom festivale Duchonka sme medzi hosťami objavili populárnu moderátorku šteklivých televíznych relácií Zuzanu Belohorcovú. S úsmevom si poklebetila s kolegyňou, moderátorkou armádneho magazínu rádia Slovensko.
Zuzana, mali ste priateľa vojaka?
Zuzana Belohorcová, moderátorka: "Priateľa vojaka som nemala, ale vždy mi boli strašne sympatickí vojaci. Ja teda napríklad stopárov neberiem, ale keď som videla vojakov, tak som mala vždycky takú veľkú chuť urobiť taký dobrý skutok a zobrať nejakého vojaka domov, ale nejak som sa nikdy neodvážila, ale vojaci sú mi všeobecne veľmi sympatickí."
Takže máte pozitívny vzťah k ozbrojeným silám?
Zuzana Belohorcová, moderátorka: "No samozrejme, preboha, veď chránia našu republiku."
Čo vravíte napríklad na profesionalizáciu?
Zuzana Belohorcová, moderátorka: "No teraz som počula, že už v podstate existuje profesionálna armáda, že už to nie je ako kedysi to bolo. Ako ešte naši otcovia chodili na povinnú vojenskú službu, to znamená tie dva roky a ja si myslím, že je to fajn, pretože tým pádom ako naozaj tá armáda je vždy pripravená brániť tú našu vlasť. Takže ja sa cítim absolútne bezpečne."
Českí vojaci dostávajú erotický časopis, čo by ste Vy povedali na to, keby slovenskí vojaci dostávali erotický časopis. Boli by ste pre? Odporučili by ste?
Zuzana Belohorcová, moderátorka: "Ja si myslím, že takisto vojaci sú muži, takisto potrebujú sa trošku pokochať a predsa len byť nejakú tú dlhú dobu zavretý medzi samými mužmi, to ich naozaj obdivujem, takže prečo nie?"
Nuž možno sa so Zuzanou stretneme u našich vojakov niekde v Kosove, to ukáže budúcnosť ale pre túto chvíľu už musíme končiť. Za pozornosť vám ďakujú tvorcovia relácie Štefan Bihúň/?/, Miroslav Minár, Bernard Roštecký a Petra Repková. Dopočutia o týždeň.
