Tragický štvrtok 19. január 2006. V čase, keď na pristávacej dráhe košického letiska dokončil pristávací manéver vojenský špeciál lietadlo AN‑26 z Prištiny, zraky mnohých ľudí sa upierali k horizontu, kedy uvidia typické svetlá ďalšieho špeciálu AN‑24 prepravujúceho na palube slovenských vojakov misie KFOR.
- Dátum: 20.01.2006
- Dĺžka: 14:00 min.
- Veľkosť súboru: 1.81 MB
Textový prepis relácie:
Redaktor: "Tragický štvrtok 19. január 2006. V čase, keď na pristávacej dráhe košického letiska dokončil pristávací manéver vojenský špeciál lietadlo AN‑26 z Prištiny, zraky mnohých ľudí sa upierali k horizontu, kedy uvidia typické svetlá ďalšieho špeciálu AN‑24 prepravujúceho na palube slovenských vojakov misie KFOR.
Redaktorka: "Dlhé minúty najskôr prerušil oznam o meškaní a nasledovali ďalšie minúty čakania. Najskôr agentúra Reuters, potom naše agentúry a nakoniec nočný Rádiožurnál o 22. hodine priniesol šokujúcu informáciu."
Redaktor: "Slovenské vojenské lietadlo AN‑24 so 48 osobami na palube dnes havarovalo na východe Maďarska. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters s odvolaním sa na oficiálneho maďarského predstaviteľa. Na linke máme teraz Milana VANGU, hovoru Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Takže, pán VANGA, môžete potvrdiť túto tragickú udalosť?"
M. VANGA: "Áno, bohužiaľ, túto udalosť potvrdzujeme. Päť kilometrov od slovenských hraníc medzi maďarskými mestami Gönc a Telkibánya havarovalo slovenské lietadlo AN‑24 s príslušníkmi Ozbrojených síl Slovenskej republiky na palube. Vrtuľník Leteckej pátracej a záchrannej služby zo slovenských Ozbrojených síl letel na miesto nehody. Budeme neskôr potom informovať o ich zisteniach."
Redaktor: "To znamená, že ešte sa nevie, či niekto prežil túto nehodu?"
M. VANGA: "Zatiaľ túto informáciu nemáme."
Redaktorka: "Neskoro večer zvoláva predseda vlády Mikuláš DZURINDA schôdzku piatich ministrov. Na tlačovej konferencii v priestoroch ministerstva obrany oznamuje novinárom:"
M. DZURINDA: "Už teraz chcem povedať, ako mi je to nesmierne, nesmierne ľúto, ale verím, že robíme a urobíme všetko pre to, aby tie ľudské životy, ktoré je možné zachrániť, aby sme zachránili."
Redaktorka: "Predsedu vlády dopĺňa minister obrany Juraj LIŠKA:"
J. LIŠKA: "Chodia na pravidelné technické kontroly, všetky ostatné záležitosti, ktorými by som mohol komentovať stav techniky, to by bola iba špekulácia. Tieto lietadlá chodia na pravidelné technické prehliadky a sú stále klasifikované ako letuschopné prevádzky."
Redaktorka: "Bernard ROŠTECKÝ napriek tomu, že sa vrátil neskoro v noci z Budapešti, čaká v Palárikove na redakčné vozidlo časopisu Obrana, a počas hlbokej noci vyráža na miesto nešťastia. Miroslav MINÁR prerušuje služobnú cestu a krátko po jednej hodine zaujal pozíciu na ministerstve obrany. V správach o tretej hodine ráno informoval:"
M. MINÁR: "Tu na ministerstve vlaje na stožiari čierna zástava. Presný počet obetí, ako aj ďalšie súvislosti tragickej udalosti budú známe pravdepodobne až ráno. V tejto chvíli sú v plnom nasadení pracovníci tlačového oddelenia, ktorí pripravujú materiály pre novinárov na tlačovú konferenciu, ktorá sa uskutoční po mimoriadnom rokovaní vlády. V určených priestoroch zasadá krízový štáb Generálneho štábu. Samotný náčelník Generálneho štábu generálporučík Ľubomír BULÍK s členmi komisie pristál už o štvrť na dve na košickom letisku.
Niekoľko slov o lietadle AN‑24. Pôvodne bolo navrhnuté na civilné účely, neskôr ho však zaviedli do svojho leteckého parku mnohé krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. AN‑24 bolo vyvinuté v roku 1960. Neskôr bolo vyrobených 1465 kusov, pričom dodnes lieta takmer 300 strojov. Pomimo už spomínaných krajín aj v Bulharsku, Poľsku, Maďarsku a pred rokom 2005 taktiež v Česku.
Slováci úspešne pôsobia v Kosove od februára 2002. Ich úlohou v operácii KFOR je zaisťovať bezpečné prostredie, stabilizáciu situácie a vytváranie podmienok pre bezpečný návrat utečencov."
Redaktorka: "Slovenský rozhlas dnes od skorého rána prerušuje pevnú štruktúru vysielania. Prvou publicistikou reláciou dňa je Dobrý deň, Slovensko. Moderovala ho Petra STRIŠKOVÁ."
P. STRIŠKOVÁ, moderátorka: "O 8. hodine 42. minúte si do štúdia Rádio Slovensko sadol Miroslav MINÁR z armádneho vysielania Slovenského rozhlasu. Dobrý deň, vitajte."
M. MINÁR: "Dobrý deň."
P. STRIŠKOVÁ: "Aj napriek tomu, že samozrejme vyšetrovanie ukáže, ako to celé bolo, tak sa vás opýtam možno z vašich skúseností, väčšinou sa vždy špekuluje o dvoch líniách. Prvá línia, že zlyhal ľudský faktor, druhá línia ‑ technický stav vozidla. Vy tam vidíte ešte nejaké iné možnosti? Čo všetko ešte vyšetrovatelia a inšpektori budú brať do úvahy okrem týchto dvoch línií?"
M. MINÁR: "Je to veľmi ťažké. Skutočne, asi v prvom momente a v prvých tých správach sa budú posudzovať práve tieto dva aspekty."
P. STRIŠKOVÁ: "Vieme, že príslušníci slovenských Ozbrojených síl sa vracali z Prištiny, vracali sa z Kosova. Boli tam na misii KFOR. Povedzme si, aké úlohy tam plnili, čo tam vlastne robili? Ako si to máme my laici predstaviť?"
M. MINÁR: "Misia KFOR je misia, ktorú zabezpečuje a velí jej Severoatlantická aliancia. Naši vojaci v počte 100 osôb tam pôsobia od februára 2002, kedy nastúpili spoločne do operácie s českými priateľmi, tvorili jeden kontingent. Tento siedmy slovenský kontingent, ktorý tvorili predovšetkým vojaci z mechanizovaného práporu z Trebišova, ale aj z ďalších útvarov a zariadení Ozbrojených síl, začal svoje pôsobenie 20. júla a skončil 18. januára. Teda pred dvoma dňami. Už teda nie je súčasťou spoločného česko‑slovenského práporu, lebo tie úlohy sa rozdelili, ale naši pôsobia na českej základni v Šajkovaci, a takou tou základnou úlohou našej jednotky je zaisťovať bezpečné prostredie, stabilizovať situáciu a dodržiavať podmienky pre bezpečný návrat utečencov v Kosove. A stále tam pôsobia rôzne kriminálne živly, jednoducho ten život tam je nepokojný a naši vojaci, myslím si, že tou prácou tam dokazujú tú situáciu stabilizovať, čo by asi mohli povedať neskôr."
P. STRIŠKOVÁ: "Takže to bola taká práca vlastne s civilným obyvateľstvom, alebo práca na ochrane civilného obyvateľstva."
M. MINÁR: "Áno, jednoznačne. Tá jedna naša jednotka je napríklad v priestoroch pamätníka Kosovo pole. Úlohou tejto jednotky je strážiť samotný pamätník a pôsobiť v takých dvoch fixných bodoch Obilič, to je školské centrum, a pri tzv. žltej budove, kde dennodenne strážia srbskú menšinu, čím sa vytvárajú vhodné podmienky na návrat prvých utečencov do obce Obilič."
P. STRIŠKOVÁ: "Možno v porovnaní s inými misiami, slovenskými misiami je táto nebezpečná? Boli naozaj v priamom ohrození života?"
M. MINÁR: "Boli, pretože tie nepokoje súvisiace napríklad, myslím, že to bolo pred rokom, tam vznikla situácia, kedy došlo k takej tragickej udalosti. Boli zabité dve deti a dav sa postavil aj proti vojakom. Hrozilo tam lynčovanie, ale práve tou demonštráciou sily príslušníkov misie KFOR sa podarilo zabrániť krvavému konfliktu. Samozrejme na dennom poriadku sú napríklad nelegálne ťažby dreva, proste, naši vojaci, konkrétne táto jednotka, mechanizovaná rota, k 31. decembru skontrolovala 2798 vozidiel a 6034 osôb, hliadkujú v priestore svojho určenia takmer 24 hodín denne. 60 percent na vozidlách a 35 percent pešo."
P. STRIŠKOVÁ: "Ako táto tragédia, táto udalosť môže ovplyvniť samotnú prácu na misii v Kosove, či už organizačne, pracovne, ale samozrejme aj psychicky? Vy ste boli v Kosove niekoľkokrát. Vy ste tam boli medzi tými ľuďmi. Aké máte informácie, aké následky z toho nejak vy si vyvodzujete vo svojom vnútri?"
M. MINÁR: "Krátko. Pred mojím príchodom do štúdia, bolo to v Rádiožurnáli, podarilo sa urobiť spojenie s pánom KEREKEŠOM, novým veliteľom jednotky. Samozrejme, tá tragická udalosť otriasla s každým chlapom. Jednoducho to sa nedá len tak prejsť, ale vojaci určite sú rozhodnutí pokračovať v tom, čo zanechali ich predchodcovia. Ja som si dovolil osloviť ďalších veliteľov v Afganistane, v Iraku, na Golanských výšinách, ale aj na ostrove Cyprus, a všetci vyjadrujú odhodlanie pokračovať v tej práci, ktorú naši vojaci vykonávajú na prospech mieru a stabilizácie vo svete."
Redaktorka: "A na mieste nešťastnej udalosti je už aj Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ: "Náčelník Generálneho štábu a predseda vyšetrovacej komisie generál Ľubomír BULÍK krátko pred deviatou prišiel medzi novinárov z miesta nešťastia do dedinky Hejce vzdialenej od priestoru havárie asi osem kilometrov. Informoval, že doteraz vyšetrovacie a záchranné tímy objavili 22 tiel. Potvrdil, že na palube lietadla sa nachádzalo celkom 43 príslušníkov Ozbrojených síl, 8 členov posádky a 7 členov tímu metodickej pomoci. Jeden vojak je hospitalizovaný v košickej nemocnici. Podľa generála nie je v tejto chvíli možné určiť príčinu havárie. Je len pravdepodobné, že lietadlo zachytilo o vrcholky stromov, čo viedlo k pádu na svah hory. V súčasnosti na mieste pádu pôsobia dva tímy. Jeden, ktorý má na starosti nájdenie, zabezpečenie a identifikáciu obetí havárie, a druhý tím expertov zisťuje vlastnú príčinu pádu lietadla, či ide o zlyhanie ľudského faktoru, alebo technickú chybu. Čiernu skrinku sa doposiaľ nepodarilo objaviť. Generál BULÍK vyjadril hlboký súcit a sústrasť všetkým pozostalým týchto vojakov. Po dohode s maďarským partnerom generálom André HAVRILOM je zakázaný vstup novinárom do priestoru havárie so zdôvodnením, aby sa nepoškodili stopy vedúce k objasneniu havárie."
Redaktorka: "Záchranné tímy identifikujú najskôr 22 obetí havárie."
Redaktor: "Neskôr ministerstvo obrany spresňuje zoznam príslušníkov Ozbrojených síl prepravovaných na palube lietadla AN‑24, registračná značka SQF 5605."
Redaktori: "Podplukovník Luboš BALUCHA, nadporučík Marián ILEŠ, nadporučík Ján BALOG, kapitál Igor SIGEL, nadpráporčík Róbert LETKO, práporčík Vlastimil ČEPIČAN, podplukovník Jozef BIGAS, major Róbert TULIPAN, major Ľuboš MARTINČEK, kapitán Dominik OCELKA, nadporučík Jana PEŠTOVÁ, nadporučík Peter ORLOVSKÝ, nadporučík Adriana JOPOVÁ, plukovník Martin HABER, podplukovník Igor ANGELOVIČ, nadporučík Alexander GÁL, slobodník Peter COGAN, rotmajster Peter KRIŠTAN, desiatnik Rastislav NOVÁK, rotný Marek KIČINKO, nadrotmajster Daniel GUMENICKÝ, čatár Peter KOMORA, desiatnik Pavol ČIGAŠ, vojak Tomáš KARDOŠ, desiatnik Juraj ŽUBOR, poručík Dušan PAĽÚCH, poručík Ľudovít ORLICKÝ, plukovník Štefan IVAN, kapitán Michal AGNET, magister Peter KUTLAN, podplukovník Ľuboš BELÁK, kapitán Marián FÁBRY, major Vladimír SOPÚCH, podplukovník Michal ŠTANG, kapitán Norbert KUMANČÍK, podplukovník Miroslav NOVÁK, kapitán Tomáš ŠIPAJ, kapitán Róbert SOĽAVA. Práporčík Ondrej KÉTCZI, čatárka Bronislava GREGOROVIČOVÁ, nadporučík Ján HEJDUK, nadrotmajster Karol MALATIN."
Redaktorka: "V júli minulého roka sme krátko pred odletom do Kosova oslovila veliteľa kontingentu podplukovníka Ľuboša BALUCHU."
Redaktor: "Čo nové vás čaká, na čo ste kládli vlastne aj väčší dôraz v tom výcviku?"
Ľ. BALUCHA: "Operačná úloha ako taká sa nemení. Viac-menej ostáva objekt Obilič ako hlavný priestor, kde máme monitorovanie a ochranu srbskej minority, plus pamätník na Kosovo pole, plus ostatné úlohy týkajúce sa zabezpečenia hotovostných jednotiek a síl k plneniu operačnej úlohy brigády. Hlavný dôraz vo výcviku bol zameraný na vytláčanie alebo potláčanie davu CRC, a tento proces bol precvičený príslušníkmi mechanizovaného práporu a 7. kontingentu jak na domácej (...), tak za účinnej pomoci českých jednotiek vo výcvikovom priestore Boletice."
Redaktor: "Čiže výcvik bol náročný. Spomenuli ste, že úlohy sa splnili. Je teda predpoklad, že sa splnia aj priamo na mieste v Kosove."
Ľ. BALUCHA: "Určite áno. U mňa je to prvá misia, avšak v kontingente mám zhruba 10 až 15 percent príslušníkov, ktorí sú v misii opakovane, 19 príslušníkov mám takých, ktorí mi ostávajú. Ja pevne verím, že rýchlo sa aklimatizujem na túto úlohu a chlapci mi pomôžu splniť, čo mi bolo zverené."
Redaktorka: "A výborný veliteľ, profesionál telom i dušou ‑ podplukovník BALUCHA nemohol chýbať pri mikrofóne Plnej poľnej ani 19. decembra. Bernardovi ROŠTECKÉMU v Kosove povedal:"
Ľ. BALUCHA: "Do posledného dňa, keď tu budeme, sa budeme snažiť plniť úlohy tak, ako sme doteraz plnili. To znamená, že zatiaľ s našou prácou v rámci brigády je spokojnosť. Naši vojaci reprezentujú vzorne republiku tuná v Kosove, a bilancia alebo vyhodnotenie bude vykonané po misii aj jednotlivými veliteľmi, od ktorých sú jednotky mechanizovaného práporu z Trebišova, a samozrejme aj z ostatných útvarov a zložiek Ozbrojených síl Slovenskej republiky."
Redaktor: "Žiaľ, šťastného návratu na rodnú zem sa on a 41 ďalších príslušníkov Ozbrojených síl už nedožil. Krutý osud bolestivo zasiahol do živote desiatok rodín. Z manželiek sa v okamihu stávajú vdovy, z detí siroty. Ministerstvo obrany prišlo o skvelých vojakov. Slovensko o občanov, ktorí riskujúc vlastné zdravie i životy pomáhajú trpiacim ľuďom na stále nepokojnom Balkáne. Česť ich pamiatke!"
