Dva vrtuľníky Mi‑17 a 39 vojakov do Kosova, 52 vojakov do Afganistanu. O navýšení počtov v misii KFOR a ISAF rozhodla v stredu na svojom pravidelnom rokovaní vláda Slovenskej republiky. My sme sa s ministrom obrany Františkom KAŠICKÝM v tejto súvislosti porozprávali.
- Dátum: 22.10.2007
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Textový prepis relácie:
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Dva vrtuľníky Mi‑17 a 39 vojakov do Kosova, 52 vojakov do Afganistanu. O navýšení počtov v misii KFOR a ISAF rozhodla v stredu na svojom pravidelnom rokovaní vláda Slovenskej republiky. My sme sa s ministrom obrany Františkom KAŠICKÝM v tejto súvislosti porozprávali."
Redaktor: "Pán minister, rozhodnutie vládneho kabinetu prichádza v pravý čas, už na budúci týždeň sa uskutoční zasadanie Severoatlantickej rady v Holandsku a práve misia v Afganistane je tou najdôležitejšou misiou v súčasnosti NATO."
F. KAŠICKÝ: "Je to pozitívny signál, ktorý vychádza aj z celkového systémového a pragmatického prístupu, ktorý rezort robí v tejto oblasti. My sme už v júni tohto roku naznačili určité smerovania nášho pôsobenia v jednotlivých misiách, kde sme povedali, že Afganistan, Balkán a Cyprus sú prioritné oblasti jednak zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky, ale aj z hľadiska rezortu. Na to rokovanie pôjdem s tým, že môžem povedať, že v budúcom roku predpokladáme, že v Afganistane bude pôsobiť 111 našich príslušníkov, a to v rôznych jednotkách, či už je to ženijná jednotka, provinčné rekonštrukčné tímy, operačný a výcvikový tím, ale je to napríklad aj strážna čata a zdravotnícky tím. Samozrejme predpokladáme, že vyšleme niektorých našich príslušníkov aj na niektoré veliteľské funkcie. Celkové náklady, ktoré sú zhruba viac ako 355 miliónov korún máme v rozpočte naplánované a máme dostatok času na to, aby to mohla schváliť Národná rada Slovenskej republiky a čo je dôležité, následne aj sa mohli urobiť rekognoskácia a príslušné plánovacie procesy."
P. REPKOVÁ: "O rok dlhšie ako sa plánovalo, zostáva v Afganistane aj 3500‑členný nemecký kontingent, napriek tomu, že tu už zahynulo 26 jeho príslušníkov. Vynikajúcu prácu v krajine odvádza aj takmer 100‑členný tím českých vojakov. Pomimo operačných úloh sa už vyše roka starajú o 120 detí, ktoré v bojoch s Talibanom prišli o svojich rodičov. Vo Fajzábade im pred niekoľkými dňami odovzdali zimné oblečenie, topánky, čapice, školské potreby a hračky. Z Afganistanu ešte niekoľko zaujímavých čísiel. Vďaka medzinárodnej pomoci v krajine pribudlo 4‑tisíc nových zdravotníckych zariadení. Takže dnes má 83 percent populácie priamy prístup k zdravotníckej starostlivosti. V roku 2004 to bolo iba 9 percent. Milióny dievčat sa vrátilo do škôl. Mnohé študujú na desiatich univerzitách, počas Talibanu tu bola iba jedna."
‑‑‑‑‑ P. REPKOVÁ: "V Leviciach, vojenskom meste, školáci uznávajú vojakov. Radi sa s nimi stretávajú a fandia im aj v Kosove, kde práve levický prápor plní úlohy misie KFOR. My sme medzi žiakov 5. Základnej školy na Saratovskej ulici v Leviciach zavítali s mikrofónmi Plnej poľnej a vojakmi práporu a hlavne aj s poslaním povedať im, o čom je profesionálna vojenská služba."
Redaktor: "Ako sa vám tu páčilo?"
Deti: "Dobré."
"Pekné to bolo."
Redaktor: "Čo najviac?"
Deti: "Zbrane."
"Autá."
"Vojaci boli dobrí."
Redaktor: "Vojaci boli dobrí. To auto ti prezradím, že sa volalo Aligátor. V akej mierovej misii ho majú levickí vojaci."
Deti: "V Kosove."
Redaktor: "Výborne. Boli ste už v kasárňach pozrieť?"
Deti: "Áno."
Redaktor: "Pôjdete ešte na nejaké branné cvičenie s vojakmi?"
Deti: "Áno, keď to bude možné, tak hej."
Redaktor: "A z tých vojakov, kto sa vám najviac páčil?"
Deti: "Zdravotník."
Redaktor: "A vedela by si poskytnúť prvú pomoc?"
Deti: "Áno, chodila som na zdravotnícky krúžok."
Redaktor: "Takže zakričte vojakom ahoj."
Deti: "Ahoj!"
Redaktor: "Pani riaditeľka 5. Základnej školy na Saratovskej ulici Júlia KOTRUSOVÁ. Deťom sa stretnutie s vojakmi páčilo, máte dobrú spoluprácu aj vy s týmto útvarom, ktorý je v Leviciach?"
J. KOTRUSOVÁ: "Si myslím, že spolupráca je dobrá, máme niekoľko žiakov, rodičia pracujú v útvare, takže niekedy aj pomocnú ruku podajú, keď potrebujeme, sú ochotní."
Redaktor: "Možno by ste potrebovali pomoc vojakov pri zvládaní aj detičiek. Disciplína a tak, že by sa naučili niečo..."
J. KOTRUSOVÁ: "Tak je dôležitá aj pri výchove disciplína, no niekedy by bolo aj treba."
Redaktor: "Alebo zorganizovať branné cvičenie?"
J. KOTRUSOVÁ: "Tak práve teraz v piatok budeme mať ochranu človeka a prírody. Je to pripravené, pán učiteľ si dal záležať na tom, aby vlastne všetky prvky boli zastúpené. Potom v lete bude praktické cvičenie. Ja si myslím, že taká spolupráca by bola dobrá."
Redaktor: "Aj navštívite vojakov v kasárňach?"
J. KOTRUSOVÁ: "S menšími žiakmi na ročníkoch 1.‑4. áno, počas dní otvorených dverí chodia žiaci do kasární."
Redaktor: "Vy ste veľmi úspešná škola, čo vás čaká v najbližších dňoch?"
J. KOTRUSOVÁ: "V prvom rade, aby sme s rozpočtom vydržali do konca školského roku a po tej stránke vedomostnej, budeme sa zapájať do všetkých súťaží, olympiád, ktoré bude organizovať okres, kraj, možno aj slovenské súťaže, nakoľko vlani sme mali tiež pekné miesta v športových, boli sme majsterky Slovenska vo volejbale."
‑‑‑‑‑ P. REPKOVÁ: "Už o niekoľko dní si banskobystrická Dukla pripomenie 40. výročie svojej existencie. Dvaja velikáni armádneho športu, olympijský víťaz zo Soulu v chôdzi na 20 kilometrov Jozef PRIBILINEC a vyše 80‑timi medailami zo svetových kolbíšť ovešaný strelec Jozef GÖNCI svoj vzťah, ako oni hovoria, k Dukličke, vyjadrili takto."
J. PRIBILINEC: "Jednak som mal vynikajúce podmienky, Jednak tá atmosféra (...) bola trošku iná. Všetci si dobre pamätáme, že v tom čase, keď si niekto kúpil noviny, tak ich zvyčajne čítal odzadu, od športovej stránky a dopredu sa ani nedostal. Dneska je to trošku potlačené. Ja verím, že sa to znovu vráti, že znovu to začne mať svoj zmysel. Šport nie je fenomén len sám pre seba, pre výkony, ale šport vychováva mládež, šport rozvíja zdravie človeka atď., atď., to všetci veľmi dobre vieme. Zlatá medaila na Dukle, teraz sa už na to pozerám nostalgicky, dá sa povedať, nechcem povedať so smútkom, to nie, to by som prehnal, ale s odstupom času ako keby sa to mňa netýkalo, ako keby to bola nejaká iná osoba. Ja to vnímam skôr ako už z pohľadu diváka."
J. GÖNCI: "Ja som nastúpil za Ivana ČIERNEHO, niekdajšieho veliteľa Dukly Banská Bystrica. Toho času je riaditeľom Dukly už pán ROŠKO. Ivan ČIERNY bol typom osobnosti, ktorý keď buchol do stola, tak nielen knihy lietali, ale každý vedel, čo mal robiť. A v tej dobe, keď som bol ešte povedzme holub, ktorý zo základnej vojenskej služby presedlal už do nejakej pracovnej zmluvy, ktorú som dostal na papieri, tak jednoducho do mňa vlial obrovskú zodpovednosť a to, čo mňa celý život cepovala moja mama, tak ten človek vo mne ešte viacej prehĺbil. My sme vedeli presne čo máme robiť, vtedy som spolupracoval s Antonom BELÁKOM, vynikajúcim trénerom, a bolo jasné, že keď sme sa stretli s veliteľom a veliteľ povedal A, tak my sme vedeli hneď reagovať a čo sa bude diať. Vytvoril nám fakt neskutočné podmienky na tú dobu a my sme nič viac nepotrebovali, pretože sme boli fanatikmi športu, takže my sme jednoducho ráno vstali, aj keď sme boli doma, tak ako keby sme boli na strelnici a večer sme zaspávali a tiež sme boli doma, ale zdalo sa nám, že sme na strelnici a vždycky sme sa snažili vytvoriť výkon, ktorý by nestačil iba nám, aby sme sa radovali, ale všetci, ktorí sa zúčastnili toho realizačného tímu alebo ľudí okolo nás, vôbec fanúšikov, celému Slovensku. A ono sa to veľmi skoro aj pretavilo v prvých olympijských hrách, ktoré sme absolvovali a ďalších a ďalších pretekoch. Dukla nám dala veľmi veľa a ja dodnes nemôžem na to ani zabudnúť a nič zlého povedať, hoci môžem trebárs povedať, že bol som lanárený aj do iných klubov, ale nikdy ma nezlomili, pretože človek keď si spomenie na charakter Dukly a o čom to je v tej armáde, tak jednoducho nie je pochýb, aby v nej ostal."
P. REPKOVÁ: "Nasledujúcu pesničku posielame týmto skvelým armádnym športovcom a taktiež do Indie, kde na Svetových armádnych hrách medailovú zbierku rozšírili chodec TÓTH a plavec KRIŽKO."
‑‑‑‑‑ P. REPKOVÁ: "Bátovce, obec v Levickom okrese je ďalšou výcvikovou základňou ozbrojených síl. Predovšetkým vďaka starostovi Jaroslavovi KUREJOVI, ktorý 30 rokov slúžil u letectva ozbrojených síl, sa tu na miestnej priehrade uskutočňuje výcvik leteckých záchranárov."
J. KUREJ: "Bol som ako vojenský letec, skončil som ako inšpektor bezpečnosti lietania Veliteľstva vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky v hodnosti podplukovníka. Už štvrtý rok sa to organizuje tu vždy na jeseň, pokiaľ tu budem, tak sa budem snažiť, aby to tu fungovalo, aby sme prezentovali. Ja tým mojim chlapcom pomáham ako sa dá, zabezpečujem stravovanie, ubytovanie, všetko. Sú to moji ľudia, je to moja krv. Pre mňa to je tri dni sviatok keď sú tu."
Redaktor: "Vidím, že aj vy ste si zaspomínali na vojenské letectvo, máte kombinézu."
J. KUREJ: "Ja si myslím, že to je taká rarita, že to hocikde nie je. My sme voľakedy chodievali skákať na Zemplínsku Šíravu alebo na piešťanskú Sĺňavu, tak teraz sme to nahodili sem na Bátovce a chlapci sa tu radi vracajú, robia tu výcvik a plnia bez nejakých problémov. Už druhý rok tu vykonáva výcvik prieskumná rota z Levíc a mám z toho na jednej strane radosť, že tí chlapci pracujú na sebe, vôbec sa nedivím, že ich aj vybrali teraz do Kosova. Fakt som rád, že majú snahu, a že nie je to len u letectva, že máme takýchto fanúšikov, ktorí skáču, lietajú, že je to koníček, ale dokonca aj u týchto pozemných síl sú skupiny alebo čaty alebo mužstvo, ktoré vidím na nich, že majú záujem pracovať na sebe a si myslím, že sa nemusíme hanbiť za týchto mladých ľudí, príslušníkov ozbrojených síl, pretože majú výsledky."
Redaktor: "Vidíte tu aj mladých pilotov ako sa cvičia, pretože musia mať aj oni nalietané. Ako sa vám pozdávajú?"
J. KUREJ: "Aj medzi nimi sú mladí, ale aj osádky sa týmto vlastne školia, pretože vždy je jeden mladý a jeden skúsený, jeden je učeň, jeden je majster, cvičia, aj osádka cvičí a je treba ich školiť týchto mladých. Dneska sa profesionálom nenarodí, ani za mesiac, ani za dva roky ho nespravíte, to je dlhá tvrdá robota, desať rokov a viac."
‑‑‑‑‑ Stane sa
P. REPKOVÁ: "Veľvyslanec Spojených štátov amerických, Jeho excelencia Rodolphe VALLEE v spolupráci s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Slovenským rozhlasom, vás pozýva na večerný koncert vojenského hudobného telesa Vzdušných síl USA v Európe. Koncert sa uskutoční v stredu 24. októbra o 19. hodine v Koncertnej sieni Slovenského rozhlasu. 45‑členná kapela sa pri príležitosti 60. výročia vzniku amerických vzdušných síl predstaví výberom vokálno‑inštrumentálnych skladieb siahajúcich od klasickej vojenskej pochodovej hudby až po broadwayské hity."
