Víťazný boj dobrovoľníkov bol podnetom na to, aby sa 22. september stal Dňom Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Spolu s vojakmi oslavujeme súčasne aj 15. výročie vzniku našej armády. Dnešný armádny magazín bude preto venovaný niektorým historickým, ale aj súčasným udalostiam.
- Dátum: 20.09.2008
- Dĺžka: 10:20 min.
- Veľkosť súboru: 2.37 MB
"Treba povedať, že bolo viacero navrhnutých alternatív. Zvíťazila tá, na základe ktorej sa týmto dňom stal 22. september, čiže deň prvej bitky slovenských dobrovoľníkov v revolúcii v roku 1848. Treba vidieť skôr ten politický význam a ten odkaz, ktorý nám toto povstanie zanechalo v našich dnešných mysliach. Ide o prvé samostatné vystúpenie Slovákov za svoju svojbytnosť a za svoje národné práva."
"Dejinná udalosť, o ktorej hovoril vojenský historik Vladimír SEGEŠ, sa stala 22. septembra 1848 v Brezovej pod Bradlom. Víťazný boj dobrovoľníkov bol podnetom na to, aby sa 22. september stal Dňom Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Spolu s vojakmi oslavujeme súčasne aj 15. výročie vzniku našej armády. Dnešný armádny magazín bude preto venovaný niektorým historickým, ale aj súčasným udalostiam."
"Predtým, než oficiálne vznikla Armáda Slovenskej republiky, uskutočnila sa na území bývalého spoločného štátu Čechov a Slovákov nebývalá vojenská operácia. Hovorí o nej vojenský historik Imrich PURDEK."
"Predpoklady na vytvorenie Armády Slovenskej republiky sa začali už vlastne v druhej polovici septembra roku 1992, kedy na zasadnutí Rady obrany štátu Československej federatívnej republiky v Prahe boli už prijaté závery o delení Československej armády. Bol prijatý aj princíp delenia, a to 2:1 podľa počtu obyvateľov."
"Koľko kusov techniky sa premiestnilo na Slovensko a podobne?"
"Celkom bolo od 1. novembra do 20. decembra 1992 na územie Slovenska presunutých 163 lietadiel, celkom 229 kusov leteckej techniky, 164 tankov, 59 bojových vozidiel pechoty a obrnených transportérov, 2 032 kusov automobilovej techniky, 347 kusov delostreleckých a zbraňových systémov a 137 414 kusov ručných zbraní, 1 028 ton munície, 12 536 ton technického a 30 ton tylového materiálu. Uskutočnilo sa vlastne celkom 2 324 vojenských transportov a 117 presunov prúdovej kolovej techniky."
"V rámci delenia federálnej armády prišla na Slovensko aj nová technika. Napríklad protilietadlový raketový komplet S‑300, alebo stíhačky MiG 29. Ich veľkým obdivovateľom bol aj nedávno zosnulý legendárny herec Michal DOČOLOMANSKÝ."
"Naši piloti sú veľmi šikovní a veľmi dobrí akrobati, a to je teda prvý predpoklad pre stíhacieho pilota. Tieto mašiny, na ktorých lietajú, sú skutočne vynikajúce. Zhodou okolností som aj ja mal možnosť letieť na nej, pilotovať ju trošku. Mal som to šťastie, ako herec som sa dostal na Sliači, polietali sme si a je to úžasné dačo. Viete, to je taká sila, že môj rozum ostal stáť proste nad tým, že je to vôbec možné. Vojakom držím palce, želám im, aby sa im nie že páčila vojna, ale aby ju robili z lásky. Lebo vtedy že niečo dosiahne, keď robí svoju prácu z lásky, keď robí vlastne to, čo robiť chce. A myslím si, že keď niekto pôjde do armády, tak to bude chcieť robiť, takže v tej armáde môže niečo dosiahnuť. Prajem veľa, veľa šťastia, veľa zdaru, veľa sily, veľa trpezlivosti a hlavne nezabúdať na život, lebo žijeme len raz."
"Od prvých dní vzniku Slovenskej republiky sa jej armáda aktívne zapojila do zahraničných vojenských operácií a mierových misií. Význam tohto kroku hodnotí Imrich PURDEK."
"Slovensko vlastne týmto spôsobom sa zaradilo medzi štáty Európy a sveta a potvrdilo svoju zahraničnú politiku i v oblasti pomoci v mierových misiách."
"Balkán, Afrika, Blízky Východ, Východný Timor, Irak, Kosovo, Cyprus aj Afganistan. Ľudia týchto krajín sú vďační Slovákom za nezištnú a účinnú pomoc. Z mikrofónom Plnej poľnej sme vám v minulosti priblížili činnosť vojakov v týchto misiách a pravidelne sme boli aj pri rozlúčke vojakovo so svojimi najbližšími príbuznými."
"Bude toto moja tretia misia, prvýkrát som bol v roku 2002 v misii v Afrike. Druhýkrát v roku 2006 v misii ISAF a tentokrát do Kandaháru."
"Je tu aj pani manželka kapitána MIHALOVICA."
"My sme si už pomaličky na to zvykli, že dneska je taká doba, vybral si svoje povolanie, má ho rád, získa nové skúsenosti, stretne nových ľudí. No a držíme im všetci palce, aby bol hlavne zdravý aj so všetkými a nech už sú Vianoce, aby sa nám skoro vrátil domov, na Ježiška deťom pod stromček."
"Ďalším dôležitým medzníkom v histórii našich ozbrojených síl bol 1. január 2006. Vtedy totiž bola zrušená povinná vojenská služba. Odvtedy sa vojenským profesionálom chce stať čoraz viac dievčat. Nestretli sme ich v kanceláriách, ale s odpaľovacím zariadením na pleci vo výcvikových polygónoch."
"Vidíte imitačnú situáciu, prelieta letectvo, útočí, bombarduje. Bol pridelený náhradný cieľ, objavujúci sa vrtuľník v kopci s prekvapením. Strelec zahlásil zameraný cieľ."
"Z bojového vozidla pechoty s označením 913 vystúpila mladá dáma, desiatnička Slávka SLIACKA. To hodnotenie a potlesk tribúny vám patril za to, že ste tou raketou zasiahli cieľ. Bolo to ťažké?"
"Ďakujem veľmi pekne, ale nie, v pohode, dalo sa to zvládnuť."
"Prečo ste sa dali do armády a čo ste vôbec povedali na to, že sa dostanete k takémuto vojsku."
"Ja som nerátala, že sa dostanem na túto funkciu konkrétne, ale k armáde som chcela ísť kvôli tomu, že nebudem v kancelárii za počítačom, ale pohybu tu bude."
"Čo by ste ešte chceli dosiahnuť vo svojej kariére?"
"Čo najviac. Čím najviac, vážne, a čím najvyššie."
"Ústavný zákon o Ozbrojených silách Slovenskej republiky určuje našej armáde hlavnú úlohu. Zabezpečiť obranu, územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc Slovenska. Pravda, v prípade mimoriadnych situácií vojaci musia zasiahnuť. Vedia o tom ľudia v tých regiónoch, kde sa rok čo rok opakujú snehové kalamity či povodne. V júli na východe Slovenska situáciu osobne na bojovom vrtuľníku Mi‑24 monitoroval veliteľ prešovskej leteckej základne plukovník Miroslav KORBA."
"Dá sa povedať, že sme sa dostali ku každému takmer, nedostali sme na Kríže. Jednalo sa o oblasť Bardejovského okresu, ako je pohorie Čergov, Starej Ľubovne a Sabinova. Počas toho prvého letu sme snažili sa preskúmať aj aký je stav ohrozenia, aká je prejazdnosť čo sa týka mostov, ktoré sú pozhadzované, priechodnosť. Vznikla tam požiadavka na to, aby sme prepravili hlavne lieky, proviant a pitnú vodu do Livova, kde nebol prístup. Všetko to, čo bolo potrebné sme doručili, letecky vrtuľníkom."
"Povodne v roku 2004 neobišli ani Žitný ostrov. Pri obci Trstice hrozilo pretrhnutie hrádze. Nestalo sa tak aj vďaka vojakom z topoľčianskej brigády."
"Ja som vojačka Martina NAGYOVÁ. Snažím sa brať tie ľahšie vrecia čo sú a keď nevládzem, tak si oddýchnem."
"Slobodník Peter SOJKA. Vidíme, že to nezvládajú a je to aj našou povinnosťou proste, lebo nikdy nevieme, že či aj my nebudeme potrebovať nejakú pomoc. Išli sme tu radi, pomáhať im, a treba im, lebo fakt tie potopy aj sneh napríklad, to bolo také akože dosť zlé pre nich. Tento vrtuľník vozí tieto vrecia v sieti, ktoré im nakladajú civilisti, aby tie vrecia dopravili na také miesto, kde sa nemôžu autá dostať, alebo ten čln, čo tu vozí a je to rýchlejšie, nemusí sa to moc nosiť na pleciach, tak pomáha to dosť."
"Obetavosť vojakov je od roku 1997 pravidelne oceňovaná v ankete Vojenský čin roka. Neprekvapuje, že jej prvým laureátom bol pilot vrtuľníka major Martin KOSTOVČÍK, ktorý so svojou osádkou evakuoval ľudí zo zatopenej obce Tichý Potok. Za 11 rokov trvania ankety sa poďakovanie a úcta spoluobčanov dostala desiatkam vojakov a jednotiek. Keď prvýkrát oceňovali inštitúcie v kategórii Priateľ armády, laureátom sa stal Slovenský rozhlas. V ankete Vojenský čin roka sa viackrát vošli do nominácie a stali sa aj laureátmi ženisti zo Serede. Spoľahnúť sa na ich nezištnú pomoc môžu nielen občania postihnutých oblastí, ale aj ich kamaráti v Domove sociálnych služieb pre deti a dospelých v Šoporni Štrkovci.
Takáto situácia je pre čatára Dávida ČERNÉHO asi netradičná, si prvýkrát v tom domove?"
"Chodíme sem pravidelne, vlastne zo Serede zo ženijného práporu. Ja už som tu štvrtý, alebo piatykrát, takže mám veľmi rád tieto akcie, som rád s tými chlapcami, že im môžem niečo ukázať, pomôcť s niečím."
"Akonáhle sa blížia tie najväčšie sviatky v roku, tak samozrejme že všetci z nás, či sú to vojaci, alebo hocikto, snaží sa každý pomôcť niečím tým malým, vlastne tým ľuďom, ktorí nemajú tie možnosti také ako my, zdraví ľudia."
