Obnovia sa branné cvičenia alebo branné dni na školách? Učitelia sú za, armáda sa nebráni. Aj toto sme v uplynulých dňoch zistili na stretnutiach so žiakmi a študentmi v Bojnej, Kriváni a Rožňave. Do Plnej poľnej sme tiež zabalili seriál o historických zbraniach a pochopiteľne skvelú hudbu.
- Dátum: 24.03.2006
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Textový prepis relácie:
M. MINÁR, redaktor: "Obnovia sa branné cvičenia alebo branné dni na školách? Učitelia sú za, armáda sa nebráni. Aj toto sme v uplynulých dňoch zistili na stretnutiach so žiakmi a študentmi v Bojnej, Kriváni a Rožňave. Do Plnej poľnej sme tiež zabalili seriál o historických zbraniach a pochopiteľne skvelú hudbu. Pohodu pri jej počúvaní vám želá Miroslav MINÁR."
M. MINÁR: "Pamätáte sa ešte? V časoch keď sme mnohí drali školské ľavice sme sa vždy tešili na dni kedy nás učitelia vyhnali z tried na branné cvičenia. Tam kde chýbala fantázia sa pochodovalo hore, dole. Tam kde sa chceli zapáčiť vrchnosti spojili branné cvičenia s ďakovačkou vedeniu strany a spoločnosti. Bolo iba málo invenčných pedagógov, ktorý vedeli svojich žiakov a študentov pripraviť na to ako sa zachovať v krízových situáciách. Ochrana občana a prírody, to je predmet, ktorý má nahradiť deficit z minulých rokov. Pedagógovia sa snažia vštepiť svojim žiakom aspoň ako taká základné vedomosti a v obmedzenom čase aj praktické skúsenosti. Zhodne tvrdia, obohatiť by ich mohli napríklad stretnutia s profesionálnymi vojakmi. Spoločne s Regrutačnými strediskami Nitra a Banská Bystrica, vojakmi Ľahkej brigády Topoľčany a kadetmi Akadémie Ozbrojených síl generála Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA Liptovský Mikuláš sme prieskum uskutočnili na základných školách v Bojnej a Kriváň."
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Dnes sme si vybrali Základnú školu v Bojnej, aby sme tu realizovali svoj prvý projekt ‑ 60 minút s Ozbrojenými silami. Ja poprosím pani riaditeľku, aby prišla sem k nám. Pani riaditeľka, vaši žiaci dnes bravúrne odpovedali na všetky naše otázky."
M. KRAJČÍKOVÁ, riaditeľka Základnej školy v Bojnej: "No myslím si, že niektoré poznatky majú z médií, že niečo sa dozvedeli z jednotlivých predmetov, ktoré sa tu vyučujú, najmä teda občiansku výchovu. Tá zdatnosť je z telesnej výchovy, pretože máme veľmi dobrých športovcov, niektorí dosahujú veľmi dobré výsledky v rámci Slovenska."
P. REPKOVÁ: "Počas toho ako my sme tu sa snažili predstaviť deťom Ozbrojené sily, vy ste besedovali. Máte pocit, že tá beseda vám priniesla, učiteľom, nejaké informácie, ktoré ste doposiaľ nemali?"
M. KRAJČÍKOVÁ: "Myslím si, že nejaké nové informácie sme sa dozvedeli. O profesionálnej armáde sme už čo to vedeli z médií, ale myslím si, že to bola veľmi plodná diskusia na túto tému a tieto poznatky a vedomosti budeme určite predávať ďalej našim žiakom."
P. REPKOVÁ: "Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor."
M. MINÁR: "Ďakujeme za pozdrav žiakov z Bojnej, ako aj za rozhovor pani riaditeľke Magdaléne KRAJČÍKOVEJ. Po pesničke sa presunieme do kraja pod Poľanou."
..... Slavomír: "Takže rozprávame do rádia. Čo sa týka materiálneho zabezpečenia, stravovania, finančného zabezpečenia opráv techniky, nákupu techniky, to všetko majú na starosti tieto sily. Ti vidíte vlastne základnú výbavu profesionálneho vojaka. Ďalšia zložka je Vojenská polícia. Už ste ich videli niekedy?"
Žiaci zborovo: "Áno."
Slavomír: "Takže Vojenská polícia hlavné sídlo má v Trenčíne. Starajú sa o to, aby sa dodržiavali zákony v Ozbrojených silách."
P. REPKOVÁ: "K akému vojsku patrí Slavomír?"
Žiaci: "K vzdušnému."
P. REPKOVÁ: "A chceli by ste vojakom?"
Žiaci: "Áno."
P. REPKOVÁ: "Do akého útvaru by ste chceli ísť?"
Žiaci: "Do vzdušného."
P. REPKOVÁ: "Najnižšia vojenská hodnosť?"
Žiak: "Vojak."
P. REPKOVÁ: "A najvyššia?"
Žiak: "Generál."
P. REPKOVÁ: "Keby si si mal predstaviť, že ako začína ráno taký deň vojaka, čo celý deň robí a kedy končí, čo si myslíš?"
Žiak: "Že prvé sa rozcvičí, pôjde namieriť do terča a potom sa pripraví na vojnu."
P. REPKOVÁ: "Ako myslíš, že sa pripravuje na tú vojnu?"
Žiak: "Že sa oblečie, dá si zbrane."
P. REPKOVÁ: "O ktorej si myslíš, že končí v práci?"
Žiak: "Večer."
P. REPKOVÁ: "Večer skončí, dobre. Tak Zuzka ti povie ako vyzerá taký deň profesionálneho vojaka alebo vojačky, čo vojaci robia."
Zuzka: "Najprv sa spýtam, o ktorej ráno vstávate?"
Žiaci: "O siedmej."
Zuzka: "Ja vám poviem ako to vyzerá u nás. My vstávame trošku skôr, asi zhruba o tej pol šiestej, trištvrte na šesť a prvé čo robíme tak o šiestej si pôjdeme zabehať a máme rozcvičku ráno. Sa poobliekame do toho vojenského oblečenia, potom sa maskujeme a keďže bol sneh, tak sme všetci museli byť zamaskovaní na bielo. Vlastne sme nacvičovali obranu a útok. Sa poskrývame, cvičíme so zbraňami, takisto máme aj streľby."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Lívia, pani riaditeľka nám prezradila, že by si sa chcela stať vojačkou, takže čo by si sa tu Zuzky, ktorá už vojačkou je, opýtala?" P. REPKOVÁ: "Alebo povedz nám prečo chceš byť vojačkou?"
Lívia: "Rada akože mám športy, takže to ma akože nejak tak, že by som tam cvičila. Neviem, zaujalo ma to proste."
P. REPKOVÁ: "A čo by si sa teda opýtala Zuzky, ako možno budúcej kolegyne."
Lívia: "Že či je to ťažké ako na tej škole."
Zuzka: "Vieš čo, ťažké to nie je, ja by som povedala, že nie, musíš chcieť. A častokrát tí chlapci, ktorí do nás vedia rypnúť, á čo vy baby môžte ako vojačky, tak to nás skôr tak ešte vie ako podporiť, že a viete čo, my vám dokážeme, že to zvládame aj my."
P. REPKOVÁ: "Takže určite to zvládneš aj ty Lívia. Ďakujeme ti za rozhovor."
B. ROŠTECKÝ: "A ja mám pri mikrofóne pani riaditeľku Oľgu GABLASOVÚ. Pani riaditeľka, dnes ste tu mali teda armádu, nebýva tu často."
O. GABLASOVÁ: "Perfektné, deťom sa to páči, vidím podľa odozvy, aj učitelia sa dozvedeli také nové pohľady už na nové Ozbrojené sily alebo čo sa deje, takže sme obohatení o nové poznatky a dúfam, že uzavrieme nejakú novú spoluprácu čo sa týka branných cvičení, ochrany človeka a prírody, že budeme spolupracovať, na to sa zvlášť tešíme."
B. ROŠTECKÝ: "Pozývame vás na deň detí do Krupiny 27. mája. Prídete s deťmi?"
O. GABLASOVÁ: "Rozhodne prídeme, ale budeme sa snažiť aj vás dotiahnuť, aby sme si vás viac užili."
..... M. MINÁR: "V Rožňave sa včera naplno potvrdil obsah programu Pridaj sa k nám. Po niečo vyše hodinovom stretnutí takmer 400 stredoškolákov s vojakmi chemikmi, pracovníkmi Regrutačného strediska Košice a kadetmi z Liptovského Mikuláša, dobrá desiatka mladých ľudí prejavila seriózny záujem o vstup do slovenských Ozbrojených síl. Dozvedeli sa aj to kto má šancu uspieť. Kadetka akadémie Janka TCHÚROVÁ a chemik nadporučík Vladimír KOTIKA."
J. TCHÚROVÁ: "Proste majú šancu všetci, ktorí si ti úprimne želajú a robia všetko pre to, aby sa sem dostali, že sa pripravujú cvičia a vzdelávajú."
B. ROŠTECKÝ: "Pán nadporučík mali ste tu aj dynamické ukážky špeciálnej výstroje vašich vojakov, ale prápor v Rožňave nie je naplnený na 100 percent. Akých odborníkov by ste možno aj z týchto študentov stredných škôl potrebovali."
V. KOTIKA: "V prvom rade potrebujeme chemikov ako hlavný odbor, ktorý je u nás. No a na zabezpečenie potrebujeme spojárov, zdravoťákov, kuchárov, vodičov, prakticky celý obslužný personál, ktorý zabezpečuje celých chod útvaru."
B. ROŠTECKÝ: "Zatiaľ sa útvaru darí, keď môžete hodnotiť?"
V. KOTIKA: "Zatiaľ sa útvaru darí. Pripravujeme sa vlastne na afirmáciu budúci rok, takže všetko je podriadené tomu, celý výcvik a celá činnosť útvaru. Vlastne afirmácia, to je príprava práporu na zaradenie do štruktúr NATO, do hotovosti, ktorí vlastne prebehne po afirmácii certifikáciou zo strany NATO."
..... B. ROŠTECKÝ: "Minule sme v rubrike o slávnych zbraniach s Jánom DOLINAYOM hovorili o britských tankoch z 2. svetovej vojny. Dnes sú na rade americké. Pán doktor, ktoré z nich si zaslúžia osobitnú pozornosť?"
J. DOLINAY: "Určite stredné tanky Lee, Grant a Sherman. Tak ako Briti, aj Američania mali pred 2. svetovou vojnou pri tankoch veľké rezervy. Ich ľahké a stredné tanky nemohli nemeckým stredným typom III a IV konkurovať. Američania to vedeli a hľadali riešenie. Našli ho v roku 1940 keď svojim spôsobom vytvorili určitú raritu."
B. ROŠTECKÝ: "V akom zmysle?"
J. DOLINAY: "Základom nového tanku bol bezvežový stredný tank, ktorý mal na pravej strane korby kazematu so 75 milimetrovým kanónom. Žiaľ iba s odmerom 15 stupňov na každú stranu, takže na manévrový boj sa nehodil. Preto na strechu korby nainštalovali otočnú vežu s 37 milimetrovým kanónom a na ňu ešte takzvanú veliteľskú vežičku s guľometom. Druhý guľomet bol v korbe a tretí bol spriahnutý s otočným kanónom."
B. ROŠTECKÝ: "Takže to bola akási torta."
J. DOLINAY: "Veru, ibaže vážila 28 ton a mala šesťčlennú posádku. Označili ju ako M3 General Lee a čoskoro k nej pribudol aj M3 General Grant. V roku 1940 totižto prišli do USA kupovať tanky Briti. Nič lepšie ako M3 nenašli a tak si objednali jeho modifikáciu s väčšou vežou, bez veliteľskej vežičky a lepším pancierovaním i pohonom. Krstom ohňom oba tanky prešli v Líbyi v máji 1942."
B. ROŠTECKÝ: "Spomínali ste Sherman, ten bol lepší?"
J. DOLINAY: "Sherman bol tiež stredný tank s označením M4, ale bol omnoho kvalitnejší. Mal hmotnosť vyše 30 ton a s kanónom kalibru 75 milimetrov alebo 76,2 milimetra alebo so 105 milimetrovou húfnicou vo veži, už mohol konkurovať všetkým nemeckým stredným tankom. Okrem hlavnej zbrane niesol aj dva alebo tri guľomety. Na ceste dosahoval rýchlosť 46 kilometrov za hodinu, v teréne okolo 30. Jeho osádku tvorilo päť mužov. Na ťažké nemecké Panthery a Tigre Sherman nemal, ale hovorí sa, že to bol tank, ktorý vyhral 2. svetovú vojnu na západe."
..... M. MINÁR: "A to je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Ľuboš VESELÝ, František STREMPEK, Petra REPKOVÁ, Bernard ROŠTECKÝ a Miroslav MINÁR. Dopočutia o týždeň."
