Dnes si pripomíname Deň Ozbrojených síl Slovenskej republiky a tento sviatok oslavoval aj náš Armádny magazín. Zavedieme vás medzi vojakov a deti do Podhájskej, budeme sa potápať s vojenskými potápačmi a aj strieľať s protilietadlovcami ďaleko na západe. Ponuka je pestrá.
- Dátum: 25.09.2007
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Textový prepis relácie:
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Dnes si pripomíname Deň Ozbrojených síl Slovenskej republiky a tento sviatok oslavoval aj náš Armádny magazín. Zavedieme vás medzi vojakov a deti do Podhájskej, budeme sa potápať s vojenskými potápačmi a aj strieľať s protilietadlovcami ďaleko na západe. Ponuka je pestrá. Nerušené počúvanie Plnej poľnej vám želá Petra REPKOVÁ."
(...) P. REPKOVÁ: "22. september bol vyhlásený v roku 1998 za Deň Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Stalo sa tak na počesť historického víťazstva slovenských dobrovoľníkov nad cisárskymi a gardistickými oddielmi Rakúsko ‑ Uhorska v roku 1848 pri Brezovej pod Bradlom. Odkaz dobrovoľníkov spod Bradla dnes napĺňajú naši vojaci službou doma i v zahraničných misiách. My sme si ho pripomenuli s profesionálmi medzi školákmi z Podhájskej a Trávnice na brannom stretnutí v priestore známeho termálneho kúpaliska." B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Riaditeľka základnej školy pani Anna IVANOVÁ."
A. IVANOVÁ: "Sme tu celá škola od prvého ročníka až po deviaty. Žiaci sa na túto akciu nesmierne tešili. Od rána sme vyučovanie niesli v duchu vojenskom. Hovorili sme si o vojakoch, o ich práci, o ich výzbroji, takže tešili sa."
B. ROŠTECKÝ: "Ako vyzerá branná výchova u vás v škole?"
A. IVANOVÁ: "Starší žiaci od piateho po deviaty ročník mali dnes branné cvičenie. Tá ich príprava pozostávala z dopravnej výchovy, zdravotníckej výchovy, civilnej ochrany, bezpečnosti pri mimoriadnych situáciách, takže to s nimi vyučujúci dopoludnia prebrali a dnes vlastne popoludní alebo v tomto čase majú možnosť vidieť vojakov naživo."
B. ROŠTECKÝ: "Ďakujem, nech sa darí vám, aj vašej škole. Ženistov zo Serede priviedol rotmajster Radovan BLAHOCKÝ. Radovan čo všetko ste priniesli ukázať deťom, aj návštevníkom kúpaliska?"
R. BLAHOCKÝ: "Deťom, aj návštevníkom sme priniesli ukázať čím cvičíme a to je nepriestrelná vesta, taktická vesta a prilba, ktorá je súčasťou aj nás, nášho výcviku, takisto súčasťou vojakov v zahraničných operáciách, takisto všetkých našich ženistov, ktorí robia s mínohľadačkami, čo je druhá časť."
B. ROŠTECKÝ: "Všetko sa to u vás točí okolo odmínovania a vy sám ste si ho vyskúšali aj v Afrike. Bolo to v horších podmienkach ako tu v Podhájskej, určite?"
R. BLAHOCKÝ: "No určite áno už len čo sa týka teploty. V tej Afrike je trochu teplejšie ako tu u nás na Slovensku."
B. ROŠTECKÝ: "Teraz ste tu na verejnosti, prezentujete Ozbrojené sily."
R. BLAHOCKÝ: "Myslím si, že je dobré, aby o nás verejnosť vedela, aby vedela, že sme jednoducho v bojovej pohotovosti a vždy pripravení na pomoc."
B. ROŠTECKÝ: "To ste vlastne dokázali aj pri minuloročných povodniach."
R. BLAHOCKÝ: "Áno, boli sme tiež pomáhať pri povodniach."
B. ROŠTECKÝ: "Kde to bolo?"
R. BLAHOCKÝ: "V Trsticiach."
B. ROŠTECKÝ: "A sem do Podhájskej prišli predviesť svoje umenie aj vojenskí potápači z 5. pluku špeciálneho určenia zo Žiliny. Páči sa vám to?"
Žiak: "Áno."
B. ROŠTECKÝ: "Chcel by si byť vojenským potápačom?"
Žiak: "Možno."
B. ROŠTECKÝ: "Čo myslíš čo je najťažšie na vojenskej službe, Maroš?"
Maroš: "Výcvik."
B. ROŠTECKÝ: "Myslíš, že by si ho zvládol keby si bol veľký?"
Maroš: "Neviem, asi áno."
B. ROŠTECKÝ: "Takže chalani čo by ste zaželali vojakom?"
Žiak: "Všetko najlepšie."
Žiaci: "Hurá!" (...)
P. REPKOVÁ: "Sviatok, nesviatok, úlohy výcvikového roka musia byť splnené. To je základné pravidlo, ktorým sa denno‑denne riadia naše jednotky a útvary. Môže byť však porušené, ale len smerom k ešte lepšej efektivite výcviku. Takáto možnosť sa naskytla vojenským potápačom pri spoločnom cvičení s príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru na jazere v Nových Košariskách. Pri plnení úloh hĺbkového potápania ich pod vodou podporil aj minister obrany František KAŠICKÝ."
Emil MOŤOVSKÝ, riaditeľ OR HaZZ v Pezinku: "Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Pezinku už 12. ročník organizuje hĺbkové potápanie a k tomuto hĺbkovému potápaniu sme si prizvali aj priateľov potápačov z Trenčína, z Bratislavy z Hasičského záchranného útvaru, ale máme tu aj potápačov z poriečneho oddielu Krajského riaditeľstva Policajného zboru a tohto roku prvýkrát sme pozvali aj potápačov z Ozbrojených síl Slovenskej republiky, aby vyskúšali si s nami tiež svoje schopnosti a tiež sa podrobili tomuto výcviku."
B. ROŠTECKÝ: "Je to ťažké zamestnanie, náročné. V čom spočíva?"
E. MOŤOVSKÝ: "Vyskúšanie si svojich fyzických, ale aj psychických síl a schopností v ponore do hĺbky 30 metrov a spočíva dá sa povedať v zanorení, aj vynorení, pričom pri vynáraní je tam povinná jedna dekompresná prestávka v trvaní minimálne minúty a viac v hĺbke tri metre."
B. ROŠTECKÝ: "Zatiaľ ďakujem. Oslovíme vojakov. Z hĺbky 33 metrov sa vynoril príslušník 5. pluku špeciálneho určenia, potápač. Aké to tam bolo?"
Potápač: "No, celkom viditeľnosť dobrá."
B. ROŠTECKÝ: "Výcvik?"
Potápač: "Dobrý, dobrý výcvik."
B. ROŠTECKÝ: "Nemali ste problémy v tej hĺbke?"
Potápač: "Nie, nie, už sme mali aj väčšiu hĺbku."
B. ROŠTECKÝ: "Čo je najdôležitejšie pre potápača?"
Potápač: "Hlavne zdravotný stav, to je v prvom rade."
B. ROŠTECKÝ: "A ďalší potápač z 5. pluku Martin ZÁVODSKÝ. Čo bolo najhoršie na tomto výcviku alebo také najťažšie?"
M. ZÁVODSKÝ: "My už sme to prešli pred troma týždňami, takže mne sa to zdalo normál."
B. ROŠTECKÝ: "Často sa potápate do takýchto hĺbok nad 30 metrov?"
M. ZÁVODSKÝ: "No často úplne nie, ale spravidla tak každý druhý mesiac."
B. ROŠTECKÝ: "Boli ste už aj naostro, že by ste hľadali niečo pod vodou?"
M. ZÁVODSKÝ: "Mali sme priehradu a kontrolovali sme Turček, ale inak ako vyhľadávať nič, ale kontrola bola."
B. ROŠTECKÝ: "A v tejto chvíli sa pod vodu ponoril aj minister obrany František KAŠICKÝ, ktorý si chce vyskúšať to čo vojenskí potápači."
Riadiaci: "Predotlak 8, tlak vo fľaši 170."
F. KAŠICKÝ: "Je to dobré, prefúknem si nos, počkaj. Dobré."
B. ROŠTECKÝ: "Aké pocity pod vodou má vojenský potápač číslo jeden?"
F. KAŠICKÝ: "Tie pocity sú teraz dobré lebo som si dobre dával pozor na pokyny, ktoré mi hovorili chalani hore, takže je všetko v poriadku zatiaľ."
B. ROŠTECKÝ: "Minister obrany sa úspešne vynoril, už je na brehu. Pán minister čo je ťažšie skákať na padáku alebo ponárať sa do takýchto hĺbok?"
F. KAŠICKÝ: "Viete čo, jedno aj druhé, každé má svoje čaro, ale najdôležitejšie je, že si vlastne človek vyskúša čo naši vojaci reálne prežívajú, či už je to zoskok alebo či je to ponáranie. Samozrejme to slúžilo aj na to, aby človek zistil aké problémy naši vojenskí potápači majú. Som veľmi rád, že sa takéto cvičenie robí spoločne, teda hasiči a ich potápači a takisto vojenskí potápači. Môžu si tým odovzdať rôzne skúsenosti. A okrem toho, že som si to vyskúšal a teda mal možnosť sa oboznámiť aj s ich problémami, tak si odnášam aj niektoré poznatky, ktoré potrebujú doriešiť v oblasti technického vybavenia na to, aby to potápanie bolo bezproblémové a spĺňalo ten účel, ktorý má." (...)
P. REPKOVÁ: "To čo sa podarilo špecialistom potápačom sa podarilo aj našim príslušníkom protilietadlových jednotiek. Na prvých streľbách v českom výcvikovom priestore v Hradišti pri Karlových Varoch trafili svojimi raketami všetko čo trafiť mali. Vynikajúca bola aj desiatnička v Bakovej Jamy pri Zvolene."
Radiaci: "Veliteľ jednotky práve obdržal rozkaz pohotovosť jedna."
Cvičiaci: "Päť, štyri, tri, dva, jedna, cieľ!"
Riadiaci: "Vidíte imitačnú situáciu, prelieta letectvo, útočí, bombarduje. Bol pridelený náhradný cieľ, objavujúci sa vrtuľník v kopci s prekvapením. Strelec zahlásil zameraný cieľ."
M. MINÁR, redaktor: "Z bojového vozidla pechoty s označením 913 vystúpila mladá dáma, desiatnička Slávka SLIACKA. To hodnotenie a potlesk tribúny vám patrí za to, že ste tou raketou zasiahli cieľ. Bolo to ťažké?"
S. SLIACKA: "Ďakujem veľmi pekne, ale nie, v pohode, dalo sa to zvládnuť."
M. MINÁR: "Máte to natrénované?"
S. SLIACKA: "Nie, prvýkrát som strieľala, odvčera sme tu."
M. MINÁR: "Vy ste príslušníčka jednotky odkiaľ?"
S. SLIACKA: "Bakova Jama."
M. MINÁR: "Prečo ste vstúpili do armády a čo ste vôbec povedali na to, že sa dostanete k takémuto vojsku?"
S. SLIACKA: "No ja som nerátala, že sa dostanem na túto funkciu konkrétne, ale k armáde som chcela ísť skrz toho, že nebudem v kancelárii za počítačom, ale pohyb tu bude."
M. MINÁR: "Takže nielen po slovenských výcvikových priestoroch, ale dnes aj tu v Čechách?"
S. SLIACKA: "Veru tak."
M. MINÁR: "A spokojnosť zatiaľ so službou alebo s tým čo robíte?"
S. SLIACKA: "Áno veľmi spokojná, nemôžem nič povedať."
M. MINÁR: "Čo by ste ešte chceli dosiahnuť vo svojej kariére?"
S. SLIACKA: "Fú, čo najviac, čím najviac, vážne a čím najvyššie."
M. MINÁR: "Takže budeme držať palce a všetko dobré, nech aj pesnička v slovenskom rozhlase je pre vás a pre vašich kolegov."
S. SLIACKA: "Ďakujeme veľmi pekne." (...)
P. REPKOVÁ: "V stredu večer sme si dali nezvyčajné rande pod štítmi Vysokých tatier s paragánmi zo žilinského pluku Jozefa GABČÍKA. V tejto špeciálnej jednotke chce slúžiť mnoho mladých adeptov vojenského remesla. K mikrofónu sme si pozvali veliteľa podplukovníka generálneho štábu Ľubomíra ŠEBA."
Ľ. ŠEBO: "Naša odbornosť je veľmi atraktívna, pretože keď zoberiem tú škálu vecí, ktoré nejakým spôsobom pripravuje ľudí pre to prežitie alebo pre prekonanie terénu, potápanie, skákanie, streľbu atypickú, boj z blízka, proste je to široká škála vecí veľmi zaujímavých, atraktívnych, ktorá je využiteľná nielen pre nejaké špeciálne zložky policajné alebo iné, ale aj potom pre praktický život v civile."
M. MINÁR: "Aká je cesta teda k piatemu pluku, ako sa mladí muži, aj ženy môžu dostať do tejto špeciálnej jednotky."
Ľ. ŠEBO: "Záujemca o službu u nás musí slúžiť minimálne dva roky u Ozbrojených síl, musí splniť určité výberové kritériá, ktoré robíme alebo chceme robiť postupne s Lešťou, takže bude to výberové konanie, ktoré trvá osem až štrnásť dní s tým, že neni jasný program pre toho účastníka. Je to náročné po fyzickej stránke a psychickej a preveruje vlastne jeho spôsobilosť a predispozície pre službu u nás. Je minimum ľudí, ktorí by sa mohli dostať k pluku priamo z civilu. Sú to skôr výnimky, ktoré majú určité špecializácie, ktoré potrebujeme a pracne by sme ich finančne dotovali alebo zabezpečovali." (...)
P. REPKOVÁ: "Dnešný Deň Ozbrojených síl si pripomínajú aj vojaci pôsobiaci v zahraničných vojenských misiách a operáciách. V súčasnosti 539 vyslancov Slovenska prispieva k prestíži a dôveryhodnosti našej krajiny v očiach medzinárodnej verejnosti. Všetkým vojakom a vojačkám za túto prácu v blahoprajnom telegrame poďakoval minister obrany František KAŠICKÝ. My sme sa spojili s veliteľom slovenského kontingentu majorom Danielom DRAGANOVSKÝM až v ďalekom Afganistane. Opýtali sme sa ho aké úlohy plní na základni v Kandaháre?"
D. DRAGANOVSKÝ: "V súčasnej dobe časť jednotky dokončuje dopreverenie ručným spôsobom mínového poľa, ktoré sme začali v podstate od začiatku nášho pôsobenia tu. V súčasnej dobe bolo preverených 8‑tisíc metrov štvorcových ručným spôsobom, nejakých 20‑tisíc metrov štvorcových odmínovacími súpravami Božena. Druhá časť jednotky v podstate sa pripravuje teraz na nadchádzajúcu úlohu, ktorú by sme mali začať v blízkej budúcnosti a to je oprava letiskovej plochy." (...)
P. REPKOVÁ: "Na vojenskú tému to dnes ešte nie je všetko. V tento pre vojakov sviatočný deň vás pozývame k rádioprijímačom ešte raz a to o 22. hodine 30. minúte na Rádiu Slovensko bude hosťom moderátora Miroslava MINÁRA v Nočnej pyramíde minister obrany František KAŠICKÝ. Lúčia sa s vami tvorcovia Plnej poľnej Martin CHOVANEC, Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ a Petra REPKOVÁ. Dopočutia o týždeň."
