S Armádnym magazínom Rádia Regina sa dnes vyberieme na opevňovaciu líniu v bratislavskej Petržalke a pripomenieme si aj takzvaný povstalecký pochod smrti pri výstupe na Chabenec v Nízkych Tatrách.
- Dátum: 22.08.2009
- Dĺžka: 9:31 min.
- Veľkosť súboru: 8.72 MB
"S Armádnym magazínom Rádia Regina sa dnes vyberieme na opevňovaciu líniu v bratislavskej Petržalke a pripomenieme si aj takzvaný povstalecký pochod smrti pri výstupe na Chabenec v Nízkych Tatrách. Nerušené počúvanie Plnej poľnej vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Petržalskú opevňovaciu líniu tvoria unikátne obranné betónové bunkre, ktoré majú vysokú historickú i spoločenskú hodnotu. V minulých rokoch sa na líniu takmer zabudlo a samotné bunkre pomaly chátrali. Zdá sa však, že týmto nemým svedkom vojnových čias dnes svitá na lepšie časy. V rozhovore nám to potvrdil hosť Plnej poľnej tlačový tajomník bratislavskej Mestskej časti Petržalka Ľubomír ANDRASSY."
Ľ. ANDRASSY:
"V rokoch 1933 až 1938 bolo na území dnešnej Petržalky bolo vybudovaných takmer 25 vojenských bunkrov, opevnení, ktoré súviseli vtedajšou situáciou v celej Európe s dôsledkami či už z 1. svetovej vojny alebo takisto s narastajúcim napätím a potom to napätie vyústilo do 2. svetovej vojny. Samozrejme tieto bunkre sa zachovali aj pre súčasnosť Dnes evidujeme 16 opevnených bunkrov, ktoré sú k dispozícii tým, ktorí vedia na ktorom území sa nachádzajú. Tie ostatné bunkre boli úplne zničené alebo sa stali takzvanou obeťou investičných aktivít v hlavnom meste a padli napríklad za obeť výstavbe obchvatu, ktorý dnes vedie poza Petržalku a ktorý vedie či už do susedného Maďarska alebo rakúska."
P. BIHÁRIOVÁ:
"V akom stave sú tieto bunkre v súčasnosti?"
Ľ. ANDRASSY:
"Bunkre sú nie v najlepšom stave, mnohé sú zničené, na mnohých vidieť zub času, ktoré samozrejme zanechal to, že sú vo veľmi nebezpečnom dezolátnom stave. Samozrejme mnohé z nich po 2. svetovej vojne boli využívané vtedajšou Československou armádou. Boli použité aj ako línia, ktorá bola na hranici medzi Československom a Rakúskom. Po roku '89 zrazu tieto bunkre stratili svojho pána, stali sa súčasťou bežného každodenného života Bratislavčanov a mnohí tí, ktorí chceli získať nejaké zaujímavé historické predmety, zbrane, navštevovali ich napriek tomu, že boli uzamknuté, boli vchody zatarasené, nemali problém sa do nich dostať a mnohí vandali ich zničili, vykradli. Teda v mnohých bunkroch boli veľmi zaujímavé historické vojenské artefakty od tých 20-tich rokov, od roku '89 mnohé sú už v dezolátnom stave, sú však aj také, ktoré môžeme použiť ako príklad do budúcnosti kde môžu chodiť mladí ľudia, kde sa môžu učiť históriu medzi 1. a 2. druhou svetovou vojnou. Takéto bunkre, najzachovalejšie, sa nachádzajú práve pri petržalskom cintoríne z 1. svetovej vojny. Petržalský cintorín sa vďaka aktivitám hlavného mesta podarilo zrekonštruovať a máme záujem, že by práve obranná bunkrová línia, ktorá je v okolí tohto cintorína, bola zachovaná, aby v spolupráci s rezortom obrany, Mestskou časťou, teda samosprávou, ale aj neziskovým sektorom, občianskymi združeniami, aktivistami, ktorí sa mobilizujú v tejto oblasti, boli tieto tri bunkre, ktoré sú v tejto lokalite v okolí petržalského cintorína, aby boli obnovené, aby boli sprístupnené a hlavne bezpečné pre ich návštevníkov."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Tlačového tajomníka Petržalky Ľubomíra ANDRASSYHO sme sa spýtali aj na iniciatívu, ktorú v súvislosti s využitím bunkrom vyvinula samospráva Mestskej časti?"
Ľ. ANDRASSY:
"V jednom z bunkrov, ktorý je presne označený BS-8 hřbitov, bola otvorená výstava dobových fotografií. Nadšenci vojenskej histórie, nadšenci histórie ako takej otvorili v tomto bunkri výstavu fotografií z 1. a 2. svetovej vojny, z bombardovania napríklad Bratislavy. Títo aktivisti na vlastné náklady vo vlastnom voľnom čase celý bunker vynovili a dnes ľudia vo veľmi zaujímavom priestore, vyčistenom, opravenom s fakľou alebo ohňom v ruke si môžu pozrieť fotografie, ktoré zapožičali nielen Národné múzeum, ale aj Múzeum židovskej kultúry. Návštevníci bunkra sa môžu vrátiť v histórii do obdobia 2. svetovej vojny, môžu vzhliadnuť aj fotografie, ktoré neboli doteraz sprístupnené verejnosti a medzi najzaujímavejšie fotografie patrí napríklad známa fotografia kedy napríklad Adolf HITLER navštívil túto líniu obranných pevnostných bunkrov a sledoval ako pokračujú boje v bývalom Československu, ako je táto línia pripravená brániť práve aktivity hitlerovského Nemecka."
P. BIHÁRIOVÁ:
"V akom čase je tento bunker otvorený a kedy sa doňho poslucháči Plnej poľnej môžu prísť pozrieť?"
Ľ. ANDRASSY:
"Môžu sa prísť pozrieť každý deň v popoludňajších hodinách. Máme záujem, aby tieto bunkre sa stali súčasťou bratislavského petržalského života, aby tí, ktorí navštívia hlavné mesto, ale aj napríklad mladí ľudia, žiaci základných, stredných škôl mohli tieto lokality, bunkre navštevovať, aby sa tam mohli učiť o histórii a že by tieto bunkre boli aj akýmsi odkazom pre všetky generácie, súčasné generácie, že to najhoršie riešenie sporov v spoločnosti je riešenie prostredníctvom vojny. Samozrejme vojna zanechala takéto zaujímavé objekty, takéto unikátne technické riešenia aké môžeme vidieť práve v tejto pevnostnej línii bunkrov, ktoré sa nachádzajú na území bratislavskej Petržalky. Na druhej strane však majú byť nielen akýmsi odkazom technickej vyzretosti vtedajšieho Československa, ale akýmsi mementom, že takéto bunkre už nech ostanú len ako historické objekty, ako objekty, ktoré sú akýmsi poslaním pre súčasnosť, aby ľudia používali pri riešení sporov rozum, aby hľadali mierové riešenia a nie vojenské operácie."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Blížiace sa 65. výročie Slovenského národného povstania si vojaci zo severu Slovenska pripomenuli tradičným výstupom na vrch Chabenec v Nízkych Tatrách. Jeden z organizátorov plukovník vo výslužbe Juraj DROTÁR hovorí o historickom aspekte tohto podujatia."
J. DROTÁR:
"Ide nám o to, aby sme si pripomenuli historickú cestu bojového nasadenia 2. paradesantnej brigády v Slovenskom národnom povstaní. V priestore, v ktorom sa nachádzame, bolo tu veliteľstvo 4. partizánskej brigády pod velením podplukovníka CIPRICHA. 2. paradesantná brigáda bola sústredená v začiatku novembra 1944. roku na Soliskách. Z 10. na 11. novembra sa presunula na južnú časť Nízkych Tatier a potom pôsobila vo Vajskovej doline v Lomnickej doline a v ostatných častiach, v Mýte pod Ďumbierom, kde očakávala stretnutie s postupujúcimi vojskami a zároveň vykonávala bojovú činnosť."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Takže historický kontext je jasný, práve sme vyrazili na cestičku, ktorá vedie k priesmyku pod Chabencom. Prechod cez Chabenec, nie je to prvý ročník."
J. DROTÁR:
"Je to 35. ročník, ktorého sa zúčastňujem. V 80-tich rokoch minulého storočia na Vojenskej fakulte Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline sa prijala tradícia, organizátorom týchto aktivít bol podplukovník vtedy Vincent TKÁČ, no a my po ukončení činnosti vojenskej fakulty sme nadviazali na tú činnosť v rámci Klubu vojenských dôchodcov a pokračujeme v tejto tradícii."
B. ROŠTECKÝ:
"Kto všetko sa podieľa na organizácii pochodu?"
J. DROTÁR:
"Predovšetkým sa podieľa Klub vojenských dôchodcov posádky Žilina, 5. pluk špeciálneho určenia, v súčinnosti s Oblastným výborom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a obcou Jasenová z južnej časti Nízkych Tatier."
B. ROŠTECKÝ:
"Teraz sme v osade Magurka, čo nás čaká? To prevýšenie je dosť, 700 výškových metrov."
J. DROTÁR:
"Čaká nás prechod lesným úsekom až do sedla Ďurková, kde si tak po 2,5-hodinách cesty urobíme prestávku, nazbierame sily a budeme pokračovať ďalej na Chabenec."
B. ROŠTECKÝ:
"To sme už dobehli plukovníka vo výslužbe Vincenta TKÁČA, ktorý je jeden zo zakladateľov tohto pochodu. Pán plukovník je záujem medzi dôchodcami, ale aj medzi vojakmi vidím."
V. TKÁČ:
"No medzi vojakmi je záujem do tej miery dokiaľ je to súčasťou záujmu velenia či už jednotiek, vyšších štábov alebo dokonca ministerstva obrany, dokiaľ je to v koncepcii výchovy vojakov, či už v etickej, vlasteneckej alebo historickej úrovne."
B. ROŠTECKÝ:
"Ale vy dvaja plukovníci v zálohe ste pravidelní účastníci, vynechali ste niekedy niektorý ročník?"
V. TKÁČ:
"Vynechali sme taký ročník, ktorý sa nekonal vôbec. Tento výstup môj je už v poradí 30. Boli také ročníky, že sme tuto s Ďurim DROTÁROM boli na Chabenci aj tri razy za rok, raz so študentmi Vojenskej fakulty Vysokej školy dopravy, kde sme pôsobili, potom s vojakmi Železničného vojska jednotiek útvaru a potom aj s pedagogickým zborom našej fakulty. Boli to vzácne ročníky, ale nezabudnuteľné."
B. ROŠTECKÝ:
"Takže už vás nebudem rušiť, stretneme sa na Asmolovovej chate."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Plná poľná sa zúčastnila aj ďalších zaujímavých podujatí. Reportáže z jazdy vojenských veteránov, slovenské piesky i zaujímavosti z pochopu po partizánskom chodníčku Skýcov - Zlatnová prinesieme v Armádnom magazíne už o týždeň. Dnešnú reláciu pre vás vysielali Pavol PRELOVSKÝ, Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ a Petra BIHÁRIOVÁ."
