Američania na Lešti, naši vojaci v Kosove a regrutačné strediská na Pohode, aj o tom bude dnešný magazín pre vojakov a nevojakov, ktorý vás pozýva počúvať Petra Repková.
- Dátum: 25.07.2005
- Dĺžka: 10:36 min.
- Veľkosť súboru: 1.21 MB
Textový prepis relácie:
Američania na Lešti, naši vojaci v Kosove a regrutačné strediská na Pohode, aj o tom bude dnešný magazín pre vojakov a nevojakov, ktorý vás pozýva počúvať Petra Repková.
Trebišovskí vojaci od pondelka zarezávajú na Lešti. Nie sú sami. S čatou z národnej gardy štátu Indiana/?/ preverujú, či by boli schopní spoločne pôsobiť v zahraničnej vojenskej či mierovej operácii. K akým záverom dospeli po prvom týždni cvičenia sa pýtame nadporučíka Mariána Brinčeka zo štábu cvičenia.
nadporučík Marián Brinček, štáb cvičenia: "Môžem konštatovať, že postupy používané na udržanie mieru sú vo väčšine prípadov u obidvoch cvičiacich jednotiek podobné. Sú tu tematiky výcviku, ktoré príslušníci národnej gardy Indiana neabsolvovali v takej miere ako naše jednotky. Ide najmä o potlačovanie demonštrácií. Naopak, sú tu oblasti výcviku v ktorých naše jednotky najmä také skúsenosti ako príslušníci národnej gardy Indiana nemajú. A práve výmena týchto skúseností je hlavným účelom tohto spoločného cvičenia. Čo sa týka jazykových bariér medzi našimi vojakmi a vojakmi národnej gardy Indiana nie je až taká veľká z dôvodu, že príslušníci mechanizovaného práporu Trebišov pôsobili a pôsobia vo viacerých misiách, kde mali možnosť si osvojiť medzinárodnú komunikáciu. Pred nami je ešte jeden týždeň plný výcviku, preto sme na víkend naplánovali spoločné športové a kultúrno-spoločenské akcie. V sobotu je pripravený športový deň pre vojakov, v nedeľu návšteva pamätníka SNP v Banskej Bystrici."
Výbuchy mín, vojna podsvetia, to všetko stále spôsobuje nestabilitu v kosovskej provincii. Na miesto svojho pôsobenia sa v uplynulých dňoch v rámci rotácie presunula skupina slovenských vojakov. Spolu s nimi aj veliteľ podplukovník Ľuboš Balucha.
Aká bola príprava?
podplukovník Ľuboš Balucha, veliteľ: "Príprava bola náročná, môžem za všetkých príslušníkov, ktorí sa účastnili výcviku jak doma na ÚVZ-tke/?/, tak v Českej republike povedať, že každý jeden, ktorý sa zúčastnil výcviku si splnil svoje povinnosti so cťou a pevne verím, že tento výcvik, ktorý bol zameraný hlavne na hliadkovanie, operačnú úlohu v rámci našeho operačného priestoru splnil svoje ciele a vojaci sú pripravení na uvedenú misiu."
Ako dlho trval výcvik, možno obsah tohto výcviku.
podplukovník Ľuboš Balucha, veliteľ: "V prvopočiatkoch začal výcvik v jednotkách, družstvá začínajúc, veliteľmi družstiev, veliteľmi čiat na domácej ÚVZ-tke na Veľkých Hozorovciach/?/ a v ÚVZ-tke posádky Trebišov. Vyvrcholilo to odborným taktickým cvičením za riadenia veliteľa mechanizovanej brigády a potom pokračovala veliteľská príprava vo Vyškove a výcvik spoločne s českým práporom vo výcvikovom priestore Boletice/?/ v Českej republike."
Spomínali ste operačné úlohy. Čo nové vás čaká, na čo ste kládli vlastne aj väčší dôraz v tom výcviku?
podplukovník Ľuboš Balucha, veliteľ: "Operačná úloha ako taká sa nemení, viac-menej ostáva objekt Obilič/?/ ako hlavný priestor, kde máme monitorovanie a ochranu srbskej minority plus pamätník na kosovo pole/?/ plus ostatné úlohy týkajúce sa zabezpečenia hotovostných jednotiek a síl k plneniu operačnej úlohy brigády. Hlavný dôraz vo výcviku bol zameraný na vytláčanie alebo potláčanie davu CRC/sí ár sí?/ a tento proces bol precvičený príslušníkmi mechanizovaného práporu a siedmeho kontingentu jak na domácej ÚVZ-tke tak za účinnej pomoci českých jednotiek vo výcvikovom priestore Boletice."
Čiže výcvik bol náročný, spomenuli ste, že úlohy sa splnili. Je teda predpoklad, že sa splnia aj priamo na mieste v Kosove?
podplukovník Ľuboš Balucha, veliteľ: "Určite áno. U mňa je to prvá misia, avšak v kontingente mám zhruba 10 až 15 % príslušníkov, ktorí sú v misii opakovane. Devätnástich príslušníkov mám takých, ktorí mi ostávajú, ja pevne verím, že rýchlo sa aklimatizujem na túto úlohu a chlapci mi pomôžu s plnením, čo mi bolo zverené."
Na Pohode - v pohode. Prispeli k tomu aj ozbrojené sily.
Na Bažant Pohode v expozícii Ozbrojených síl Slovenskej republiky nemohol chýbať stan regrutačných stredísk a vzácne sa tu stretli 4 strediská. Domáci náčelník regrutačného strediska kapitán Marián Filip tu hostí tri kolegyne z Banskej Bystrice z regrutačného strediska kapitánku Lenku Opluštilovú, z Bratislavy kapitánku Mirku Sedlákovú a zo Žiliny kapitánku Danku Šintajovú. Pán kapitán, Trenčín - vojenské mesto, ako sa darí regrutácii nových vojakov do profesionálnych ozbrojených síl.
kapitán Marián Filip, náčelník regrutačného strediska Trenčín: "Regrutácii v našom regióne sa darí v celku dobre aj keď ťažko sa mi je porovnávať s kolegami z východného Slovenska, kde tá regrutácia je samozrejme vyššia, ale ja osobne si myslím, že na trenčiansky región je to veľmi slušné."
Kapitánka Lenka Opluštilová z Banskej Bystrice, veľa pekných podujatí ste spravili tento rok, teraz ste na Pohode, čo sa podarilo, čo nie?
kapitánka Lenka Opluštilová, regrutačné stredisko Banská Bystrica: "Tak tu na Pohode myslím si, že sa tvárime, že sme všetci v pohode a naozaj to tak je ako počasie nám vyšlo, všetci sú tu príjemní ľudia zatiaľ ešte nie sú ani nejak podgurážení, takže je tu v pohode, naozaj. A čo sa týka regrutačného strediska Banská Bystrica tak skutočne sa nám podarilo urobiť pár dobrých akcií a my sa hlavne zameriavame na študentov stredných škôl a robíme podujatia so študentmi."
Mirka Sedláková, teraz už profesionálne ozbrojené sily, podarí sa to prelomiť aj v Bratislave, aby sa teda hlásili do týchto profesionálnych ozbrojených síl aj vaši chlapci a dievčatá z Bratislavy?
kapitánka Mirka Sedláková, regrutačné stredisko Bratislava: "No urobíme všetko pre to, aby decká, ktoré majú záujem alebo uvažujú o tom, aby sme urobili všetko pre to, aby dostali informácie, ktoré dostať majú. Ja si myslím, že ten záujem v Bratislave je adekvátny podmienkam Bratislavákov, takže pôjdeme do toho z plných síl."
Budeme vám držať palce. Kapitánka Šintajová zo Žiliny, tam je blízko výsadkárov, vojakov špeciálnych síl. Majú mladí záujem o takúto službu?
kapitánka Danka Šintajová, regrutačné stredisko Žilina: "Majú mladí záujem o takúto službu a hlavne k piatemu pluku špeciálneho určenia, ale je to už trošku špecifikum, pretože od 1.1.2005 k piatemu pluku špeciálneho určenia môžu ísť na základe rozkazu náčelníka Generálneho štábu len profesionálni vojaci a pokiaľ majú mladí muži a ženy záujem o službu v tejto zložke, musia sa stať najprv profesionálnym vojakom v rámci ozbrojených síl a po čase môžu ísť na výberové konanie a stať sa príslušníkom piateho pluku."
Teraz už vojakov základnej služby nebudeme mať, bude profesionálna armáda. Nebude to ťažšie s tým výberom mladých ľudí?
kapitán Marián Filip, regrutačné stredisko Trenčín: "Ja si osobne myslím, že nebude, do budúcna je to pre nás veľká výzva a samozrejme veľmi sa na ňu tešíme."
kapitánka Lenka Opluštilová, regrutačné stredisko Banská Bystrica: "Tiež môžem toto podporiť a hlavne bude to dobrovoľné a budú vojaci tí, ktorí chcú byť vojakmi, takže nikto nebude musieť slúžiť na silu, čo myslím si bolo pre niektorých veľmi negatívnou vecou a pokiaľ skutočne nemali záujem byť vojakmi, tak asi sme z nich vojakov ani nikdy by neurobili." Pozor! Rozchod. To bol názov zábavníka, ktorý Slovenský rozhlas do svojho vysielania zaradil v nedeľu 17. júla. Naživo sme ho vysielali z Viničného, kde nám vyšli v ústrety poslanci, občania a starosta obce Štefan Lenhart/?/.
Pán starosta, ako si Vy spomínate na svoju vojenčinu?
Štefan Lenhart, starosta obce Viničného: "Ja som vlastne narukoval do Kroměříža a samozrejme, keď som rukoval som nevedel, aká odbornosť ma čaká. No došiel som do Kroměříža a tam mi oznámili, že budem výsadkár - prieskumník, takže bol som veľmi prekvapený, lebo ja som ako v požiadavke na vojnu, to bol taký dotazník, písal, že čo ma zaujíma, čo by som chcel robiť na vojne. Tak ja keď som hrával tuná futbal, tak som napísal, že chcem hrať futbal a keď som tam došiel, tak mi povedali, že no u nás sa dobre nabeháte, ale napriek tomu nemusím ľutovať, ten výcvik dal veľa. Vlastne som zažil zážitky, ktoré by som ináč neskúsil, takže som skákal z lietadla, bolo to zaujímavé a no keďže som bol aj prieskumník, napríklad som sa naučil všetky hodnosti, organizáciu armády imperialistického nepriateľa USA-army, anglickú, nemeckú, francúzsku, takže nebola to len fyzická príprava, bola to aj výučba. Ale bolo to zaujímavé."
Vedia občania Viničného, že majú starostu na čele obce výsadkára?
Štefan Lenhart, starosta obce Viničného: "Všeobecne vedia zrejme, voľajako som to nezvýrazňoval, nikde som to nerozprával, ale moji známi zrejme to medzi sebou rozšírili a vedia to."
Využili ste skúsenosti z vojenčiny?
Štefan Lenhart, starosta obce Viničného: "Ja myslím, že to sa prenáša, tam ma troška tá vojna zocelila, tie prekážky som vedel prekonávať tak, že som teda sa zocelil týmto ako tou vojnou. A keď sa aj nedarí zo začiatku, byť trpezlivý treba a myslím, že ma to tá vojna naučila tomuto."
Takže spomienky sú.
Štefan Lenhart, starosta obce Viničného: "No na vojnu vždycky viete, bolo tam veľa aj nepríjemných vecí samozrejme, však to jak vždycky býva na tej vojne. Ale po čase už človek spomína len väčšinou na tie príjemné spomienky, na ten kolektív, na tú partiu, ktorí sme tam boli, na tie príjemné zážitky, takže prevládajú tie príjemné zážitky. Bola tam buzerácia, boli tam niektoré tie veci, ktoré až človek nerád spomína, ale bez toho to asi nebolo možné, to aj tá disciplína nebola možná dosiahnuť."
Stane sa
Napriek vyhláseniu ministra obrany Juraja Lišku o skončení povolávania na povinnú vojenskú a náhradnú službu si vojenčinu musia odkrútiť stovky vojakov. Aj tí, ktorí nastúpili k čestnej stráži ozbrojených síl. Medzi nimi sme objavili nášho vojaka XY Miroslava Papranca z Dolných Vesteníc. Skúmať jeho vojenskú dušu budeme v príbehu na týždeň od 25. do 29. júla na rozhlasovej stanici Rádio Slovensko. V premiére o 11:45 a v repríze o 16:50. V pondelok to bude aj Mirova odpoveď na otázku, čo sa doteraz na vojenčine naučil.
vojak Miroslav Papranec, Dolné Vestenice: "Tak mali sme nácvik pochodovania, čo sa nám viac-menej darí, skúšali sme prvé cvičenia so zbraňou, ktoré sme tiež ako-tak zvládli.
Ako ste reagovali Vy a Vaši kolegovia, keď v piatok bola oznámená tá obrovská informácia, ktorú všetci prijali s nadšením, že ozbrojené sily už nebudú povolávať?
vojak Miroslav Papranec, Dolné Vestenice: "Prvá reakcia bola taká zvláštna, lebo už sa o tom hovorilo dlhšiu dobu. Vyšlo to na nás a my už s tým nič nenarobíme, my sa s tým musíme zmieriť a vydržať tu tých 6 mesiacov."
Takže Miroslav zatiaľ ďakujeme a ideme sa pozrieť na to, ako sa chlapcom z prijímaču tu vo Vajnoroch darí držať poradový krok?
AA: "Poradový krok, áno."
AA: "Čata .... Pozor, smer priamy. Pochodom v chod! Vľavo zatočiť!
Tak čo na to hovorí veliteľ?
veliteľ: "Tak ešte to nie je úplne ono, ešte majú nejakú tú rezervu, ale do prísahy určite zvládnu."
No a prísaha bude 29-teho v piatok.
AA: "Áno."
Takže tešíme sa a dovtedy dovidenia.
vojak Miroslav Papranec, Dolné Vestenice: "Dovidenia."
Miroslav sa tak trošku rozlúčil aj za nás. Dnešnú Poľnú pripravili Bernard Roštecký, Miroslav Minár, Dušan Macko a Petra Repková, dopočutia o týždeň.
