Skočiť na hlavnú navigáciu Skočiť na obsah Skočiť na bočný panel Skočiť na pätičku Kontakt Prehlásenie o prístupnosti

Textový prepis relácie Plná poľná z 23. decembra 2005

Predvianočný čas bol aj v Ozbrojených silách naplnený udalosťami, ktoré vám dnes tak ako po celý rok každý piatok na vlnách éteru prinášame do vašich domovov. Základnú vojenskú službu skončili v našich Ozbrojených silách poslední vojaci. Náčelník Generálneho štábu ocenil najlepších vojakov za rok 2005, v Kosove sme boli pri prípravách na Vianoce a do sveta sme vyprevadili aj knihu o armádnom vysielaní v Slovenskom rozhlase.

  • Dátum: 31.12.2005
  • Dĺžka: 13:39 min.
  • Veľkosť súboru: 1.56 MB

Textový prepis relácie:

Predvianočný čas bol aj v Ozbrojených silách naplnený udalosťami, ktoré vám dnes tak ako po celý rok každý piatok na vlnách éteru prinášame do vašich domovov. Základnú vojenskú službu skončili v našich Ozbrojených silách poslední vojaci. Náčelník Generálneho štábu ocenil najlepších vojakov za rok 2005, v Kosove sme boli pri prípravách na Vianoce a do sveta sme vyprevadili aj knihu o armádnom vysielaní v Slovenskom rozhlase.

 

Nerušené a príjemné počúvanie vám od mikrofónu želá Petra Repková a Miroslav Minár.

 

Vo štvrtok 22. decembra skončilo vojenskú základnú službu posledných 214 vojakov. Do civilu ich s poďakovaním a želaním všetkého najlepšieho odprevadila generalita Ozbrojených síl vo viacerých posádkach Slovenska. Konkrétne vo Vajnoroch sa s nimi prišli osobne rozlúčiť minister obrany Juraj Liška a náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík. Za vojakov sa rozlúčil Jaroslav Hajda.

 

Jaroslav, poďakovali ste ministrovi obrany, že prišiel medzi vás, končí sa vám vojenčina, tento polrok bol dlhý alebo krátky podľa vášho hodnotenia?

 

Jaroslav Hajda, vojak: "Podľa môjho hodnotenia tento polrok bol pekný. Teraz už odchádzame do civilu ale zdá sa mi, že je to asi krátky čas."

 

Polroka je krátky čas, zrejme sa ti na vojenčine darilo. Bol by si aj dlhšie?

 

Jaroslav Hajda, vojak: "Keby sme mali 9 mesiacov, tak to vydržím aj 9 mesiacov ale som rád, že je to polroka, že už odchádzame do civilu a som rád, že idem k rodine a ku kamarátom a tak."

 

Slúžil si u Čestnej stráži. Neuvažoval si o tom, že by si tu zostal ako vojak profesionál? Poddôstojník možno?

 

Jaroslav Hajda, vojak: "Uvažoval som zo začiatku ale potom sa mi môj názor nejako zmenil."

 

Keď hodnotíš ten polrok, dala ti niečo vojenčina?

 

Jaroslav Hajda, vojak: "Dala mi niečo - disciplínu a taký iný pohľad na svet."

 

Ďakujem a želáme vám pekné vianočné a novoročné sviatky. Nuž a pri slávnostných raňajkách posledných na vojenčine sme vyrušili vojaka Miroslava Papranca, hrdinu nášho príbehu na týždeň, ktorý sme odvysielali v júli na Rádiu Slovensko. Miroslav, obligátna otázka, vojenčina - čo ti dala, čo ti vzala, ako sa ti darilo na tej vojenčine, ten polrok ubehol zrejme rýchlo.

 

Miroslav Papranec, vojak: "No ten polrok ubehol strašne rýchlo. Už ak včera keby som rukoval. A myslím si, že dala nám dosť do života každému. No a mne osobne dala aj zamestnanie, pretože ja sa sem naspäť vraciam. Dodržal som to, čo som sľuboval, že budem profesionál, tak budem. Vraciam sa, do polroka som naspäť. Tak sa mi pošťastilo, že presne som trafil aj družstvo aj čatu, naspäť na to isté miesto idem ako som aj bol vojak povinnej služby."

 

A čo ťa tak presvedčilo, že táto kariéra, táto tvoja dráha, zamestnanie je to správne. Byť vojak profesionál.

 

Miroslav Papranec, vojak: "Je to taká záruka istoty, že prídem sem, viem, čo budem robiť, viem, že budem robiť, viem, že budem za to zaplatený."

 

Čo na to vravia rodičia?

 

Miroslav Papranec, vojak: "Rozprával som sa o tom s mojou maminou a podporuje ma v tom, pretože dobré je, keď je syn zamestnaný alebo dieťa ako keby som mal doma sedieť pri mamine a čakať, kedy mi niečo padne pod nos."

 

Ďakujeme Miroslav, želáme ti pekné Vianoce, všetko dobré do nového roku a nech sa ti aj kariéra profesionálneho vojaka vydarí.

 

Miroslav Papranec, vojak: "Ďakujem veľmi pekne. A želám aj vám aj všetkým vojakom v Ozbrojených silách pekné Vianoce a šťastný nový rok."

 

Tradičné predvianočné stretnutie vojakov, ktorí sa vrátili z misií a operácií v zahraničí v Radošinskom naivnom divadle malo tento rok nezvyčajný začiatok. Ešte pred predstavením umelecký vedúci divadla Stanislav Štepka, šéf programového centra Slovenského rozhlasu Peter Kolenič a predstavitelia rezortu obrany štátny tajomník Martin Fedor a náčelník Generálneho štábu generálporučík Ľubomír Bulík promovali knižku nášho kolegu Miroslava Minára Partnerstvo v éteri. Ide o unikátnu publikáciu, ktorá hovorí o viac než 6 desaťročiach trvajúcej spolupráci a priateľstve Slovenského rozhlasu a Ozbrojených síl. Viac nám o nej i svojej motivácií spracovať túto náročnú tému prezradil autor Miroslav Minár. Prezraď poslucháčom Plnej poľnej o čom je tvoja kniha.

 

Miroslav Minár, autor knihy: "To je obdobie, ktoré zaznamenáva 15-ročné pôsobenie v Slovenskom rozhlase, tak je to super, pretože to už je taký mladý tínedžer, ktorý už začína mať také ostruhy, začínajú sa mu zapaľovať lýtka a už si aj pamätá. A pamätá si na to ako sa rozdelila federácia, ako vznikala Armáda Slovenskej republiky a ako sa začínala formovať úplne nová pozícia Ozbrojených síl v spoločnosti. Nielen pôsobenie našich vojakov v zahraničných a mierových misiách a operáciách ale aj vzťah Ozbrojených síl k spoločnosti. No a práve to partnerstvo symbolizuje ten vzťah Ozbrojených síl a Slovenského rozhlasu k spoločnosti."

 

Aký vzťah máš k Radošinskému naivnému divadlu a možno to bolo zaujímavé, že táto hra spájala rozhlas a spájala vlastne aj Ozbrojené sily.

 

Miroslav Minár, autor knihy: "No ten vzťah je vyjadrený v jednom slove - je to človečina. Človečina nielen v podaní Radošinského naivného divadla ale človečina aj v podaní vojenskej redakcie Slovenského rozhlasu, lebo ty si tiež účastníčka človečiny v podaní našej spolupráce a takého gestorstva nad domovami sociálnych služieb v Krškanoch alebo v Štrkovci pri Seredi a myslím si, že v srdciach nás všetkých, ktorí to realizujeme asi to najpodstatnejšie pretavovať tú našu človečinu do tej konkrétnej práce, ktorú robíme. To znamená, že keď sa stretávame aj s týmito obyvateľmi, darí sa nám nájsť a spojiť srdcia a pretaviť to do vysielania a to je myslím si že nádherné, to ma motivuje, to ma inšpiruje a proste to ma poháňa ďalej."

 

Prečo si si vybral práve štyroch patrónov a kto sú to?

 

Miroslav Minár, autor knihy: "Možnože sú to aj takí štyria anjeli, ktorí myslím si, že zosobňujú istý vzťah nielen k Slovenskému rozhlasu ale aj ku mne. A to je teda štátny tajomník ministerstva obrany Martin Fedor, ktorý neraz sa prejavil ako skutočne veľký profesionál, keď som ho mal pred mikrofónom. Druhý patrón, v podstate najvyšší muž v Ozbrojených silách - náčelník Generálneho štábu, s ktorým sa poznám od 75. roku, keď sme nastúpili spolu do Vyškova do školy. A vojak, ktorý si myslím, že má ešte perspektívu viesť tieto Ozbrojené sily k novým métam. No a potom to boli zástupcovia takej tej duchovnej sféry, tej, ktorú my realizujeme vo svojom vysielaní - umelecký šéf Radošinského naivného divadla pán Štepka a šéf programového centra Slovenského rozhlasu Peter Kolenič, ktorí zasa dali taký duchovný rozmer tej práci, ktorú my robíme."

 

Našich vojakov v Kosove navštívili v utorok minister obrany Juraj Liška a náčelník Generálneho štábu Ľubomír Bulík. Okrem praktických darčekov ako napríklad termošálky s osobným venovaním ministra, potešil KFOR-ákov aj strieborný hlas našej Superstar.

 

Martina Šindlerová, speváčka: "Ďakujem, ďakujem pekne, príjemnú zábavu."

 

AA: "Ahoj!" /?/

 

Tento potlesk patril Martine Šindlerovej tu medzi vojakmi na základni v Šajkovaci/?/ v Kosove. Martinka, čo by ste našim vojakom a nielen tu v Kosove ale aj doma na Slovensku zaželali pod stromček k Vianociam, na Nový rok?

 

Martina Šindlerová, speváčka: "Asi najviac zdravie. Lebo oni sú ohrození oveľa viac ako my na Slovensku aj keď je to relatívne ale tak ja osobne aj si myslím, že aj veľa ďalších ľudí si ich váži preto ako sa dokážu obetovať."

 

Ako sa vám tu spievalo?

 

Martina Šindlerová, speváčka: "Spievalo sa mi tu super, lebo bol so mnou vyslaný zvukár, ktorý sa postaral o zvuk, takže všetko bolo v poriadku. Aj publikum bolo veľmi prajné, by som povedala a srdečné. Super."

 

Takže prídete ešte medzi vojakov niekedy?

 

Martina Šindlerová, speváčka: "Tak, keď ma zavolajú prídem."

 

Minister obrany počas krátkej návštevy odovzdal medaily Aliancie za službu v balkánskej operácií 42 vojakom.

 

Na základni Šajkovac pri slávnostnom odovzdávaní medailí nechýbal samozrejme veliteľ kontingentu podplukovník Ľubomír Balucha. Pán podplukovník, blahoželáme k vyznamenaniu a keďže sa blížia tieto Vianoce je to určite aj darček aj pre vás aj pre vašich vojakov. Aké budú Vianoce tu v Šajkovaci?

 

podplukovník Ľubomír Balucha, veliteľ kontingentu: "Tak Vianoce v Šajkovaci budú ako každý iný deň. Ovšem bude si každý uvedomovať, že doma máme rodiny, doma máme priateľky a samozrejme budeme na nich myslieť tak isto ako oni na nás. Naša úloha prebieha aj v priebehu vianočných sviatkov až do jej ukončenia, to znamená do mesiaca január, kedy sa vraciame späť do republiky."

 

Splnili ste všetky tie úlohy, ktoré ste tu na ten polrok dostali?

 

podplukovník Ľubomír Balucha, veliteľ kontingentu: "Hodnotiť budeme až doma. Do posledného dňa, keď tu budeme, sa budeme snažiť plniť úlohy tak ako sme doteraz plnili. To znamená, že zatiaľ s našou prácou v rámci brigády je spokojnosť. Naši vojaci reprezentujú vzorne republiku tuná v Kosove a bilancia alebo vyhodnotenie bude vykonané po misii aj jednotlivými veliteľmi, od ktorých sú jednotky z mechanizovaného práporu z Trebišova a samozrejme aj z ostatných útvarov a zložiek Ozbrojených síl Slovenskej republiky."

 

Situácia v Kosove je relatívne kľudná. Mali ste aj ťažké chvíle za tých 5 mesiacov?

 

podplukovník Ľubomír Balucha, veliteľ kontingentu: "Boli aj ťažké chvíle samozrejme. Každá jedna hliadka, každá jedna patrola, každá jedna operácia je braná z pozície našich vojakov veľmi zodpovedne. Mali sme kolízie dopravné, ktoré sú tu veľmi časté a bohu vďaka nikomu sa nič nestalo a všetci vojaci, dúfam, zrotujeme tak ako máme."

 

Stalo sa

 

Generálporučík Ľubomír Bulík na slávnostnom zhromaždení v klube ministerstva obrany v stredu ocenil najlepších vojakov Ozbrojených síl za rok 2005. Najlepším poddôstojníkom sa stal rotmajster Ľubomír Medenci/?/.

 

Blahoželáme vám k tomuto oceneniu. Podľa tohto vidieť, že na vojne tej profesionálnej sa vám darí.

 

rotmajster Ľubomír Medenci, najlepší poddôstojník roku 2005: "Tak určite áno, zatiaľ tam nie som až tak dlho. Je to 5 rokov. Začal som na vojenskej akadémii v Mikuláši. Potom neskôr sme založili v spolupráci s britským poradným tímom aj poddôstojnícku akadémiu, kde je kariérne vzdelávanie poddôstojníkov v Ozbrojených silách podľa štandardov NATO. Tak ja si myslím, že najväčšou odmenou pre mňa v mojej práci je to, keď ľudia, ktorých som cvičil, na konci kurzu prídu za mnou, podajú mi ruku a povedia ďakujem. ... najväčšia odmena aj keď toto je strašná motivácia pre mňa do budúcnosti."

 

Ako sa darí plniť úlohy v tomto kurze. Pripravujete poddôstojníkov aj z iných armád. V čom sme my lepší, v čom sú oni lepší.

 

rotmajster Ľubomír Medenci, najlepší poddôstojník roku 2005: "My sme poddôstojníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky a toto o sebe nemôžu povedať poddôstojníci žiadnej inej armády na svete. Takže my môžeme na to hrdí a dokážeme ostatným, že ak nie najlepší, tak určite sa všetkým vyrovnáme."

 

Pekné slová ale predsa len, čo by bolo treba zlepšiť v budúcej profesionálnej armáde aj v poddôstojníckom zbore?

 

rotmajster Ľubomír Medenci, najlepší poddôstojník roku 2005: "Tak každopádne zatiaľ u nás nie je problém s ľudským potenciálom. Skôr si myslím, že s tou logistikou ... vojakov a s takým vylepšovaním tých vecí, ktoré sú tam teraz. Aby sa to zdokonaľovalo, aby to malo taký logický postup. Lebo doposiaľ stále ešte čerpáme aj so starších predpisov, ktoré treba zmeniť. Takže aj tam."

 

Blahoželáme najlepšiemu poddôstojníkovi armády a keďže už zajtra tu máme najkrajšie sviatky roka, prinášame vám aj dobrú správu z Cypru.

 

podplukovník Martin Bačko, veliteľ slovenskej jednotky na Cypre: "Dobrý deň, som podplukovník Martin Bačko a som veliteľom slovenskej jednotky v mierovej misii UNFICYP/?/ na Cypre. Čas, keď sa priblíži posledný týždeň v roku, každý podvedome ale aj cielene využíva na určité bilancovanie práve končiaceho roka. V mierovej misii UNFICYP ale aj v iných misiách bude toto bilancovanie prebiehať počas nepretržitých služieb v priestore nárazníkového pásma medzi jednotkami tureckej armády na Cypre a jednotkami cyperskej národnej gardy. Pre všetkých bude vytvorená príležitosť aspoň na chvíľu si sadnúť s kamarátmi pri spoločnom stole, na ktorom nebudú chýbať tradičné slovenské údenárske výrobky, kapustnica a naši maďarskí kolegovia sa určite blysknú dobrým halászlé a perkeltom. Tomu však bude predchádzať pravidelná sobotňajšia úprava táborov a základní. Tí z nás, ktorí budú v tom čase mimo službu, budú môcť privítať nový rok aj tradične pohárikom niektorého produktu fermentačného alebo destilačného procesu. Aj keď je rozumná konzumácia povolená, normy pre množstvo týchto produktov sú prísne, pretože musíme byť kedykoľvek schopní akcie a každý z nás si vie spočítať, o čo môže prísť pri ich nedodržiavaní. Vo všetkých našich zariadeniach sú však zakázané akékoľvek ohňostroje, streľba alebo výbuchy. Určite však časť našich príslušníkov privíta nový rok tradičným kúpaním v Stredozemnom mori, ktoré bude mať v tom čase asi 12 stupňov, čo je na slovenské pomery slušná teplota vody, najmä keď Liptovská Mara nemá niekedy viac ani v lete. Chcem využiť túto príležitosť a všetkým bývalým aj súčasným príslušníkom mierovej misie UNFICYP zaželať šťastný nový rok, pevné zdravie, veľa pohody v rodinách a šťastný návrat domov pre tých, ktorí ešte slúžia. Zároveň chcem zaželať do nového roku pevné zdravie, šťastia, pohodu aj všetkým rodinným príslušníkom, ktorí nás podporujú v našej službe a zároveň všetkým vojakom doma na Slovensku."

 

K želaniu podplukovníka Bačka sa pripájame aj my a želáme vám, našim poslucháčom krásne vianočné sviatky. Pozdravy veliteľov z misií a operácií vo svete si môžete vypočuť v nedeľu v Dobrom ráne na Rádiu Slovensko. Náš čas sa naplnil. Lúčia sa s vami tvorcovia dnešnej relácie Daniel Gružliak/?/, Bernard Roštecký, Petra Repková a Miroslav Minár. Dopočutia o týždeň.