Bojoval v balkánskych horách a dnes je opäť v rovnošate vojaka. Herec Marek IGONDA exkluzívne v Armádnom magazíne Rádia Slovensko. Spoločnosť mu budú robiť veliteľ 7. slovenského kontingentu v Irackej slobode, prvý tank na svetovej vojnovej scéne a hosť programu Dajme šancu Rómom. To je dnešná Plná poľná.
- Dátum: 27.02.2006
- Dĺžka: 9:38 min.
- Veľkosť súboru: 1.11 MB
Textový prepis relácie:
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Bojoval v balkánskych horách a dnes je opäť v rovnošate vojaka. Herec Marek IGONDA exkluzívne v Armádnom magazíne Rádia Slovensko. Spoločnosť mu budú robiť veliteľ 7. slovenského kontingentu v Irackej slobode, prvý tank na svetovej vojnovej scéne a hosť programu Dajme šancu Rómom. To je dnešná Plná poľná. Nerušené počúvanie vám želá Bernard ROŠTECKÝ. Dajme šancu Rómom. Už po druhý raz sme pod týmto názvom zorganizovali stretnutie vojakov a rómskych spoluobčanov, aby sme spoločne hovorili o možnostiach uplatniť sa v profesionálnych Ozbrojených silách. Tento raz bola našim hostiteľom obec Veľké Zálužie, kde v pondelok do kultúrneho domu prišlo vyše stovky prevažne mladých ľudí. Podrobné informácie o podmienkach prijatia za profesionálneho vojaka poskytli príslušníci z Regrutačného strediska z Nitry a na odozvu nemuseli dlho čakať. Priamo počas podujatia sa pre kariéru v armáde rozhodli dvaja mladí muži. Poradca predsedu Nitrianskeho vyššieho územného celku pre rómsku problematiku major v zálohe Emil SOLČANSKÝ ocenil ponúkané možnosti."
E. SOLČANSKÝ: "Táto možnosť je reálna a si myslím, že mladí ľudia túto výzvu alebo ponuku príjmu a ich to osloví. Majú pred sebou budúcnosť a najmä čo sa týka aj nejakého pracovného uplatnenia dlho. Samozrejme, že každý sa dostane na vysokú alebo podobne a tu sa im ukazuje táto možnosť, o ktorej veľmi málo vedeli."
B. ROŠTECKÝ: "V Leviciach, Nitre, Michalovciach a ďalších posádkových mestách sme sa presvedčili, že svoje miesto v profesionálnych jednotkách majú aj mladí Rómovia. Majú však aj rovnaké šance? Major v zálohe Emil SOLČANSKÝ."
E. SOLČANSKÝ: "Šance uplatniť sa v Ozbrojených silách, z vlastnej skúsenosti viem, sú pre každého rovnaké a tá štartovacia čiara je len jedna a v tom je práve tá výhoda."
B. ROŠTECKÝ: "V týchto dňoch v ďalekej Abdivánii prebieha striedanie slovenských vojakov, ktorý už tretí rok pôsobia v operácii Iracká sloboda. Pri slávnostnej rozlúčke nedávno v Seredi sme sa nového veliteľa 7. slovenského kontingentu podplukovníka Martina MICHALKU opýtali. Pán veliteľ absolvovali ste pred misiou náročnú prípravu. V čom spočívala, na čo ste kládli dôraz?"
M. MICHALKO: "Náročná príprava bola vykonaná v súčinnosti s ostatnými zložkami Ozbrojených síl a spočívala v podstate v príprave na to na čo budeme klásť hlavný dôraz, to znamená mínovú bezpečnosť, na plnenie úloh v rámci operácie, to čo budeme vykonávať v súlade s mandátom, ktorý sme obdržali od Národnej rady Slovenskej republiky."
B. ROŠTECKÝ: "Čiže sú vaši chlapi pripravení plniť úlohy v tom priestore nasadenia?"
M. MICHALKO: "Ak by som si nebol stopercentne istý, že moji podriadení súčasní, nie sú pripravení na plnenie stanovených úloh, tak určite by sme včas prijali opatrenia, aby doškolenie bolo vykonané. Som si stopercentne istý, že sú schopní plniť stanovené úlohy, so cťou, s hrdosťou reprezentovať Slovenskú republiku v zahraničí."
B. ROŠTECKÝ: "Vaše želanie pred odchodom do tejto operácie?"
M. MICHALKO: "Šťastne sa tam dostať, splniť stanovené úlohy, ktoré sú pred nás postavené, šťastne sa vrátiť domov tak, aby sme sa mohli stretnúť so svojimi blízkymi, so svojimi rodinnými príslušníkmi a povedať si, že sme vykonali kus dobrej práce, na ktorú môžeme byť hrdí."
B. ROŠTECKÝ: "Nový slovenský film Rozhovor s nepriateľom nadobúda reálnu podobu. Prvé sekvencie a zábery vojnového filmu vznikali uplynulé dva týždne v krásnych exteriéroch okolia Vrátnej doliny. Hrdinom filmu dala zima a bohatá nádielka snehu poriadne zabrať. Predstaviteľ hlavnej postavy Marek IGONDA si však nesťažoval. Niečo podobné už zažil pri nakrúcaní holywoodskeho filmu Za nepriateľskou líniou, kde si zahral napríklad aj so svetoznámym Jim HACMANOM (?). Dej tohto filmu pre zmenu sa odohrával v drsných horách Bosny a Hercegoviny, čo znamenal pre Mareka?"
M. IGONDA: "Pre mňa to bola neskutočná skúsenosť, pretože bola to veľká produkcia, takže to bolo so všetkým čo k veľkému áčkovému filmu patrí. No a samozrejme keby som to mal z nejakého svojho morálneho hľadiska povedať, že niektoré tie scény boli skutočne veľmi ťažké, náročné na psychiku, pretože napríklad sa robili tie masívne hroby a to skutočne tá retrospektíva to stále vychádza na povrch, takže vie aj veľmi dobre, že boli niektoré zábery cenzurované, že boli tak silné a tak vierohodné, že sa museli upraviť na to, aby to vôbec ľudské oko akože znieslo, takže tie zážitky boli aj pozitívne, aj negatívne, ale čo sa týka práce a herectva, tak hovorím opäť, skúsenosť nezaplatiteľná."
B. ROŠTECKÝ: "Ale poďme aj na druhú stránku veci. Viete o tom, že tam pôsobili aj slovenskí vojaci, ako ženisti odmínovali, pomáhali ľuďom."
M. IGONDA: "Áno samozrejme, že všetko o tomto som informovaný, aj som o tom vedel, pretože keď sa robili niektoré veci tak vždycky ľudia z armády prídu, pomáhajú so zbraňami, keď sa používajú strelné zbrane a skutočne tam boli aj protilietadlové zbrane a takéto veľké stroje, takže museli byť prítomní a tie debaty na tom pľaci s nimi o tom ako žili, ako žijú, ako tam napríklad pôsobili, tak sú také, že to ako keď by som prirovnal keď som bol malých chlapec a rozprával mi poľovník čo zažil v horách, tak to bolo niečo tak silné zážitkovo a pocitovo emocionálne, že takých ľudí obdivujem."
B. ROŠTECKÝ: "Áno, dostávame sa teda k ďalšej téme a to je rovnošata, uniforma, aj dnes ju máte oblečenú, aký máte vzťah k armáde a k vojakom?"
M. IGONDA: "Pre mňa to je vždycky hrdina, to znamená človek, ktorý pracuje na sebe fyzicky, pracuje na sebe mentálne, nesie určitú zodpovednosť, ktorá sa nedá naučiť, musí ju mať človek by som povedal vrodenú ako dar, že ide obetovať niečo, pretože viem si veľmi dobre predstaviť čo je aj vzdialenosť a čo je aj vôbec pocit prítomnosti vojny, čo sú strašné veci, takže pre mňa sú to totálni hrdinovia."
B. ROŠTECKÝ: "Možno od vás pozdrav našim vojakom, ktorí slúžia v mierových misiách a operáciách?"
M. IGONDA: "Všetkých nesmierne, nesmierne pozdravujem a vážim si ich za to čo robia pre nás."
B. ROŠTECKÝ: "A opäť tu máme historickú tému o zbraniach, ktoré podstatným spôsobom ovplyvnili nielen vývoj vedenia vojen a vojnového umenia. Dvakrát sme už s Jánom DOLINAYOM hovorili guľometoch a dnes sa porozprávame o prvých tankoch. Viete, že jedným z dôvodov prečo tanky vznikli boli práve tieto guľomety?"
J. DOLINAY: "Presnejšie ich masové nasadenie v prvej svetovej vojne. Tá totiž najmä na západe uviazla v zákopoch, ktoré si obrancovia vylepšili ostnatým drôtom a guľometmi. Dobyť taký zákop bola pre pechotu čistá samovražda. Nastala patová situácia."
B. ROŠTECKÝ: "Takže vojaci a vojská mohli ísť domov, nie?"
J. DOLINAY: "No na to, bohužiaľ, generáli ani nepomysleli. Chceli však znížiť strašné straty pri útokoch, do ktorých vlastných vojakov hnali. Pokúšali sa napríklad dať im akési oceľové štíty, ale to sa neujalo."
B. ROŠTECKÝ: "Takže?"
J. DOLINAY: "Takže sa zrodil jeden z najväčších vynálezov tejto vojny, tank."
B. ROŠTECKÝ: "Čo to slovo vlastne znamená, čo to značí?"
J. DOLINAY: "V angličtine je to pojem pre nádrž alebo cisternu. Použili ho kvôli utajeniu. Tajuplný bol aj krycí názov britského prototypu tanku Little Willy, čiže Malý Vilko, konštruktérov TRITTONA a WILSONA, bolo to v roku 1915. Tento tank už mal mať predstavte si kanón v otočnej veži. Lenže keďže mal vysoko položené ťažisko to sa ešte nepodarilo. Nasledoval veľký Vilko alebo Mother, čiže Matka. Bola to bezvežová, 28‑tonová asi 8 metrov dlhá oceľová škatuľa, lezúca na obrovských pásoch úžasnou rýchlosťou okolo 6 kilometrov za hodinu. Vraj, aby jej stačili pešiaci. Dôležité však bolo, že z nej trčali hlavne šiestich, dobre chránených guľometov."
B. ROŠTECKÝ: "Sme opäť pri guľometoch a toto bol akýsi guľometný tank."
J. DOLINAY: "Spočiatku áno, ale čoskoro ho vylepšili. Typ Male, čiže Muž, z ktorého vznikol neskôr najznámejší tank prvej svetovej vojny Mark IV niesol okrem 4 guľometov už aj dva 6‑librové kanóny, jeho osádka bola 8‑členná, veliteľ, vodič, dvaja strojníci obsluhujúci pásy a štyria strelci."
B. ROŠTECKÝ: "Ako sa tieto zbrane osvedčili?"
J. DOLINAY: "Premiéru mali v bitke na rieke Somma v septembri 1916, kde ich Briti nasadili celkovo 49. A hoci veľa vody nenamútili Nemcov poriadne prekvapili. Dokonca až tak, že jeden z nich získal 300 vydesených zajatcov. Najrozšírenejším a jedným z najlepších tankov prvej svetovej vojny bol francúzsky Renault FT-17. Išlo o ľahký 7‑tonový, dvojmiestny tank, prvý tank s otáčavou vežou. Francúzi týchto strojov vyrobili asi 3‑tisíc a kopírovali ich aj Američania a Taliani."
STALO SA
B. ROŠTECKÝ: "V utorok minister obrany Martin FEDOR a náčelník Generálneho štábu generálporučík Ľubomír BULÍK odovzdali v Trebišove príslušníkom 7. česko‑slovenského kontingentu KFOR v Kosove medaily za službu v mierových misiách. Vyznamenania si prevzalo 65 slovenských a 33 českých vojakov. Žiaľ 27 príslušníkov slovenskej jednotky dostalo toto ocenenie in memoriam.
A pred záverom relácie ešte jeden oznam. 5. pluk špeciálneho určenia má voľné miesta na funkcie profesionálnych vojakov. Svoje prihlášky si prípadní záujemcovia môžu podať do konca februára. Jednou z dôležitých podmienok prijatia je, že uchádzač o službu v tejto špeciálnej jednotke musí byť už minimálne dva roky profesionálnym vojakom. Bližšie informácie nájdete na internetovej stránke ministerstva obrany www.mosr.sk.
S touto poslednou informáciou sa s vami lúčia tvorcovia relácie Ladislav MILLER, Miroslav MINÁR, Petra REPKOVÁ a od mikrofónu Bernard ROŠTECKÝ. Dopočutia o týždeň."
