Priestrel ramena, zásah tanku na 150 metrov, zložité obdobie vojenských dejín Slovenska a tretie výročie najväčšej leteckej tragédie.
- Dátum: 24.01.2009
- Dĺžka: 11:26 min.
- Veľkosť súboru: 2.61 MB
"Priestrel ramena, zásah tanku na 150 metrov, zložité obdobie vojenských dejín Slovenska a tretie výročie najväčšej leteckej tragédie. To všetko sa zmestilo do Armádneho magazínu Rádia Regina. Nerušené počúvanie vám želá Petra BIHÁRI."
NATO A MY, MY A NATO
P. BIHÁRI:
"Slovensko si plní svoje záväzky a rozširuje svoju časť v najdôležitejšej operácii Severoatlantickej aliancie USAF v Afganistane. Vo vojenskom priestore Lešť sa v týchto dňoch sa pripravuj vojaci 12. mechanizovaného práporu z Nitry na vyslanie do afganského Uruzganu, kde budú na základni Tarin Kwot plniť obranné a strážne úlohy. Bernard ROŠTECKÝ zastihol jednotku na strelnici bojových vozidiel."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Na riadiacej veži nad strelnicou je kapitán Patrik VELČICKÝ. Pán kapitán, je toto sústredenie pred vyslaním do jednej z najťažších misií, čo obsahuje?"
P. VELČICKÝ:
"Áno, prebieha od 7. januára odborný výcvik strážnych čiat do operácie ISAF. Hlavné ťažisko je položené na zdokonalenie zručnosti v streleckej príprave vlastne zo všetkých druhov zbraní, ktorými tam jednotka disponuje. Takisto zdokonaľovanie zručnosti a spôsobilosti hlavne v kontrolných aktivitách čo sa týka prehliadky vozidiel, prehliadky osôb a samozrejme zabezpečenie ochrany a obrany tábora, čo je nosnou úlohou týchto čiat."
B. ROŠTECKÝ:
"Samozrejme bude aj taktika."
P. VELČICKÝ:
"V rámci taktickej prípravy budú vykonávané činnosti, ktoré vyplývajú z plnenia úloh ochrany a obrany tábora, ako sú činnosti pri rôznych incidentoch, ako sú mínometný útok, ako sú raketometný útok, poprípade napadnutie, pozemný útok, napadnutie kempu."
B. ROŠTECKÝ:
"Máte na to tri týždne, bude dosť času všetko precvičiť tak, aby to teda splnilo účel pán kapitán?"
P. VELČICKÝ:
"Tak samozrejme výcvikové dni od toho 7. do 30. januára, kedy sme tu vyvedení, sú plánované už ako vyvrcholenie celej prípravy týchto jednotiek, hej, takže mnoho týchto zručností sme trénovali, samozrejme a cvičili a získavali už vlastne v posádkach na každodennom výcviku, ktorému sa tieto jednotky venovali a tu na VVP Lešť už len precvičujeme to, čo nám neumožnila precvičiť posádkové učebne výcviková základňa a to v čom sme v doterajšom výcviku malo najväčšie nedostatky."
B. ROŠTECKÝ:
"Možno jedinou nevýhodou je to, že je tu krutá zima a Afganistane bude teplo, keď tam prídu vaši vojaci."
P. VELČICKÝ:
"Tak jeden z výcvikových cieľov tohto vyvedenia je pripraviť príslušníkov jednotiek aj na sťažené podmienky pri výcviku, takže nám to vyhovuje a tešíme sa tomu."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo sa tu bude odohrávať, pýtam sa už koho?"
V. GIERTL:
"Riadiaci na pracovisku RPG-75 rotný Vladimír GIERTL."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo je to RPG?"
V. GIERTL:
"Reaktívny protitankový granát."
B. ROŠTECKÝ:
"Vidím tam v diaľke nejaký terč."
V. GIERTL:
"Je to terč číslo 12, čiže imitácia tanku, vzdialenosť 150 metrov."
B. ROŠTECKÝ:
"Na čo treba dávať pozor, aby si vojaci neublížili možno a aby teda boli úspešní?"
V. GIERTL:
"Samozrejme v prvom rade je základ dodržiavať tie bezpečnostné pravidlá. Takisto vojaci musia ovládať dokonale konštrukciu zbrane, musia vedieť ju rozbaliť z prepravnej polohy do bojovej, pripraviť si mieridlá na odpal, skontrolovať hodnoty plusové, mínusové, vyklopí si rámikovú mušku, určí si vzdialenosť, je tam taká mierka, podľa ktorej sa určuje vzdialenosť, ako je ten terč vzdialený."
B. ROŠTECKÝ:
"A mali by zasiahnuť."
V. GIERTL:
"A samozrejme musí byť zásah."
B. ROŠTECKÝ:
"Uvidíme, pozrieme sa. A riadiaci pracoviska dáva inštruktáž a to bol už výstrel a vidím, že terč zasiahol úspešne. Takže opýtame sa prvého strelca. Prvým strelcom bol Milan HORN, dáva si dole tie upchávky, ktoré mal v ušiach, bola to dosť veľká rana."
M. HORN:
"Už som si to vyskúšal, už to je normálne pre mňa vlastne dá sa povedať."
B. ROŠTECKÝ:
"Zásah bol úspešný, čiže spokojnosť?"
M. HORN:
"Normálne, beriem to automaticky už."
B. ROŠTECKÝ:
"Keď máte vyskúšať všetky tieto zbrane, ktoré sú tu na strelnici, ktorá je taká najťažšia pre vás?"
M. HORN:
"Najťažšia, neviem, myslím si, že guľomet, s tým je trafiť zakaždým problém si myslím, ale tak celkove ja už ovládam všetky zbrane, takže to neni až taký problém."
B. ROŠTECKÝ:
"Ako dlho ste vojak profesionálny?"
M. HORN:
"Tri roky."
B. ROŠTECKÝ:
"Chystáte sa na misiu, tešíte sa alebo?"
M. HORN:
"Mám také normálne pocity z toho, neviem, ani sa neteším, ani nič, normálny pocit."
P. BIHÁRI:
"Nielen strieľanie, ale aj starostlivosť o postrelených vojakov je v náplni prípravy na najťažšiu misiu."
B. ROŠTECKÝ:
"Nachádzame sa v miestnosti, kde prebieha školenie v zdravotnej príprave vojakov, ktorí sa chystajú na svoju misiu do Afganistanu. Vidím tu veľmi realistické zranenia, tam nejaký nôž zabodnutý do brucha, aj tu je nejaké zranenie. Vojak vyšetruje zraneného a ja tu mám aj pani inštruktorku slobodníčku Michaelu HUSÁRIKOVÚ. O aké zranenie sa jedná tu a čo je vlastne cieľom tohto výcviku a tejto prípravy?"
M. HUSÁRIKOVÁ:
"No momentálne vojaci musia prvotným vyšetrením prísť na to, o aké zranenie sa jedná, tak nerada by som im to prezradila. Vyzliekajú odev zranenému a zistia to prvotným vyšetrením."
B. ROŠTECKÝ:
"Čiže nejaké otázky kladú, pozerajú si toho zraneného. Čo ste zistili."
Vojak:
"Zistili sme priestrel ramena a teraz dávam prvú pomoc."
B. ROŠTECKÝ:
"Aké má symptómy ten zranený, vidím, že sedí úplne pokojne, asi ho to nebolí?"
Vojak:
"Je v šoku momentálne, takže to nemusí cítiť."
B. ROŠTECKÝ:
"Čiže zranenie zistili dobre, pravda?"
M. HUSÁRIKOVÁ:
"Áno, zranenie zistili veľmi dobre. Zranený má problémy s dýchaním, ťažko sa mu dýcha, je bledý a vlastne oni teraz musia zastaviť krvácanie."
B. ROŠTECKÝ:
"Ako budete postupovať?"
Vojak:
"Dáme na to obväz a znehybním rameno."
B. ROŠTECKÝ:
"Teraz vidím, že prikladajú tie tlakové obväzy. Potom je aká činnosť s tým zraneným?"
M. HUSÁRIKOVÁ:
"Teraz naložia tlakový obväz, vlastne musia zastaviť samotné krvácanie. Ďalej by mali priložiť fóliu z vreckového obväzu, oblepiť ju z troch strán a zafixovať rameno, tým pádom by zranený mal byť transportovaný v takom polosede, lebo táto poloha je úľavová pri poraneniach hrudníka."
B. ROŠTECKÝ:
"Zranenie vyzerá veľmi realisticky. Kto vám ho pripravil?"
M. HUSÁRIKOVÁ:
"Pripravili nám ho sestričky z Ústavu špeciálneho zdravotníctva tu z Lešte a sú to poranenia dá sa povedať reálne. Prvýkrát cvičíme s týmito imitačnými, aby vlastne vojaci videli, priblížiť im to, ako to môže vyzerať v reáli."
B. ROŠTECKÝ:
"Čiže vlastne je to aj taká psychologická príprava?"
M. HUSÁRIKOVÁ:
"Samozrejme, aby vedeli si predstaviť, ako vyzerá samotné krvácanie. Máme tu naimitované aj iné poranenia, aby im to tak priblížilo tú realitu."
B. ROŠTECKÝ:
"Vy viete všetko pekne povedať, nechystáte sa aj vy do misie zachraňovať vojakov možno?"
M. HUSÁRIKOVÁ:
"Určite v budúcnosti, ale momentálne nie."
B. ROŠTECKÝ:
"Nech sa vám darí. Tu vidíme, že vám pomáha sestrička z Ústavu špeciálneho zdravotníctva. Môžete sa nám predstaviť?"
A. SOPKOVÁ:
"SOPKOVÁ Andrea, sestra."
B. ROŠTECKÝ:
"Andrejka to vy ste pripravili toto zranenie?"
A. SOPKOVÁ:
"Áno."
B. ROŠTECKÝ:
"Máte s tým skúsenosti zrejme, lebo vyzerá to veľmi dobre, ako vo filme."
A. SOPKOVÁ:
"No robievame častejšie takéto imitácie aj pre iné organizácie."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo na to používate na tieto techniky?"
A. SOPKOVÁ:
"Na tieto imitácie máme pripravené také zranenia, ktoré lepíme takým lepidlom a máme umelú krv, ktorou vlastne to dotvárame."
B. ROŠTECKÝ:
"Ako ste to študovali, ako vyzerá to zranenie, videli ste už reálne?"
A. SOPKOVÁ:
"Reálny priestrel nie."
B. ROŠTECKÝ:
"Ktoré sa najťažšie imituje?"
A. SOPKOVÁ:
"No myslím si, že tie brušné poranenia, poranenia hlavy."
P. BIHÁRI:
"V pondelok 19. januára sme si pripomenuli najväčšiu leteckú tragédiu, pri ktorej zahynulo 42 vojakov Ozbrojených síl Slovenska. Vracali sa domov po splnení úloh misie v Kosove. V maďarskej obci Hejce si ich pamiatku pripomenuli najvyšší predstavitelia Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Maďarskej republiky Jaroslav BAŠKA a Imre SZEKERES. Jaroslav BAŠKA v emotívnom príhovore vyzdvihol predovšetkým zásluhu vojakov na splnení úloh ich misie a vyjadril ľútosť nad stratou životov. V Hejcoch však ocenil aj starostlivosť miestnych obyvateľov o pamätníky tragédie v obci i na vrchu Borsó."
J. BAŠKA:
"Patrí sa na tomto mieste každý rok pripomenúť tých občanov a tých ľudí, ktorí sa starajú o tento pamätník počas celého roka, a chcem poďakovať aj pánovi starostovi a všetkým ľuďom, občanom tejto obce, aj okolitých obcí, za to ako sa o tento pamätník starajú."
P. BIHÁRI:
"Misiu v Kosove tvorili príslušníci prešovskej 2. mechanizovanej brigády. Jej veliteľ brigádny generál Ondřej NOVOSAD možno v Hejcoch založil novú tradíciu - Pochod úcty obetiam havárie."
O. NOVOSAD:
"Chceme si uctiť pamiatku našich padlých kolegov, ktorí zomreli pri leteckej havárii, nielen tu pri oficiálnom pamätníku v dedine Hejce, ale predovšetkým na kopci Borsó, kde chceme položiť takisto vence a vzdať úctu tým, ktorí splnili v zahraničí úlohu a domov sa, bohužiaľ, nedostali."
B. ROŠTECKÝ:
"Vy sám ste velil v zahraničných misiách, viete, že je to ťažké, možno o to ťažšie potom doľahla aj táto tragédia."
O. NOVOSAD:
"Máte pravdu. Pre mňa táto tragédia má taký zvláštny nádych, keď to tak mám povedať. Bol som v tej dobe veliteľ Centra riadenia operácií a mal som na starosť práve riadenie zahraničných operácií alebo operácií medzinárodného krízového manažmentu a táto tragédia samozrejme sa ma hlboko dotkla."
B. ROŠTECKÝ:
"Vy ste vlastne pripravili aj túto pietnu spomienku s vašimi podpornými jednotkami."
O. NOVOSAD:
"Mechanizovaná brigáda dostala úlohu podporiť technicky, ale aj organizačne vlastne tento pietny akt v dedine Hejce. No a naša povedzme zahraničná aktivita ide troška ďalej. Naším cieľom je uskutočniť pochod úcty a vzdať hold tým padlým práve tam, kde sa tragédia stala."
STALO SA
P. BIHÁRI:
"Svetlo sveta uzrela nová publikácia Vojenské dejiny Slovenska, 5. diel. Vedúci autorského kolektívu vojenský historik František CSÉFALVAY pre Plnú poľnú povedal."
F. CSÉFALVAY:
"Vojenské dejiny Slovenska za roky 1939-45, toto je obdobie existencie Slovenského štátu a práve na vojenstvo tohto štátu sa zameriava predovšetkým táto publikácia, čiže hlavným predmetom alebo hlavným obsahom tejto publikácie je vojenstvo tohto štátu. Okrem toho sa zameriavame na ozbrojený odboj, či už na území Slovenska alebo mimo územia Slovenska a samozrejme v rámci toho aj Slovenské národné povstanie ako vyvrcholenie národno-oslobodzovacieho zápasu. Čo sa týka dlhého vzniku alebo problematického vzniku tohto diela, treba mať na zreteli, že po roku 1989 nevznikla žiadna syntéza dejín Slovenského štátu, to znamená, že chýbajú zatiaľ aj politické dejiny. Preto to nesmierne sťažilo vznik tejto syntézy, pretože toto je syntéza, ktorá môže vzniknúť z tých diel alebo teda z tých informácií čerpať, ktoré už existujú. Napríklad čo sa týka politických dejín, my sme museli suplovať túto časť úvodnými kapitolami, kde sme vysvetľovali niektoré dôležité veci, čo sa týka slovenské režimu, ktoré mali vplyv na vojenstvo v tomto období."
B. ROŠTECKÝ:
"Na ktoré kapitoly by ste chceli osobitne upozorniť?"
F. CSÉFALVAY:
"Ja si myslím, že skôr na problémy, jednak na výstavbu slovenskej armády v jednotlivých obdobiach, pretože výstavba slovenskej armády nebola inak spracovaná, jedine v tomto diele, no a samozrejme ťaženie slovenskej armády na východnom fronte, ktoré síce bolo spracované v časopiseckých štúdiách a článkoch, ale v knižnej podobe zatiaľ to ešte nebolo publikované."
P. BIHÁRI:
"To už je na dnes naozaj všetko. O týždeň bude Plná poľná vyprevádzať nového veliteľa do Kosova. Na dnes sa s vami lúčia Michal NOVÁK, Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ a Petra BIHÁRI. Dopočutia o týždeň."
