Tento týždeň Plná poľná cestovala na Balkán, do krajiny, kde pred 10 rokmi skončil najkrvavejší konflikt v Európe od skončenia 2. svetovej vojny. Táto krajina sa nazýva Bosna a Hercegovina. Dnes sa pomaly spamätáva z vojnových hrôz a pritom jej pomáhajú aj naši vojaci, ktorí pôsobia v misii Európskej únii na jej území. Ich rozprávanie a aktuality z rezortu obrany sú obsahom dnešného armádneho magazínu.
- Dátum: 27.06.2005
- Dĺžka: 10:32 min.
- Veľkosť súboru: 1.21 MB
Textový prepis relácie:
Tento týždeň Plná poľná cestovala na Balkán, do krajiny, kde pred 10 rokmi skončil najkrvavejší konflikt v Európe od skončenia 2. svetovej vojny. Táto krajina sa nazýva Bosna a Hercegovina. Dnes sa pomaly spamätáva z vojnových hrôz a pritom jej pomáhajú aj naši vojaci, ktorí pôsobia v misii Európskej únii na jej území. Ich rozprávanie a aktuality z rezortu obrany sú obsahom dnešného armádneho magazínu. Pri jeho počúvaní vás víta Petra Repková.
V mierovom riešení budúcnosti celého západného Balkánu dôležitú úlohu zohráva monitorovacia misia Európskej únie, známa pod skratkou EUM/?/. Na analytickom oddelení v nej pôsobí slovenský dôstojník plukovník Marián Áč, ktorý zodpovedá práve za Bosnu a Hercegovinu.
plukovník Marián Áč, dôstojník na analytickom oddelení EUM: "Poslaním misie je monitorovanie respektíve sledovanie politickej a bezpečnostnej situácie a jej vývoj na západnom Balkáne. Dávať podrobný dôraz na monitorovanie hraníc medzi novovzniknutými štátmi, vnútroetnické vzťahy a návrat utečencov, vykonávať politické hlásenia, analýzy a hodnotenia bezpečnostnej situácie a prispievať k rýchlemu varovaniu Rady Európy na jej budúce rozhodnutia pre vedenie politiky Európskej únie pri stabilizácii situácie."
Prechádzali sme Bosnu a Hercegovinu. Neboli sme svedkami žiadneho incidentu, aká je teda bezpečnostná situácia?
plukovník Marián Áč, dôstojník na analytickom oddelení EUM: "Bezpečnostnú situáciu momentálne na Balkáne môžeme klasifikovať ako situáciu stabilnú, i keď sa vyskytujú jednotlivé problémy hlavne pri návrate utečencov, hlavne pri návrate vlastníckych práv, imoviny, domov, majetku a potom pri ilegálnych prekračovaní hraníc jednotlivých štátov."
Na Vás je veľká zodpovednosť, teda správne, presne vyhodnocovať všetko, čo sa deje, aká je teda pozícia slovenského dôstojníka v tejto misii?
plukovník Marián Áč, dôstojník na analytickom oddelení EUM: "V tejto misii, kde ja pôsobím, je 14 krajín Európskej únie + jedna krajina neeurópskej únie, to je Nórsko. V podstate za Ozbrojené sily Slovenskej republiky tu pôsobíme dvaja. Jeden kolega kapitán pôsobí v Kosove a ja pôsobím na veliteľstve v Sarajeve. Spolupráca je v podstate na vynikajúcej úrovni, sú to všetko bývalí a súčasní buď dôstojníci vysokých hodností, plukovníci, máme tu troch brigádnych generálov, máme tu vyslúžilých alebo súčasných diplomatov, ktorí boli určení z jednotlivých členských štátov na pôsobenie v tejto misii."
V čase vojny v Bosne a Hercegovine zahynulo vyše 200 tisíc ľudí. Za 3 roky jej trvania utekalo zo svojich domovov pred zúriacimi bojmi 1 800 000 ľudí. Dnes sa vracajú do zničených obydlí, na svoje burinou zarastené políčka a snažia sa nájsť cestu k susedovi, ktorý je inej národnosti. Toto vysporiadanie sa s minulosťou je smutné. Také smutné ako slová, ktoré sme s
plukovníkom Áčom čítali na pamätníku obetiam v známej Srebrenici.
plukovník Marián Áč, dôstojník na analytickom oddelení EUM: "Molíme te Bože všemogúči, nekač džudža povstane nada, neka osveta bude pravda, neka majčina suza bude molidba. Da se nikomu nikaď neponovi Srebrenica."/?/
Áno, nech sa nikdy nezopakuje Srebrenica. Prečítal člen pozorovateľskej misie Európskej únie, plukovník Marián Áč na tomto pamätníku v Sreberenici. Pán plukovník, mohli by ste možno poslucháčom popísať, čo toto miesto znamená. Je to novovybudované, vidíme tu hroby.
plukovník Marián Áč, dôstojník na analytickom oddelení EUM: "Nachádzame sa na pamätníku mŕtvych v Srebrenici. Tento pamätník symbolizuje obete bosnianskej vojny v roku 92 až 95. Srebrenický masaker, ktorý udial pred 10 rokmi, 11. júla. Zhruba 8 tisíc bosnianskych moslimov bolo zákerne zabitých väčšinou mužov a chlapcov armádou v zajateckom tábore."
Napriek tomu, že uplynulo od tejto udalosti 10 rokov je zrejme v Bosne stále živá. Svedčia o tom i nové hroby, ktoré stále objavujú.
plukovník Marián Áč, dôstojník na analytickom oddelení EUM: "Tak áno. Medzinárodné spoločenstvo, ale aj samotná Bosna a Hercegovina má vôľu nájsť a objasniť, to čo sa stalo vlastne Bosne a Hercegovine. To, že sa odkrývajú masové hroby vlastne pomôže aj ľuďom získať pravdu a odprevadiť ľudí, obete na poslednej ceste, pretože to je vlastne posledný dôkaz toho, že obetovali svoje životy za Bosnu a Hercegovinu."
Na to, aby sa takéto hrôzy, o ktorých svedectvo podáva srebrenický pamätník neopakovali, dohliadajú vojaci v operácii Európskej únie s názvom Altea. Na štábnych funkciách v nej pôsobia aj slovenskí dôstojníci. Medzi nimi i podplukovník Ján Buda, ktorému sme pri pamätníku obetiam v Srebrenici položili našu otázku. Tu je jeho odpoveď.
podplukovník Ján Buda: "Myslím si, že máte pravdu. Keď ste sa ma pýtali, čo je hlavnou úlohou nášho pôsobenia v tejto krajine. Bohužiaľ, musím povedať, že zabrániť udalosti, ktorá sa tu stala na tomto mieste pred 10 rokmi. Myslím si, že to je úloha, ktorá je vysoko cenená a ktorá tomuto národu, tomuto ľudu prináša všetko, čo mu Európska únia momentálne môže dať."
Počúvate Rádio Slovensko
A na jeho vlnách armádny magazín Plná poľná. V predchádzajúcich minútach sme navštívili Bosnu a Hercegovinu. Krajinu, ktorú rozdelila vojna a krajinu, v ktorej dnes ľudia kedysi nepriatelia hľadajú cestu k sebe a cestu k budúcnosti. V tomto im, podobne ako aj pred 10 rokmi, pomáhajú aj naši vojaci. Málokto však vie, že pomoc po skončení vojny prišla priamo od obyvateľov Slovenska. Je medzi nimi aj naša dlhoročná spolupracovníčka, bývalá moderátorka Plnej poľnej Jana Hanúsková.
Jana Hanúsková, bývala moderátorka Plnej Poľnej: "Bol to projekt Slovenskej katolíckej charity, ktorá pomáhala deťom na celom svete. Išlo o projekt adopcie na diaľku, je to projekt známy. Vtedy v tom čase, keď som sa ja doňho zapojila, bol to projekt naprogramovaný pre Bosnu, ktorá sa v tom čase zmietala ešte vo vojne alebo teda tá vojna už pomaly sa chýlila ku koncu a projekt pomoci pre Indiu. My sme sa rozhodli spolu so synom, že budeme podporovať nejaké dieťatko v Bosne. Dostali sme dieťa s fotkou, s genézou, s rodným listom, všetko, čo k tomu patrí, len zdalo sa mi to všetko príliš papierové, chcela som za tým vidieť konkrétneho človeka. V tom čase som si vyrátala, že ten chlapček mohol mať tak asi 7 rokov. Adresu sme mali, tak sme jednoducho napísali na tú adresu a bola som veľmi prekvapená, keď po nejakom čase prišiel úhľadný list, písali sme si najskôr v srbochorvátčine. Volá sa Želko Jurišič/?/, bolo to také dieťatko, ktoré nebolo fyzicky postihnuté, lebo mnohé deti nemali ruky, nohy, ale všetky boli v psychickej traume. A tento Želko pochádzal z rodiny, kde mamička spáchala samovraždu, pravdepodobne to bola jedna z tých obetí znásilnenia a otec, ten sa zrútil, ale keďže on pochádzal, ten jeho otec z viacerých súrodencov, konkrétne 9, tak sme sa dozvedeli, že vlastne všetci tí súrodenci participovali na výchove toho dieťaťa. Ten náš, tá kvapka v mori, ktorú sme my cez tú charitu posielali, to bolo skutočne len niečo veľmi symbolické, ale možno v tom čase mu to pomohlo."
Ste v kontakte dnes?
Jana Hanúsková, bývala moderátorka Plnej Poľnej: "No áno, tak ako som to rozbehla to písanie, tak si píšeme stále. Dokonca sme sa aj raz stretli. Vyhľadávali sme vždy destinácie našej dovolenky skôr na Makarskej, aby sme čo najbližšie to mali do Bosny a aj sme sa jedného dňa, teda pred možno 4 rokmi to bolo, stretli v Medžugori. Bolo to také zvláštne stretnutie, lebo sme nevedeli si predstaviť, len som vedela, že je to vyhúknutý mladý muž, mal vyše 190 centimetrov a dnes si naďalej píšeme, ale už momentálne žije u sestry, lebo bol z troch súrodencov a tá sestra sa celkom dobre uchytila v Chorvátsku a v Rijeke momentálne brigáduje, lebo nedostal sa na vysokú školu. Takže sme aspoň takto v kontakte."
Stalo sa
Ročná úspora takmer 90 miliónov korún, zrušených 200 miest, 1. január 2006. To sú základné čísla z vykonaného auditu ministerstva obrany, ktoré pred novinármi prezentoval šéf rezortu obrany Juraj Liška. Zmeny sa dotknú vojenského školstva, kultúry, či vojenských podnikov, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo. Tie sa transformujú na akciové spoločnosti so 100-percentnou účasťou štátu. Existujúce zotavovne sa zlúčia do jednej a rovnako sa pretransformujú na akciové spoločnosti. Podobne to bude aj s výskumno-technickými ústavmi. Transformáciou podnikov dôjde k výraznej úspore nákladov.
Už len podpis hlavného veliteľ slovenských ozbrojených síl prezidenta republiky chýba pod text zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorý v stredu schválil parlament. Predpokladá sa, že od 1. septembra sa výrazne zmení motivácia vojakov, keďže zákon sa asi najviac dotkne ich finančného ohodnotenia. Súčasne však upravuje aj mnohé nové povinnosti vojenských profesionálov.
Budete nám chýbať, aj takýmito slovami sa primátor Topoľčian Pavol Segeš, rozlúčil s vojakmi, ktorí 3 roky pôsobili v mnohonárodnej česko-poľsko-slovenskej jednotke. V prítomnosti najvyšších vojenských predstaviteľov bola bojová zástava tejto jednotky odovzdaná do depozitu Vojenského historického ústavu, čo znamenalo zároveň symbolické ukončenie jej činnosti. Úlohu pomôcť Slovensku na ceste vstupu do NATO, brigáda zvládla excelentne.
A to už je na dnes naozaj všetko. Lúčia sa s vami tvorcovia relácie Juraj Tima, Miroslav Minár, Bernard Roštecký a od mikrofónu Petra Repková. Dopočutia o týždeň.
