Čo rana, to výstrel. Čo výstrel, to zásah. Aj toto je jeden zo žargónov delostrelcov z Michaloviec. Vojenský výcvikový priestor sme navštívili hneď dvakrát. Pred týždňom vo štvrtok sme v sprievode Ingoly a Alana MIKUŠEKA naladili vojakov na ostré streľby. V utorok sa chceli svojimi Zuzanami ukázať pred ministrom obrany. Počasie však bolo proti."
- Dátum: 27.11.2006
- Dĺžka: 11:58 min.
- Veľkosť súboru: 2.74 MB
Textový prepis relácie:
Petra REPKOVÁ, redaktorka: "Nasledujúcich 25 minút vás po bojovom leštianskom poli ako aj po iných udalostiach spred i poza kasárenského plota bude sprevádzať Petra REPKOVÁ."
Petra REPKOVÁ, redaktorka: "Čo rana, to výstrel. Čo výstrel, to zásah. Aj toto je jeden zo žargónov delostrelcov z Michaloviec. Vojenský výcvikový priestor sme navštívili hneď dvakrát. Pred týždňom vo štvrtok sme v sprievode Ingoly a Alana MIKUŠEKA naladili vojakov na ostré streľby. V utorok sa chceli svojimi Zuzanami ukázať pred ministrom obrany. Počasie však bolo proti."
Redaktor: "No, tak toto leštianske počasie je naozaj nevyspytateľné. Aj v utorok nás privítalo s hmlou, je sychravo. Napriek tomu, pán plukovník Štefan MEČÁR, veliteľ II. mechanizovanej brigády z Prešova pozorne sledoval výcvik včera, aj dnes."
plk. Štefan MEČÁR: "Bohužiaľ, neboli to streľby, ktoré zapadali do rámca taktického cvičenia s bojovou streľbou. Mali sme možnosť vidieť veľmi dobre pripravenú etapu výcviku tejto batérie."
Redaktor: "No, je hmla, prší. Napriek tomu výcvik pokračuje. Čo vlastne sa dá za takéhoto počasia nacvičovať?"
plk. Š. MEČÁR: "Posádky, celé čaty, batéria plní aj tie palebné úlohy. To znamená vydávanie jednotlivých povelov od jednotlivých nadriadených až po toho veliteľa oddielu. Riešia konkrétne včetne tej situácie v tom konkrétnom dele, akurát jednoducho neodpália."
Redaktor: "Reálna bojová situácia za reálnych podmienok ohrozenia. Myslíte si, že keby nastalo takéto počasie a bola by daná nejaká skutočná bojová úloha, dokázali by ju delostrelci splniť?"
plk. Š. MEČÁR: "Tak museli by. To je samozrejme jedna možná odpoveď. Druhá možná odpoveď je aj tá, že k tomu by museli byť vytvorené niektoré podmienky, ktoré samozrejme sú nutné, či už sledovanie dopadu granátov, odpozorovanie výsledkov, pretože batéria alebo ten oddiel nemôže strieľať naslepo. Musí vystreliť nejaké skúšobné, ktoré odpozorujú pozorovatelia z prieskumných hliadok a nahlásia výsledky, či je to krátke, blízke, ďaleké alebo vpravo, vľavo, atď. A podľa toho tá batéria si už potom opravuje výsledky strelieb. To znamená, že si zoberte, že strieľajú napríklad na 30‑kilometrovú vzdialenosť. To znamená, že ten veliteľ batérie v tom postavení nevidí, kam strieľa. Takže tie predĺžené oči mu musia hlásiť aj tie výsledky strelieb."
Redaktor: "Tuná takým mozgom tohto cvičenia, ale aj vôbec riadenia paľby samohybných kanónových húfnic Zuzana je veliteľské stanovište samotného veliteľa. Spojenie, pán podplukovník Jozef FIGURA, veliteľ delostreleckého oddielu, zdá sa funguje. To znamená, že keď je spojenie, tak je velenie a keď je velenie, tak je aj dobrý výcvik. Čo výstrel, to rana, čo rana, to zásah, takže podarilo sa."
pplk. Jozef FIGURA: "Boli hodnotení, tí vojaci, ktorí strieľali, boli hodnotení dobre. Naozaj sa im podarila streľba."
Redaktor: "Máte už, zrejme, samých profesionálov v jednotke. Aká je naplnenosť, po prípade, ak by ste mali možnosť doplniť jednotku, o aké pozície a aké funkcie?"
pplk. J. FIGURA: "Tak naplnenosť je približne na tých 85 percent a chýbajú najmä do hodnostnej kategórie mužstva, konkrétne do obslúh týchto palebných..."
Redaktor: "Čo sú tam, aké podmienky na prijatie do vášho útvaru?"
pplk. J. FIGURA: "Podmienky tam ani veľmi špecifikované nie sú. Tam je skôr ochota nastúpiť túto službu, lebo nie je to veľmi lukratívne zamestnanie."
Redaktor: "No, ale idem sa pozrieť tuto za jednou osádkou a tam sa teda opýtam, či to bolo pre nich lukratívne."
čat. Ivan IŠTÓK: "Čatár Ivan IŠTÓK, veliteľ 4. palebného družstva."
des. Róbert BONK: "Desiatnik Róbert BONK, vodič špeciálneho vozidla 1. palebnej čaty 1. družstva. Zadelili ma k delostrelcom, lebo som bol už ako záklaďák delostrelec. Bol som v Brezne ako na základnej vojenskej službe ako vodič špeciálneho vozidla, tak asi mi to prislúchalo tak, že ma rovno dali na delostrelecký oddiel. Musíme vydržať, niekedy je to príjemné, niekedy nie."
čat. I. IŠTÓK: "Ja si zase nemyslím, že to nie je také lukratívne miesto. Ja nie som nespokojný, stále je tu niečo zaujímavé, niečo nové sa stále deje. Nie je to taká stereotypná práca, že od rána do poobedia stále to isté. Furt sme na nejakých kurzoch, máme možnosť sa jazykovo vzdelávať, potom na tých cvičeniach je tu stále niečo nové a o niečom inom."
Redaktor: "Je luktratívne, že vy ste stále so ženskou. Samozrejme ale, ženská je poriadny kus železa, Zuzana. Poslúcha?"
čat. I. IŠTÓK: "Je to spoľahlivý stroj."
des. R. BONK: "Myslím si, že človek sa dosť vyblázni na tom, po slovensky povedané a v teréne je to dobré, jazdí sa na tom dobre."
Redaktor: "Tak iba na doplnenie informácií. Pokiaľ v našich Zuzankách máme elektronické systémy, počítače a zložitú techniku, ktorú vojaci skvelo ovládajú, tu sa pozerám na rádiostanice, ktoré by mali slúžiť už tým našim prieskumníkom, ktorí by mali dávať tie hlásenia 30 kilometrov. To je dosah paľby Zuzany. No a pozerám sa na rádiostanice, ktoré tu majú títo naši delostrelci a ja si ich ešte pamätám zo sedemdesiatych rokov z Martina a možno, že tá RF 10, to je nejaký dosah 5 kilometrov, a neviem teda či tu vládne istá kontinuita, ale snáď aj kompetentní, či už z Generálneho štábu alebo z ministerstva obrany dostanú tieto informácie, tak aby efektívnosť vycvičenosti delostreleckého oddielu z Michaloviec bola skutočne 100 percentná."
P. REPKOVÁ: "Iba vojenská posádka vo Viedni a Bratislave oceňuje cenou významných predstaviteľov verejného života za rozvíjanie vzťahov s ozbrojenými silami. Na Slovensku cenu Pro Defensione Slovakia udeľuje bratislavský vojenský hejtman v spolupráci s Istrobankou. V Zichyho paláci si toto prestížne ocenenie za rok 2006 odniesol podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister vnútra Robert KALIŇÁK. Zablahoželali sme mu samozrejme aj my a pri tom sme sa ho opýtali, kedy a ako sa zrodil jeho mimoriadny vzťah k vojakom."
Robert KALIŇÁK: "Je to veľmi špecifické, ale vyrastal som v podstate vedľa kasární, vedľa posádky, pretože ja som býval na Bajkalskej a iste viete, že Bajkalská vlastne rozdeľuje Ministerstvo obrany a kde bola vlastne posádka, čiže to tak má nejako súvis. Po ďalšie, prehliadka vždy viedla pod mojim balkónom a vždy som vnímal, ako občania mesta mimoriadne radi majú prezentáciu ozbrojených síl. Radi sa s nimi stretávajú, debatujú. A to, čo sa vlastne začalo rodiť ešte u pána plukovníka ČONGU cestou práve tých festivalov, prezentácií ozbrojených síl, myslím, to akým spôsobom sa vždy stretne verejnosť na Hviezdoslavovom námestí alebo na akejkoľvek inej akcii, je presne to, čo ozbrojené sily potrebujú v rámci prezentácie. A preto aj ja, ak som mohol čo i len troškou, vždy som sa snažil pomôcť, pretože to je výborná myšlienka a zaslúži si čo najširšiu podporu. A to myslím, že všetci dobre vidíme ako tá podpora vo verejnosti stále voči ozbrojeným silám je."
Redaktor: "Tá podpora a vzájomná súčinnosť sa prejavila aj v uplynulých dňoch."
R. KALIŇÁK: "Za to sa chcem poďakovať rezortu obrany, aj samotnému vedeniu ministerstva, že vždy veľmi promptne reaguje na potreby, ktoré ministerstvo vnútra má a nie je to prvý raz. Dnes by sme chceli, aby to bolo na takom programovom základe, pretože občania pociťujú, že naozaj sa ich obidva rezorty dokážu zastať v ich krízových situáciách."
P. REPKOVÁ: "Spokojnosť nad tým, že soška Niké, bohyne vojny a víťazstva z dielne akademického sochára Milana LUKÁČA je v správnych rukách vyjadril minister obrany František KAŠICKÝ."
František KAŠICKÝ: "Viete, pre mňa je dôležité, že v podobe pána ministra vnútra Roberta KALIŇÁKA nejde o pomoc iba v súčasnosti, keď je teda ministrom vnútra, ale že sa problematike rezortu obrany, či rezortu vnútra alebo celému bezpečnostnému systému venoval aj pred tým a to čo pred tým deklaroval, teraz aj reálne robí. Ja som veľmi rád, že aj to čo sme dávali do programového vyhlásenia vlády, že máme skutočne záujem posilniť spoluprácu s rezortom vnútra, takže sa stratila akási súťaživosť, akási nevraživosť, ale že teraz skutočne tie zložky spolupracujú perfektne, pretože stále hovorím, že ak dokážu kooperovať a komunikovať hlavy rezortov, tak potom sa vytvára predpolie na to, aby dokázali komunikovať aj tie nižšie zložky."
Redaktor: "Z času na čas sa v spoločnosti ozývajú stále ešte hlasy, že policajti, vojaci, ale aj baníci, že majú isté nadštandardné podmienky, nadštandardné platy." F. KAŠICKÝ: "Prípady z posledných dní ukazovali, že nasadzujú svoj život, že neexistuje pre nich pracovná doba, robia v sťažených podmienkach a čo je veľmi dôležité, teda nasadzujú reálne život pri svojej práci a z môjho pohľadu je namieste, ak majú náležité finančné ohodnotenie za túto svoju prácu, ale potom aj adekvátny systém sociálneho zabezpečenia, pretože u týchto profesií, okrem toho, že môže dôjsť teda k poškodeniu zdravia alebo k smrti k oveľa väčšej miere, sú vystavovaní aj určitému väčšiemu psychickému stresu, určitej väčšej fyzickej záťaži."
P. REPKOVÁ: "Minister vnútra dopĺňa."
R. KALIŇÁK: "Myslím, že to riziko, ktoré postupujú, je naozaj také vysoké, ktoré predpokladá, že štát musí poskytovať aspoň v tejto podobe určitú formu satisfakcie a ja sa plne prikladám za zotrvanie a samozrejme aj vylepšenie toho systému, ktorý dnes už existuje."
P. REPKOVÁ: "Spolu s bratislavským regrutačným strediskom, vojakmi Útvaru čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky a bohatým hudobným sprievodným programom Šesťdesiat minút s vojakmi sme zavítali medzi žiakov Základnej školy na Vajanského ulici v Modre. Vďaka ústretovosti vedenia školy, samotných pedagógov sa stretnutie predĺžilo o 30 minút. To aj preto, že driečni prezidentovi mládenci zaujali nielen rozprávaním, ale aj praktickými ukážkami. Ich veliteľ rotný Martin PORUBSKÝ sa nám najskôr zdôveril s akými otázkami sa na neho obracajú jeho podriadení."
rotný Martin PORUBSKÝ: "Tak teraz viete, že sa pripravuje tá novelizácia zákona 346, kde by už mnohé veci pre profesionálnych vojakov vyzerali pozitívne. Ako veliteľ čaty sa dostávam častokrát k otázkam, ktoré mi dávajú podriadení vojaci II. stupňa, kedy dostanú príspevky aj oni, čo sa týka príspevkov na bývanie. Tak viete, že teraz pri tejto novelizácii sa myslí už aj na príspevky pre všetkých profesionálnych vojakov. Tak ja im držím palce, aby im to vyšlo. Čo sa týka naplnenosti, útvar navrhol tabuľky o zvýšení počtov. Nemôžem bližšie o tom hovoriť, lebo je to v štádiu zatiaľ ešte stále riešenia a sú tam zaujímavé funkcie. Jednu z nich poviem, je to taká dosť zaujímavá funkcia akou je odstreľovač. Útvar sa v posledných dňoch zúčastňuje pri regrutačných aktivitách a tam sa prezentuje, pretože nás ako Čestnú stráž prezidenta síce poznajú možná z videnia, či už na živo mohli vidieť niektoré štátne a protokolárne akcie. U nás ten prísun nie je taký, možná ako je to niekde inde, ale tento stav sa pomaly zlepšujem, pretože môžem povedať, že práve pred týždňom z odbornej výcvikovej školy z Martina nám prišli noví príslušníci. No a teraz už ich len čaká odborný kurz u nás aby mohli plniť štátne a protokolárne akcie a tešíme sa na nových príslušníkov."
P. REPKOVÁ: "Ktoré akcie sú také vaše najobľúbenejšie?"
rotný M. PORUBSKÝ: "Kde treba improvizovať. Napríklad letiskový špalier. Každá akcia obsahuje nejakú choreografiu, to musí obsahovať, ktorá je štandardne daná. Tam sa nesmie nič meniť a potom dostávame sa častokrát do situácií, kedy ten program sa zmení v poslednej chvíli a my musíme vedieť zaimprovizovať. Takže tieto akcie mám najradšej. Je to, hovorím, hlavne ten letiskový špalier alebo špaliere, ktoré sa týkajú pokiaľ prezident odchádza mimo Bratislavu, tak odchádzame s ním a v tých priestoroch sme možná ešte v živote neboli, tak tam treba hlavne improvizovať. Tak tieto akcie sú mne najbližšie."
P. REPKOVÁ: "Prezraďte poslucháčom Plnej poľnej, účasť na ktorej akcii alebo na ktorých akciách si vy osobne najviac ceníte?"
rotný M. PORUBSKÝ: "Každá akcia je svojim spôsobom originálna a ja si pamätám na svoju prvú akciu. Bol to princ Charles, ktorý tu prišiel a myslím si, že taká mne najbližšia akcia bola určite návšteva Svätého otca ešte vtedy Jána Pavla II."
P. REPKOVÁ: "A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali Marián BAGALA, Miroslav MINÁR A Petra REPKOVÁ. Dopočutia o týždeň."
