Dnes bude mať Armádny magazín Rádia Regina podtitul historický. V súvislosti s našim vstupom do Severoatlantickej aliancie nazrieme do našej histórie a vrátime sa aj na začiatok minulého storočia a pripomenieme si 90. výročie slovenského velikána Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA. Príjemné počúvania vám želá Petra BIHÁRIOVÁ.
- Dátum: 25.04.2009
- Dĺžka: 11:08 min.
- Veľkosť súboru: 10.2 MB
NATO A MY, MY A NATO
P. BIHÁRIOVÁ:
"Na ministerstve obrany si slávnostným zhromaždením si pripomenuli 5. výročie vstupu Slovenska do Severoatlantickej aliancie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol PAŠKA a minister obrany ocenili súčasných i bývalých príslušníkov rezortu obrany, ktorí sa podieľali na integračnom procese. Miroslav MINÁR oslovil jedného z ocenených, bývalého náčelníka Generálneho štábu generála Milana CEROVSKÉHO."
M. MINÁR, redaktor:
"Vlastne vy ste boli v tom období pred vstupom a v prvých rokoch fungovania Ozbrojených síl Slovenskej republiky na tom najdôležitejšom a najvýznamnejšom poste. Ako si spomínate vy na tie predvstupové rokovania, dni, týždne, kedy skutočne bolo potrebné verejnosti zoširoka vysvetľovať prínos Severoatlantickej aliancie pre Slovensko?"
M. CEROVSKÝ:
"S odstupom času určite sa mi na to spomína veľmi príjemne. Teraz to vnímame, že všetko už je za nami, Slovensko je v Severoatlantickej aliancii, všetko beží úplne normálnym, bežným spôsobom tak ako už zabehnutý člen aliancie. Ale keď si spomeniem samozrejme na tie časy kedy sme integráciu zintenzívňovali, hlavne po summite v '99. roku, po washingtonskom summite NATO, kedy bolo treba robiť reformy, tak to je niečo iné, to už samozrejme si spomínam na časy kedy bolo treba s ľuďmi diskutovať, kedy bolo treba si vymieňať názory, kedy bolo treba presviedčať ľudí, kedy bolo treba pozývať široké spektrum ľudí nielen z politickej scény, ale aj z mimovládnych organizácií a samozrejme odbornú a bezpečnostnú verejnosť. Toto už bolo ťažké, pretože keď si určite mnoho ľudí spomína, že Armáda Slovenskej republiky v tom čase čítala okolo 56-tisíc ľudí a nejakých 10-tisíc civilných zamestnancov a súčasné počty sú možno ani tretinové, tak to je podstatný rozdiel a proste presvedčiť ľudí, že Slovensko keď vstúpi do NATO zvýši sa jej bezpečnosť tým, že budeme mať záruky od našich partnerov, to bude iná situácia, to bude pozitívne pre Slovensko a preto si aj budeme môcť dovoliť znížiť počty Ozbrojených síl, to bolo ťažké."
M. MINÁR:
"Slovenský rozhlas bol pri mnohých opatreniach, ktoré sa uvádzali do života, ale bol aj pri tom keď ste aj vy osobne sa zúčastňovali aj takých verejných podujatí, išli ste do obcí, miest a stretávali s občanmi. Ako si napríklad vy spomínate na také prvé verejné vystúpenie medzi občanmi obce Kostoľany pod Tríbečom, kde pred 2-tisíc ľuďmi bolo potrebné povedať, áno NATO je tu pre nás, podporte nás."
M. CEROVSKÝ:
"Toto bola jedna zo súčastí celého procesu a ja pri tejto príležitosti si nemôžem odpustiť poznámku, že práve Slovenský rozhlas, jedno z najvýznamnejších médií, túto aktivitu, spolu s Ozbrojenými silami Slovenskej republiky, podporovalo a bolo jej spolutvorcom. Veľmi jasne si spomínam na tieto udalosti, boli to veľmi krásne stretnutia, keď sme vlastne my išli do terénu, keď sme išli medzi ľudí ďaleko z Bratislavy do rôznych regiónov kde armáda, respektíve Ozbrojené sily neboli etablované. Bolo to veľmi prospešné, veľmi príjemné stretnúť sa s tými ľuďmi a vysvetľovať im. Tam práve sa ukázalo, že táto tradícia, ktorá bola založená, bola veľmi pozitívna a posúvali by som povedal z jedného regiónu do druhého a tak sme obišli vlastne celé Slovensko dookola. Myslím si, že aj to napomohlo ako jedna z významných aktivít, aby Slovensko bolo naozaj pozitívne vnímaným, stabilným členom aliancie tak ako sme dnes."
M. MINÁR:
"Tie reformy, ktoré nasledovali v Ozbrojených silách, sú vlastne už súčasťou toho každodenného života, ale asi tá najdôležitejšia úloha spočívala v tom, aby sa vytvorili podmienky pre úplnú profesionalizáciu našej armády."
M. CEROVSKÝ:
"To bol určite ten najťažší krok samozrejme v rámci transformácie Ozbrojených síl, pretože s tým sme nemali skúsenosti a tento proces bol veľmi zložitý tým, že sme museli získavať ľudí, s tým, že sme museli vytvárať celý kariérny systém pre nových vojakov, poddôstojníkov v rámci Ozbrojených síl a tu sme čerpali zo skúseností našich kolegov z aliancie, ktorí nám veľmi významne pomáhali, nielen Spojené štáty americké, Veľká Británia a ďalšie a tak sa nám podarilo tento systém ako taký vytvoriť, ale samozrejme druhou stránkou veci bolo získavať tých ľudí, čiže ten regrutačný proces to bola úplne z gruntu nová požiadavka na funkcionárov od tých nižších na úrovni útvarov, zväzkov Ozbrojených síl, aby dokázali ísť medzi ľudí v civile, školách, organizáciách akýchkoľvek, na mítingy, aby dokázali s nimi komunikovať, aby im vysvetľovali prečo ich chceme, prečo by sme ich radi, aby išli medzi nás, medzi vojakov. Nebolo to také jednoznačné, že vojaci a nie je to tak ani teraz, že vojaci sú tí, ktorí sú najviac platení a najlepšie platení. Vypočítavali sme to na platoch, porovnateľné platy s civilnými profesiami. Tam sme museli začínať od tých najnižších naozaj funkcií, bolo to zložité. Mali sme šťastie, že to obdobie bolo takým procesom istej eufórie i záujmu o Ozbrojené sily, o štátnu správu, pomerne bol prijateľný záujem, ale len preto, že naozaj sme mali veľmi kvalifikovaných ľudí, ktorí dokázali tento proces usmerňovať, ovplyvňovať a znovu poviem, že aj Slovenský rozhlas v tejto oblasti zohrával veľmi významné miesto."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Vstup našej krajiny do NATO priamo na štábe aliancie v Belgicku pripravoval aj súčasný zástupca veliteľa Vzdušných síl brigádny generál Ľubomír SVOBODA."
Ľ. SVOBODA:
"V roku '99 až 2001 som vtedy ešte ako partnerský dôstojník pôsobil v partnerskej koordinačnej bunke v štábe, v medzinárodnom prostredí a potom som sa vrátil rok pred našim vstupom opäť do najvyššieho veliteľstva NATO v Monse v Belgicku, kde som určitý čas pôsobil ako vedúci kontaktného tímu, ktorý pripravoval vlastne naše zastúpenie a to finálnu fázu vstupu Slovenskej republiky do NATO. Po vstupe v našom Úrade národného vojenského predstaviteľa pôsobil ako dôstojník letectva a protivzdušnej obrany a v mojej zodpovednosti bola integrácia slovenské letectva a protivzdušnej obrany do štruktúr NATO."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Keď ste to porovnávali pred vstupom a po vstupe priamo na veliteľstve v Monse, čo sa zmenilo v tom prístupe k slovenským dôstojníkom?"
Ľ. SVOBODA:
"Bol to diametrálny rozdiel, pretože ako partnerskí dôstojníci predsa sme sa stretávali s určitými obmedzeniami, sme nemali prístup do určitých objektov, boli sme v podstate takpovediac za plotom a po našom vstupe do NATO sme mali prístup úplne všade, prístup ku všetkým informáciám a to prostredie pracovné sa absolútne zmenilo."
STANE SA
P. BIHÁRIOVÁ:
"Od 28. apríla do 3. mája prepojí celé Slovensko štafeta s názvom Pocta Štefánikovi. Spoločne ju organizujú ministerstvo obrany a Slovenský rozhlas. Duchovným otcom výnimočného podujatia je náš kolega Miroslav MINÁR."
M. MINÁR:
"Tak samozrejme celá naša redakcia do toho vstúpila veľmi aktívne, pretože 90. výročie úmrtia generála Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA je dosť dôležité výročie a myslím si, že po tých všetkých diskusných reláciách či už v Kontaktoch alebo v Nočnej pyramíde v Slovenskom rozhlase je stále nedostatok informácií o pôsobení a odkaze Štefánikovom, takže štafeta práve má v mestách a obciach Slovenskej republiky pripomenúť túto dejinnú osobnosť slovenskej histórie a možno aj tým mladším teda pripomenúť to, že ŠTEFÁNIK sa zaslúžil o spoločný štát Čechov a Slovákov a ŠTEFÁNIK bol ten kto budoval československé légie, ktoré tu boli ešte predtým než oficiálne 28. októbra 1918 Československo vzniklo."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Štafeta víťazstva a vďaky, ktorá bola zorganizovaná, prepojila vtedy takmer 240 miest a obcí. Máte ciele koľko by ste chceli tento raz prepojiť miest a obcí?"
M. MINÁR:
"Tak samozrejme vtedy to bolo organizované pri príležitosti 60. výročia skončenia vojny a porážky fašizmu. Tento raz to bude samozrejme menej, pretože pamätníkov, sôch a reliéfov búst generála ŠTEFÁNIKA na Slovensku, i keď postupne pribúdajú, je trošku poskromnejšie, takže narátali sme to, že to bude okolo tých 35 - 36 miest a obcí. Pri každom pamätníku, každej soche starostovia a primátori pripnú na štafetový kolík svoju stuhu a potom vďaka regrutačným strediskám a kadetom Akadémie Ozbrojených síl generála Štefánika tieto stuhy alebo tieto štafety sa presunú do takzvaných etapových centier."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Aký je sprievodný program?"
M. MINÁR:
"Etapové centrá budú v Slovenskom Novom Meste, to je vlastne na slovensko-maďarskej hranici na východe Slovenska, potom Šurany v priestoroch Obchodnej akadémie, v Ivanke pri Dunaji, v Košariskách a aby som nezabudol na miesto kde je vôbec najstaršia socha a jediná, ktorá za čias totality zostala stáť na svojom mieste v obci Predmier, tak tam všade sa uskutoční taká prezentácia, budeme hovoriť o tom kto bol ŠTEFÁNIK, aké dielo a aký odkaz nám zachoval a samozrejme to využijeme aj na to, aby Ozbrojené sily sa predstavili v takom skromnom vydaní, ale aby ľudia vedeli, že teda vojaci, ktorí na týchto podujatiach budú, že sú to profesionáli, že sú to vojaci, ktorí majú za sebou zahraničné misie a operácie. Môže sa ich samozrejme popri tom opýtať ako sa im v týchto misiách slúžilo, respektíve prečo tam do týchto misií išli, no a samozrejme bude tu aj kultúrny program, takže máme prisľúbené vystúpenia napríklad Petra STAŠÁK, Dušana GRÚŇA, Zdenka SYCHRU, Marcely LAIFEROVEJ, Bystríka."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Aký bude hlavný program alebo kde skončí štafeta?"
M. MINÁR:
"Tak samozrejme z etapových centier sa to všetko potom presunie do Košarísk, rodnej obce generála ŠTEFÁNIKA, pri faru, kde sa ŠTEFÁNIK narodil, tam bude v nedeľu 3. mája oficiálny program, kde mimochodom bude aj odhalená pamätná tabuľa markíze Juliette BENZONI, čo bola snúbenica štefánikova v Taliansku. Odtiaľ potom štafeta spolu s mnohými občanmi nielen Košarísk a Brezovej pod Bradlom, sa vyberie fakľovým sprievodom na Bradlo, kde je monumentálny mohyla, kde spočíva telo generála ŠTEFÁNIKA a tu o 19. hodine 30. minúte sa začína taký oficiálny program, kde na voľný štafetový kolík pripnú svoje stuhy vo farbách slovenskej trikolóry najvyšší ústavný činitelia. No a samozrejme štafeta skončí v depozite múzea, teda na fare v Košariskách."
P. BIHÁRIOVÁ:
"A to už je na dnes naozaj všetko. Lúčia sa s vami tvorcovia relácie Peter RUSŇÁK, Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ a od mikrofónu Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."
