Vysoké uznanie pre vojakov od premiérky Ivety RADIČOVEJ, nočná previerka martinského práporu a oslavy Dňa ozbrojených síl s knižnou i filmovou premiérou. To sú témy dnešného armádneho magazínu. Pri jeho počúvaní vám pohodu želá Petra BIHÁRIOVÁ.
- Dátum: 25.09.2010
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
"Vysoké uznanie pre vojakov od premiérky Ivety RADIČOVEJ, nočná previerka martinského práporu a oslavy Dňa ozbrojených síl s knižnou i filmovou premiérou. To sú témy dnešného armádneho magazínu. Pri jeho počúvaní vám pohodu želá Petra BIHÁRIOVÁ."
(xxxxx)
P. BIHÁRIOVÁ:
"Počas rokovania vojenského výboru NATO minulý víkend vo Vysokých Tatrách sa premiérka vlády Slovenskej republiky Iveta RADIČOVÁ vyjadrila k novým úlohám Aliancie a v tomto kontexte pochválila aj slovenských vojakov. Ide o pomoc armád členských krajín aliancie civilnému obyvateľstvu, ktorú aj naši vojaci poskytujú v mierových operáciách v Afganistane a v Kosove. Slová uznania im však patrili aj za pomoc pri povodniach. Zaznamenal ich Miroslav MINÁR."
Iveta RADIČOVÁ:
"Posun NATO do polohy nielen vojenských operácií, ale aj a, niekedy najmä, riešenia humanitárnej pomoci, úpravy území, udržiavania mieru v rôznych oblastiach sveta, pomoci pri prírodných katastrofách je to, čo je novou, významnou súčasťou, orientovanou na občiansky život. Zažili sme to spolu. Účasť armády pri riešeniach dôsledkov povodní a, bohužiaľ, nové riziká globálne, nové výzvy posúvajú aj funkcie NATO do roviny, kde iné inštitúcie namiesto armády nie sú schopné takej aktivity a takejto pomoci.
Miroslav MINÁR, redaktor:
"Boli zverejnené výskumy verejnej mienky, kde 64 percent respondentov odpovedá na otázku, že svoju bezpečnosť spájajú s členstvom v Severoatlantickej aliancii."
I. RADIČOVÁ:
"Hovorila som o tomto čísle vo svojom úvodnom prejave na stretnutí vo Vysokých Tatrách. Dokonca, stúplo vyše viac ako desať percent za ostatné obdobie. Súvisí to určite aj s aktivitami našich vlastných ozbrojených zložiek práve pri spomínaných povodniach, pri odstraňovaní dôsledkov povodní. Moje stretnutia s občanmi len potvrdzovali to, ako dobre spolupracovali s našimi vojakmi, s našou armádou. Ako okamžite zasahovali, ako boli nápomocní. S dôverou sa na nich obracali o pomoc. To zásadne mení potom pohľad na ozbrojené zložky, pretože nie sú niekde len vzdialené, ale preukazujú svoju schopnosť pomáhať v každodennom živote ľudí."
(xxxxx)
NATO a my, my a NATO
P. BIHÁRIOVÁ:
"V týchto dňoch absolvuje vo výcvikovom priestore Lešť náročné certifikačné cvičenie 11. mechanizovaný prápor z Martina. Po úspešnom zvládnutí bude táto jednotka pripravená pre sily vysokej nasaditeľnosti Severoatlantickej aliancie. Na Lešti bola Plná poľná svedkom nočných strelieb práporu."
M. MINÁR:
"Pomocník riadiaceho cvičenia, podplukovník Zoltán IVOŠ (?). Pán podplukovník, čo sa teraz deje? Vidíme tu svietiace strely."
Zoltán IBOŠ:
"V súčasnej dobe prebieha palebná príprava pred vykonaním ofenzívnej operácie. Všetko (...) delostrelectvo a kanóny podporujú zahájenie útočnej operácie tak, aby vytvorili podmienky na prekročenie do útoku."
M. MINÁR:
"Činnosť martinského práporu v poli sledoval aj veliteľ 1. mechanizovanej brigády, brigádny generál Ivan HIRKA. Ako sa vám pozdáva činnosť?"
Ivan HIRKA:
"Tak, jednoznačne vidieť, že tento 11. mechanizovaný prápor už prešiel dlhšiu dobu od poslednej certifikácie a posledná certifikácia bola zameraná na trošku inakšie operácie. V súčasnosti táto príprava na certifikáciu, zameraná na operácie aj vysokej intenzity, ne jenom na stabilizačné, takže vidieť, že postupne dochádza k zlepšeniu činnosti jednotky na jednotlivých stupňoch. Aj na veliteľských, aj činnosti vojakov."
(xxxxx)
M. MINÁR:
"Veliteľ práporu, podplukovník Herman NIKMON (?)v riadiacom bunkri riadil celú činnosť."
Herman MIKMON:
"Tak, bojovalo sa dobre. boj sme viedli za nočných podmienok a teraz sa nám už trošku rozvidnelo, úspešne pokračujeme."
M. MINÁR:
"Z toho bunkra ako to vyzeralo?"
H. MIKMON:
"Osádky sa držia dobre, manéver zvládli zatiaľ na dobrej úrovni a čo sa týka streľby samotnej, tak isto. Neboli nejaké zložité prekážky, takže zatiaľ to pokračuje dobre a úspešne plníme streľbu ďalej."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Veliaca poddôstojníčka práporu, štábna nadrotmajsterka Ľubica VOJTOVÁ bola s výkonmi bojujúcich vojakov spokojná, avšak mala výhrady."
Ľubica VOJTOVÁ:
"Tak, ja som na svojich poddôstojníkov a vojakov v kategórii (...) pyšná. Aj keď teda máme veľa nováčikov a mnohé zručnosti ešte pokrivkávajú, v tomto cvičení sa ukazujú drobné nedostatky, na ktoré sme pozabudli popri úlohách, ktoré sme plnili dodnes."
M. MINÁR:
"Napríklad, aké?"
Ľ. VOJTOVÁ:
"U jednotlivcov niektorých zabúda sa na tú bezpečnosť, zabúdame na to, že nie sme úplne v bezpečnom prostredí, že máme nejaký priestor operácie, kde stále hrozí nejaké nebezpečenstvo. Zabúda sa trebárs na tú, prilba na hlave alebo neustále zbraň poruke a kontrola okolo seba, či je to prostredie bezpečné."
(xxxxx)
P. BIHÁRIOVÁ:
"22. september, Deň ozbrojených síl si na ministerstve obrany pripomenuli tradične pri Pamätníku zmierenia, kde sa minister obrany Ľubomír GALKO, náčelník Generálneho štábu, generál Ľubomír BULÍK a pozvaní hostia poklonili pamiatke slovenských vojakov, ktorí padli na svetových bojiskách. Program nasledujúceho slávnostného zhromaždenia po oficialitách vyplnili dve mimoriadne udalosti. Prvou bolo uvedenie novej knižnej publikácie o našich mierových misiách do života. Publikácia má názov Vojenské misie a Bernardovi ROŠTECKÉMU ju predstavil vedúci autorského kolektívu, vojenský historik Imrich PURDEK."
Imrich PURDEK:
"O mierových misiách v takomto komplexnom vydaní ešte nebol spracovaný žiadny dokument alebo teda ucelená publikácia. A potom, ja si myslím, že si zasluhujú mierové misie, Slováci, ktorí pôsobili a pôsobia v mierových misiách, zaslúžia si takúto publikáciu, ktorá skutočne komplexne hodnotí celý teda priebeh od roku 1993 po súčasnosť."
Bernard ROŠTECKÝ, redaktor:
"Mali ste svojich spolupracovníkov, každý sa zameral na určitú etapu služby v mierových misiách."
I. PURDEK:
"Chcel by som teda predstaviť spoluautorov, predovšetkým je to Miroslav MINÁR, potom Milan VANGA a Pavol VITKO. Sú to pracovníci ministerstva obrany a Generálneho štábu. Pochopiteľne, že keď sme pristupovali k ideovému námetu tejto publikácie, chceli sme riešiť nie chronologickým spôsobom, ale riešiť problémovým spôsobom predovšetkým mierové misie. A na základe problémov, ktoré sme postavili, sú to tri problémy, tak sme rozčlenili mierové misie do troch častí. Je to, ktorej sa zúčastnili slovenskí vojaci v Balkánskej kríze, boj proti terorizmu a tretí problém, ktorý je, je to účasť slovenských vojakov na zabezpečení mieru (...) stability a bezpečnosti vo svete."
B. ROŠTECKÝ:
"Na ktorú kapitolu by ste osobitne chceli poukázať alebo, ktorá vás najviac zaujala?"
I. PURDEK:
"Ja to aj vo svojej časti, v druhej kapitole v závere hovorím, že nie je možné nejakým spôsobom povedať alebo napísať, že tá alebo oná misia má prednostné alebo je vyššia alebo má vyššiu prioritu, aj keď tu sú stanovené kritériá na posudzovanie dôležitosti jednotlivých misií. Ale si myslím, že všetky misie, vrátane pozorovateľských misií. Pretože každý príslušník ozbrojených síl, ktorý sa zúčastnil mierových misií, skutočne, naňho sú kladené vysoké morálne, fyzické a tak isto také tie vôľové požiadavky, pretože byť vo svete a odkázaný proste sám na seba a plniť úlohy ďaleko od rodiny si to vyžaduje veľkú zodpovednosť, veľké sily a sebazaprenie."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Druhou udalosťou bolo uvedenie fragmentov dokumentárneho filmu s názvom Sedem mužov v nebi. Autori ho venovali histórii vojenského letectva na Slovensku. Bernard ROŠTECKÝ oslovil režiséra a scenáristu filmu, publicistu Juraja MRAVCA."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo bolo zámerom tvorcov filmu?"
Juraj MRAVEC:
"Snažili sme sa priblížiť celému svetu, verejnosti, Slovensku, siedmich mužov, ktorých život sa spojil s lietaním a lietadlami. Išlo o snahu ukázať svetu, divákom, že na Slovensku máme úžasných ľudí, ktorí vášnivo milujú svoju domovinu. Sú ochotní za jej obranu aj umrieť."
B. ROŠTECKÝ:
"Ktorý príbeh bol taký najzaujímavejší?"
J. MRAVEC:
"Pre mňa sú všetky príbehy, všetky životné osudy veľmi cenné a, dá sa povedať, že aj vyrážajúce dych. Mne osobne bol veľmi sympatický František CYPRICH. Je to štvrté slovenské a letecké eso, ktorý lietal za 2. svetovej vojny ma Messerschmitte. Keď vypuklo povstanie, tak sa pridal k povstalcom a práve na Messerschmidtte, na tomto nemeckom vražednom stroji. A hneď prvé tri dni dal dole tri nemecké lietadlá."
B. ROŠTECKÝ:
"Bola ťažká práca zohnať všetky dokumenty, všetky tie fakty o týchto zaujímavých osobnostiach slovenského letectva?"
J. MRAVEC:
"Je pravdou, že sme veľa museli študovať, ponárať sa do ich životov, spoznávať ich detaily, ale najmä, nájsť si k nim cestu, aby nás prijali, aby sa otvorili. To všetko si vyžadovalo nesmierne veľa energie a času. Dokonca sme vycestovali aj do Londýna za jedným človekom, Slovákom, ktorý tam žil počas vojny a ako mladý 17 - 18-ročný, pomáhal bombardovať nemecké ponorky v Atlantiku. Boli sme aj na Floride, kde sme nakrúcali človeka, ktorý dezertoval v 53-om na vojenskom lietadle. Jeho osud je tiež veľmi pútavý."
P. BIHÁRIOVÁ:
"A to už bol posledný príspevok dnešnej Plnej poľnej. Na jej výrobe a vysielaní spolupracovali: Peter RUSŇÁK, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."
