Niekoľko aktuálnych informácií z poslednej návštevy v obci Hejce, kde sa pred rokom odohrala tragická havária nášho vojenského lietadla, pozhovárame sa s nádejnou vojačkou a niečo o profesii zdravotníka nám prezradí nosič ranených z levického práporu.
- Dátum: 27.01.2007
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Textový prepis relácie:
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Armádny magazín sa vám dnes na okruhu Rádio Slovensko v tejto podobe hlási poslednýkrát. Na budúci týždeň sa už stretneme v sobotu na celoslovenskom vysielaní Rádia Regina o 18. hodine a 20. minúte."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Podrobnejšie o celom armádnom vysielaní v novej vysielacej štruktúre Slovenského rozhlasu budeme hovoriť v poslednom príspevku dnešnej relácie. Okrem neho sme do nej zaradili i niekoľko aktuálnych informácií z poslednej návštevy v obci Hejce, kde sa pred rokom odohrala tragická havária nášho vojenského lietadla, pozhovárame sa s nádejnou vojačkou a niečo o profesii zdravotníka nám prezradí nosič ranených z levického práporu. Nerušené počúvanie vám želá Bernard ROŠTECKÝ..."
P. REPKOVÁ: "...Petra REPKOVÁ."
..... B. ROŠTECKÝ: "Minulý piatok v rámci pietnej spomienky na obete tragickej havárie vojenské lietadla v maďarskej obci Hejce slávnostne odhalili základný kameň budúceho pamätníka."
P. REPKOVÁ: "Jeho autorom je Ladislav SABO z Galanty."
B. ROŠTECKÝ: "Tento kameň bude zrejme súčasťou pamätníka potom keď už bude dokončený a inštalovaný."
L. SABO: "Je to jeden z tých platní, ktorý sú súčasťou pamätníka. Máme takých dvanásť kusov, ktoré budú tvoriť základňu tej plochy kde uvedieme mená všetkých padlých vojakov."
B. ROŠTECKÝ: "Pamätník vzniká vo vašej dielni, ako pokračujú práce?"
L. SABO: "Na tomto pamätníku pracuje spústu ako dodávateľov od kamenárskej časti po ďalšie profesie. U mňa v ateliéri je ukončená hlinená figúra, ktorá bude tvoriť ako centrálny motív pamätníku."
B. ROŠTECKÝ: "Tu v obci Hejce ste boli už niekoľkokrát, videli ste samozrejme aj priestor kde bude pamätník, vyhovuje vašim požiadavkám?"
L. SABO: "Tento priestor je už daný v súťaži. Ja si myslím, že je to výber veľmi pekný. Tento priestor je bývalý pravdepodobne stredoveký cintorín. Celé to prostredie, blízkosť kostola, kaštieľa, vytvára atmosféru, ja si myslím, že lepšie miesto pre pamätník sa nedá ani nájsť."
B. ROŠTECKÝ: "Pripomeňme poslucháčom Plnej poľnej čo symbolizuje tento váš pamätník, ako vyzerá?"
L. SABO: "Toto sochárske riešenie posudzujú ľudia, hľadajú v tom konkrétne vyjadrenie. Nie je to konkrétne vyjadrenie. Treba postaviť túto sochu a ľudia skutočne budú vnímať nejaké detaily a nič konkrétne. Je to jednoznačne symbol smrti ako tragédie, je to pomerne smutná téma, ale pre sochára je to jedna taká najdôležitejšia vec a ja si myslím, že ja som už zrelý na túto tému."
B. ROŠTECKÝ: "Pre vás ako autora zrejme veľa znamená práve tento pamätník."
L. SABO: "Je to uznanie za moje doterajšie sochárske práce, za moje dielo, za moju tvorbu."
..... B. ROŠTECKÝ: "Na pietnom akte sa zúčastnilo aj niekoľko stoviek obyvateľov obce. Mnohí z nich po havárii v krutých zimných podmienkach nezištne pomáhali pri záchranných prácach. 42 slovenských vojakov, ktorí našli smrť na vrchu Borsó, týčiacim sa nad dedinou, prijali symbolicky za svojich."
P. REPKOVÁ: "Starosta Géza ROHÁLY, hlavný organizátor pomoci zo strany obce, neskrýva smútok ani po roku od nešťastnej udalosti. Na druhej strane si však vysoko cení, že slovenská i maďarská strana našla spoločnú reč pri zachovaní dôstojnej pamiatky obetí."
G. ROHÁLY: "Bolesť sa utišuje a mení sa na spomienky, ktoré sa nezabúdajú. Aj preto sme sa dnes zišli tu na tomto mieste, aby sme odhalili základný kameň pamätníka. Bude stáť na peknom mieste v parku, ktorý chceme premenovať na Park pamäti. So slovenským ministrom obrany sme dnes hovorili o zámere vytvoriť expozíciu, ktorá by túto tragédiu a jej obete pripomínala. Boli by v nej umiestnené rôzne exponáty, fotografie vojakov, dokumenty zo záchranárskych prác, listy, ktoré sme dostali po havárii a ďalšie veci viažuce sa k tejto udalosti. Každý návštevník, ktorý by sa prišiel pokloniť k pamätníku, by mohol navštíviť aj túto expozíciu. Pre tento účel sme vybrali staršiu barokovú budovu kúsok od pamätníka, ide o bývalú miestnu faru, takže múzeum by malo dôstojné miesto. S návrhom na zriadenie expozície prišli nezávisle od seba slovenské ministerstvo obrany a naša obec a mňa len teší, že máme spoločné myšlienky s vašim ministerstvom, pretože aj postavenie pamätníka obetiam katastrofy bola spoločná iniciatíva."
..... P. REPKOVÁ: "60 minút s vojakmi bol oficiálny názov nášho podujatia, v rámci ktorého sme sa tento raz stretli so žiakmi vyšších tried v základnej škole Levická vo Vrábľoch. 60 minút sa zmenilo skoro na tri hodiny, pretože záujem žiakov o vojenskú profesiu bol nekonečný."
B. ROŠTECKÝ: "O zaujímavé rozprávanie sa postarali vojaci z mechanizovaného práporu Levice i pracovníci regrutačného strediska z Nitry. Deti zaujali ukážky vojenských zdravotníkov, oboznámili sa s výstrojou a výzbrojou vojakov, súťažili o pekné ceny a na záver sa všetci chceli stať vojakmi, tak ako aj deviatačka Ivetka MÁČAJOVÁ, ktorá sa nebála ani mikrofónu Plnej poľnej."
P. REPKOVÁ: "Ivetka ty si dnes pozorne sledovala toto naše stretnutie na vašej základnej škole. Povedala si aj, že by si rada stala vojačkou.
I. MÁČAJOVÁ: "Však motivuje ma to, láka ma na tom ten (...), to vzrušenie (...) ako to dopadne akože to ma na tom láka. Najprv keď sa ma na to opýtali tak som odpovedala, že chcela by som mať kanady a chodiť v zelenom, že teraz mám na to úplne iný názor."
P. REPKOVÁ: "Chcela by si ísť priamo do terénu alebo chcela by si byť niekde iba tak v kasárňach v administratíve?"
I. MÁČAJOVÁ: "Určite do terénu by som chcela ísť, akože to je môj sen dostať sa tam do terénu voľakde."
P. REPKOVÁ: "Dnes sme sem k vám priviedli aj vojakov z Levíc, ktorí sa ti najviac páčili alebo ktorých úlohu by si ty možno v budúcnosti chcela plniť?"
I. MÁČAJOVÁ: "Čo ja viem, zdravotník byť alebo také voľačo, či so samopalom v ruke keď voľakde do terénu ísť."
P. REPKOVÁ: "Zdravotník je aj Aurel MRÁZ, je to tak?"
A. MRÁZ: "Áno, som vodič ‑ zberač ranených, ale zároveň aj príslušník zdravotnej služby Ľahkej brigády Levice."
P. REPKOVÁ: "Vaša úloha deti naozaj veľmi zaujala, priznám sa, že aj ja prvýkrát počujem, že môže mať niekto funkciu zberač ranených."
A. MRÁZ: "Naša úloha začína prakticky aj v mieri keď máme výcviky, cvičenia, dosť často sa stávajú či už ľahšie alebo ťažšie zranenia, chlapcom musíme pomôcť, nemôžeme ich nechať samých na seba a samozrejme v neposlednom rade sa pripravujeme do bojových operácií, pri ktorých zberáme vlastne v priamej paľbe ranených z poľa, snažíme sa ich dostať do tyla, aby čo najrýchlejšie dostali zdravotnícku pomoc lekárov a ostatného zdravotného personálu, ktorý ostáva v tom tyle."
P. REPKOVÁ: "Aurel to vôbec nie je jednoduché keď máte zdvihnúť nejakého vojaka, ktorý je jednak ranený a jednak je v plnej zbroji. Ako sa vy na to pripravujete? Ja vidím, poslucháči nie, že ste tak pevne dobre stavaný, ale určite to nie je pre vás maličkosť."
A. MRÁZ: "No nie je to jednoduché, samozrejme musíme sa pripravovať fyzicky ako všetci ostatní chlapci zas na niečo inšie, my na toto, ale chcel by som, slečna tu hovorila, že by nechcela so samopalom behať, bohužiaľ musíme aj ten samopal, aj ten nôž, je to povinná výzbroj vojaka, musíme sa takisto postarať o svoju bezpečnosť a o bezpečnosť tých mojich zranených kolegov a dostať ich najrýchlejšie do bezpečia, čiže občas v boji by som musel použiť aj tú zbraň na ochranu toho zraneného."
P. REPKOVÁ: "Samozrejme, že sú rôzne taktiky ako toho zraneného odniesť. Mohli by ste spomenúť niektoré?"
A. MRÁZ: "No sú samozrejme taktiky, ktoré si nacvičujeme buď podľa nejakých predpisov, ale lepšie je tak keď je tím zohratý a vymyslíme si aj svoje vlastné taktiky. Najbežnejšie je odnášanie raneného na nosítkach vo dvojici čo musí byť zohratá partia lebo keď si viete predstaviť, že keď máte stokilového chlapa na nosítkach a je kopa snehu."
P. REPKOVÁ: "Zatiaľ ste si možno vyskúšali iba také fingované zranenia alebo už ste si skúsili aj niekedy naostro?"
A. MRÁZ: "No už som si skúsil aj také zranenia naozajstné zlomeniny, kolapsy z vyčerpania a hlavne takéto výcvikové záležitosti."
..... P. REPKOVÁ: "A pred záverom ešte sľúbené informácie o armádnom vysielaní v novej vysielacej štruktúre Slovenského rozhlasu."
B. ROŠTECKÝ: "Napriek tomu, že hlavný spravodajsko‑publicistický okruh Rádio Slovensko prechádza od 29. januára na formát takzvaného prúdového vysielania, témy týkajúce sa rezortu obrany a Ozbrojených síl sa objavia vo viacerých spravodajských a publicistických reláciách. Už teraz vás ale môžeme pozvať k počúvaniu pravidelnej piatkovej rubriky, ktorá nájde svoje miesto vo vysielaní relácie Popoludnie s rozhlasom."
P. REPKOVÁ: "Na tomto vysielacom okruhu sa vám prihovoríme aj v nových formátoch v Talkshow, Nočná pyramída a v relácii Pozvete nás ďalej? A čo naša Plná poľná? Značka zostáva zachovaná. V novom formáte si informácie spred i spoza kasárenského plota môžete už od 3. februára vypočuť na rozhlasovej stanici Rádio Regina a to každú sobotu po skončení večerného Rádiožurnálu v čase od 18.20 do 18.30."
B. ROŠTECKÝ: "Nebudete nás len počuť, ale aj vidieť. Naplánovaných máme až 40 stretnutí, takzvaných verejných nahrávok po celom Slovensku. Samozrejme reportážne mikrofóny budeme mať so sebou."
P. REPKOVÁ: "V šiestich častiach rodinného rozhlasového seriálu Králikovci budeme sledovať ďalšie osudy čatára Petra PETRÍKA a jeho manželky Johanky. Úsmevné historky vojenské sa dostanú do štyroch rozhlasových zábavníkov. Tešíme sa na ďalšie stretnutia pri rádioprijímačoch."
..... B. ROŠTECKÝ: "A to už je na dnes všetko. Plnú poľnú pre vás vysielali Štefan BIHÚŇ, Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ..."
P. REPKOVÁ: "...a Petra REPKOVÁ. Dopočutia v sobotu o týždeň na vlnách Rádia Regina."
