V Armádnom magazíne dnes budeme hovoriť o psychickej odolnosti vojakov pred vyslaním do misie v Afganistane, pripomenieme si históriu vypálenej obce Vojtovce a prezradíme vám aj výsledky ankety Vojenský čin roka 2009.
- Dátum: 27.03.2010
- Dĺžka: 9:15 min.
- Veľkosť súboru: 8.48 MB
"V Armádnom magazíne dnes budeme hovoriť o psychickej odolnosti vojakov pred vyslaním do misie v Afganistane, pripomenieme si históriu vypálenej obce Vojtovce a prezradíme vám aj výsledky ankety Vojenský čin roka 2009. Príjemné počúvanie vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Nasadenie slovenských vojakov mimo priestor základní v operácii ISAF v Afganistane, ktoré sa očakávalo už toto leto, bude aj testom ich psychickej odolnosti zvládať nebezpečné situácie. Prípravu na to absolvovali vojaci multifunkčnej ženijnej roty a strážnej jednotky. S riadiacim cvičenia podplukovníkom Miroslavom MARCINOM sa porozprával Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Keby sme mohli povedať niektoré tie hlavné zamestnania, na ktoré ste sa zamerali."
M. MARCIN:
"Velitelia jednotiek dostávajú rozkazy alebo takzvané fraga(?), na základe ktorých vydávajú svoje rozkazy a plnia priamo odborné úlohy. Strážna jednotka plní odbornú úlohu kontroly osôb, techniky materiálu a tak ďalej a v rámci tohto sú im rozohrávané rôzne incidenty a ďalšie veci, ktoré preverujú pripravenosť tejto jednotky. Ženijná jednotka je tiež rozdelená prakticky do troch takých jednotiek, to znamená, že u ženijnej jednotky je ženijná čata, stavebne letisková čata a čata logistickej podpory a obväzisko alebo zdravotnícke zabezpečenie."
B. ROŠTECKÝ:
"Čiže tri jednotky, každá má svoje špeciálne úlohy, ženijná čata iné ako napríklad ženijno-stavebná?"
M. MARCIN:
"Áno, každá táto jednotka u tej multifunkčnej ženijnej roty plní iné odborné úlohy a každá je predurčená na niečo iné. Napríklad ženijná čata, jej hlavnou úlohou je odmínovávať, čistiť zamínované priestory a to jednak ručne alebo potom mechanicky pomocou známej Boženy. Logistická čata, tá má za úlohu, jedno družstvo je strážne družstvo, ktoré zabezpečuje ochranu ženijnej čaty pri plnení tých odborných úloh a logistické družstvo zabezpečuje chod tejto jednotky od dopravy techniky, cez doplňovanie materiálu, náhradných dielov a tak ďalej. Spomínate si ešte na tie časy? Stavebno-letisková čata tá je zas predurčená pre stavbu alebo opravu pristávacích plôch, môže stavať nejaké horizontálne stavby, môže stavať obranné valy alebo postavenia."
B. ROŠTECKÝ:
"Spomínali ste aj takú špeciálnu prípravu s pomocou psychológa."
M. MARCIN:
"Áno samozrejme sme v rámci odborného výcviku sa snažili tých chlapcov už dostať trošku alebo pripravovať po tej psychickej stránke dostať trošku pod ten psychický tlak. Mali sme napríklad zamestnania 24-hodinové, zamestnania v noci, kde boli jednotliví príslušníci držaní v budove bez vody, bez stravy, riešilo sa to tak, aby cítili určité napätie proste ako keby boli zajatí. Samozrejme je to niečo nové hej, pokúšame sa to aj v rámci tých nových metód zavádzať. Vznikajú určité proste tlaky a tak a ten psychológ predsa chodí medzi tými ľuďmi, je to niečo iné ako veliteľ jednotky, on dokáže proste určité veci eliminovať a dokáže veliteľovi určité návrhy predniesť alebo určité také poznámky, že kto ako sa správa, ako by mohol ovplyvniť aj plnenie odborných úloh a tak ďalej."
P. BIHÁRIOVÁ:
"A poďme ešte raz na Lešť. Veterán z Afganistanu Richard LIŠKA nahrával vojakom drsné situácie, v ktorých si museli poradiť s ošetrením s ťažkým zranením a poskytnúť prvú pomoc."
R. LIŠKA:
"Nachádzame sa na v detailnej kontrole na bráne, je to brána pre peších. Došlo k iniciácii URG86, lokálny pracovník prepašoval dovnútra tento granát a odpálil sa vlastne v priestoroch detail cheku."
B. ROŠTECKÝ:
"Sú tam aj nejakí zranení a vidím dosť hrozivé tie zranenia."
R. LIŠKA:
"Sú tu zranení áno, naimitovali sme vlastne amputáciu končatiny spodnej a vlastne rozrezanie brucha, výpadok čriev. Chalani sa tu učia vlastne podávať prvú pomoc za dohľadu zdravotníka oddielu. Títo chalani priamo sú pripravovaní na reálnu hrozbu, ktorá im môže zachrániť táto príprava život."
B. ROŠTECKÝ:
"Zdravotník desiatnik Dušan IVANKO pripravuje chlapcov."
D. IVANKO:
"My sa ich snažíme naučiť zvláštnu svojpomoc a vlastne tie základné zručnosti, aby si vedeli pomôcť čo sa týka zdravotníckych prostriedkov, ktoré majú mať pri sebe, či už je to obväzová technika alebo individuálne zdravotnícke prostriedky, ktoré majú mať pri sebe vo výbave. Učili sa to po teoretickej stránke na útvare a teraz si to skúšajú prakticky."
B. ROŠTECKÝ:
"Naučia sa to?"
D. IVANKO:
"Naučia sa to, pracujem s nimi, ja si myslím čo sa týka čím reálnejšia bude situácia, tým skôr to dostanú do hlavy a do rúk."
B. ROŠTECKÝ:
"Čatár Jozef ALEXOVIČ je jeden z tých zdravotníkov, ktorí sa pripravujú, tak Jozef ako to ide?"
J. ALEXOVIČ:
"Riadiaci cvičenia podľa môjho názoru dosť reálne pripravili čo sa týka zranení, takže ja si myslím, že sme dosť dobre cvičení a pripravovaní do pôsobenia v misii."
B. ROŠTECKÝ:
"Tie zranenia pôsobia veľmi reálne, tu má chlapec imitáciu priestrelu brucha, takže aj toto vplýva na tú prípravu, nie?"
J. ALEXOVIČ:
"No tak to určite, pretože pokiaľ by sme sa s tým stretli priamo v Kandaháre a videli by sme to prvýkrát, tak možno, že by to niektorých z nás aj zaskočilo s tým, že je to dosť reálne naimitované, takže podľa mňa je to dosť dobrá príprava pre profesionálneho vojaka, pretože kľudne to môže pomôcť človeku aj reálnom živote nielen v misii."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Vo štvrtok sme spoznali laureátov 13. ročníka ankety Vojenský čin roka. Výsledky má pripravené autor ankety Miroslav MINÁR. Mirko aký bol tento ročník?"
M. MINÁR:
"Úžasný, úžasný, ja verím, že tak ako počas roku 2009, aj v ďalších ročníkoch a v ďalších rokoch budú ľudia činu a myslím si, že tí čo pôsobia v rezorte obrany aj po značnej redukcii dokázali, že vedia ľuďom pomôcť ozaj v tých krajných situáciách. V kategórii POMOC VEREJNOSTI tak rok čo rok robia napríklad piloti a letecký personál vrtuľníkovej letky generála AMBRUŠA v Prešove. V uplynulom roku pomáhali hasiť viaceré požiare v rôznych lokalitách Slovenska. V kategórii PRIATEĽ ARMÁDY si titul laureát odniesla Univerzitná knižnica, pracovisko Depozitnej knižnice NATO v Bratislave. Nuž a v kategórii ZÁCHRANA ŽIVOTA si úctu a obdiv zaslúžili Viliam HRABUŠA a Ľudevít BEREGI, to boli pracovníci fyzickej ochrany objektov vo Zvolene. Podarilo sa im spacifikovať a páchateľa, ktorý fyzicky napadol bezbrannú a podotýkam, že tehotnú ženu. Medzi ocenenými na Vojenskom čine roka bol v kategórii ZÁCHRANA ŽIVOTA nominovaný aj slobodník Peter ZÁVODSKÝ z mechanizovaného práporu v Trebišove. Nestal sa síce laureátom, ale to čo vykonal na Vianoce 25. decembra 2009 určite stojí za zmienku. S Petrom sa porozprával Berco ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo sa vlastne stalo?"
P. ZÁVODSKÝ:
"Tak išiel som z manželkinej práce a na boku cesty som uvidel prevrátené auto. Tak čo vám v tej chvíli napadne, že proste niekto tam potrebuje pomoc. Vystúpil som a hneď som reagoval."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo ste tam videli, zrejme to tam nevyzeralo veľmi dobre?"
P. ZÁVODSKÝ:
"Viete čo, také zúfalé výkriky, že potrebujeme sa dostať z auta a tak ďalej a najsamprv som nechcel tých ľudí vyberať lebo to auto bolo naklonené nabok. Viete, že začnete to vyťahovať ešte im môžete ublížiť viac. Ale napokon to bolo opreté o také kriaky a som začal tých ľudí po jednom vyťahovať vonku. Som im pomohol, tá šoférka bola v príliš vo veľkom šoku. Zavolal som záchranku, v jednej ruke telefón, v druhej ruke, pomáhate tým ľuďom viete."
B. ROŠTECKÝ:
"Vedeli ste ako trebárs im pomôcť, mali ste určité základy z tej zdravotníckej prípravy?"
P. ZÁVODSKÝ:
"Človek to musí ovládať a to príde samo, človek začne hneď konať a hotovo, no proste nemyslí na dôsledky. Hasičov som volal a tak ďalej, už si nepamätám veľmi ale už možno pri treťom človeku už bola pri nás záchranka. Naložili tú vodičku, tú spolujazdkyňu do záchranky a už neviem čo sa dialo potom."
B. ROŠTECKÝ:
"Hasiči alebo záchranári povedali vám voľačo, nejak ocenili tú vašu aktivitu pri záchrane tých ľudí?"
P. ZÁVODSKÝ:
"Nehovorili nič, že som pomohol tým ľuďom, opýtal som sa či im niečo netreba a povedal som záchranárovi, že proste musím odísť lebo manželka bola po dvanástke, po dvanásťhodinovej zmene a ju som niesol z roboty, tak sme odišli, ale netrebalo im viac pomôcť."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Medzi 102 obcami, ktoré pred 65-imi rokmi vypálili fašisti, bola aj obec Vojtovce na východe Slovenska. Hovorí starostka obce pani Helena KASARDOVÁ."
H. KASARDOVÁ:
"Naša obec bola vypálená 23. novembra 1944. Boli vypálené všetky rodinné domy, ostala len škola a gréckokatolícky chrám, takže občania sa nemali kde ani vrátiť, vrátili sa asi až po polroku, až v jari keď sa skončila zima a pamiatka udržiava taká, že hlavne v deň oslobodenia teraz 8. mája položíme veniec k pamätnej tabuli na kultúrnom dome, nejaký ten krátky príhovor, aby sa pripomenuli tie udalosti a potom ešte 29. augusta, v minulom roku sme sadili pamätný stromček, ktorý je posadený jeden aj v Kališti, my máme v obci slivku posadenú a takisto sme urobili také zhromaždenie."
P. BIHÁRIOVÁ:
"A to už je u obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Pavol PRELOVSKÝ, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."
