Skočiť na hlavnú navigáciu Skočiť na obsah Skočiť na bočný panel Skočiť na pätičku Kontakt Prehlásenie o prístupnosti

Textový prepis relácie Plná poľná z 27. októbra 2006

Bude hlavným veliteľom vojenskej misie na Golanských výšinách Slovák? Aj na túto otázku sa vám budeme snažiť odpovedať v Armádnom magazíne Rádia Slovensko, ktorý sa práve začína. Navštívi však aj našich mierotvorcov na rozdelenom Cypre a porozprávame sa s vojakom, ktorého do Ozbrojených síl priviedli cestovateľské zážitky z konfliktných oblastí sveta.

  • Dátum: 30.10.2006
  • Dĺžka: 9:41 min.
  • Veľkosť súboru: 2.22 MB

Textový prepis relácie:

 

P. REPKOVÁ, redaktorka: "Bude hlavným veliteľom vojenskej misie na Golanských výšinách Slovák? Aj na túto otázku sa vám budeme snažiť odpovedať v Armádnom magazíne Rádia Slovensko, ktorý sa práve začína. Navštívi však aj našich mierotvorcov na rozdelenom Cypre a porozprávame sa s vojakom, ktorého do Ozbrojených síl priviedli cestovateľské zážitky z konfliktných oblastí sveta. Nerušené počúvanie vám od mikrofónu želá Petra REPKOVÁ."

 

..... P. REPKOVÁ: "Nedávny vojnový konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom v Libanone zasiahol aj do života a služby našich vojakov v mierovej misii UNFICYP na ostrove Cyprus. Svojimi silami a prostriedkami pomáhali v kritickej situácii pri evakuácii obyvateľov z krízovej oblasti. Práce v Larnackom prístave riadil zástupca hlavného logistu misie major Kamil BÍLEK."

 

K. BÍLEK: "Počas konfliktu v Libanone by som rozdelil túto pomoc zo strany slovenských vojakov na dve časti. Prvá časť bola samotná evakuácia príslušníkov, väčšinou rodinných príslušníkov vojakov, ktorí slúžili v misii UNIFIL a druhá časť sa týkala logistickej podpory a zásobovania samotnej misie zostávajúcich jednotiek, ktoré zostali v Libanone. Čo sa týka tej evakuácie viac‑menej sektor štyri, v ktorom je líderským štátom Slovensko, poskytlo jednak ľudskú silu, jednak techniku, v podstate pomáhali pri tejto evakuácii a podobne tomu bolo aj pri dozásobovaní, kde bolo takisto poskytnuté vozidlá zo sektoru štyri a takisto nakladacie skupiny. Myslím si, že chlapci sa zhostili tejto úlohy veľmi dobre, nakoľko sa to robilo v dosť sťažených podmienkach v Larnackom prístave a pracovalo sa vlastne dve noci nepretržite, samozrejme ako vždy keď sa niečo stane, tak sa to stalo cez víkend."

 

B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Ako to naši vojaci zvládli, predsa len to bola iná úloha ako bežne plnia?"

 

K. BÍLEK: "Myslím si, že naši vojaci sa tejto úlohy zhostili veľmi dobre, myslím si, že po skončení tejto akcie mali všetci dobrý pocit, že sa spolupodieľali pri pomoci spriaznenej misie."

 

B. ROŠTECKÝ: "Samotný konflikt v Libanone mal vplyv aj na bezpečnostnú situáciu napríklad v našej jednotke?"

 

K. BÍLEK: "Boli zvýšené bezpečnostné opatrenia pre celú misiu UNFICYP, to znamená aj pre sektor štyri. Boli zvýšené jednak patrolovacie dávky a takisto bola zvýšená ostraha hlavných kempov, v našom prípade kemp generála Štefánika vo Famaguste a takisto aj Bluberet kempu tuná kde žijú vlastne ostatní príslušníci slovenského kontingentu."

 

B. ROŠTECKÝ: "Otázka na záver. Vy ste logista, ako funguje zásobovanie našich vojakov, ako to vôbec funguje v celej misii UNFICYP?"

 

K. BÍLEK: "No myslím si keby ste sa pozreli na niektorých vojakov keď prišli a pozriete sa na nich teraz tak si myslím, že vyzerajú lepšie, sú z nich väčší chlapi, takže si myslím čo sa týka zásobovania, poprípade nejakých stravných dávok nie sú tu žiadne problémy. Takisto z mojich poznatkov pri návštevách kempu generála Štefánika v sektore štyri sme nezistili žiadne problémy čo sa týka tejto veci."

 

..... P. REPKOVÁ: "Rozhodnutie mladého človeka stať sa profesionálnym vojakom ovplyvňuje množstvo rôznych faktorov. Môžu to byť ponúkané finančné, či sociálne zabezpečenia, atraktivita povolania alebo aj životné skúsenosti. Slobodníka Alexandra ŠIMKOVIČA, ktorého sme stretli na Cypre, ovplyvnili pri jeho rozhodovaní zážitky z ciest, najmä z konfliktných oblastí sveta."

 

A. ŠIMKOVIČ: "Moja kariéra profesionálneho vojaka začala 15. augusta 2002. Vtedy som personálnym rozkazom bol stanovený na funkciu strelec strážneho družstva, ČVO 107."

 

B. ROŠTECKÝ: "Vy ste predtým samozrejme pracovali v civile, čo vás viedlo k tomuto rozhodnutiu, čo všetko ste skúsili?"

 

A. ŠIMKOVIČ: "Skúsil som toho veľa, aj prešiel som sa dá povedať kus sveta ako cestovateľ, takže videl som čo sa deje vo svete a vlastne aj to všetko ma viedlo k tomu, aby som vstúpil do armády. Nebol som nikdy vedený k tomu, aby som nejak sa zaujímal o armádu alebo niečo také a vlastne z toho vnútra mi prišlo, že možno, že budem osožný pre armádu."

 

B. ROŠTECKÝ: "Čo na vás na tých potulkách svetom najviac zapôsobilo, udalosti alebo to boli nejaké príbehy ľudí?"

 

A. ŠIMKOVIČ: "Boli to udalosti, boli to príbehy ľudí. Vlastne bol som v krajinách takých kde dodnes zúri konflikt nejaký, je to Sýria, Jordánsko, Izrael, vlastne aj Turecko a tam som videl kde súperia dve krajiny medzi sebou a viem, že majú nastavené rakety na seba a sú tam veľké satelity. Pri jednej príhode tak ako neskúsený človek, ako mladý človek tiež som si bol vedomý toho, že všade na celom svete je mier a fotil som vojenský objekt kde som prišiel o fotoaparát a aj s Kalašnikovom pod rebro som dostal."

 

B. ROŠTECKÝ: "To je vaša príhoda. Dnes slúžite v mierovej misii UNFICYP. Tu je podobná situácia, rozdelená krajina, ako to vnímate?"

 

A. ŠIMKOVIČ: "Tak som tu od marca 2006, vlastne teraz je polrok čo tu pôsobím, vidím aj jednu, aj druhú stranu, teda aj severnú, aj južnú stranu a ja si myslím, že je to taký..."

 

B. ROŠTECKÝ: "...taký zlý pocit alebo?..."

 

A. ŠIMKOVIČ: "...ako napríklad keby Slovensko sme mali rozdelené s Čechmi, keby sa rozbili tak napríklad tak ako oni tu, určite by som sa necítil dobre ako domáci. Vlastne sú tu domáci aj tureckí Cyprioti, aj grécki Cyprioti. Možno, že tá mladšia generácia už to tak nepociťuje ako tá staršia keď ešte bol ten vojnový konflikt čerstvý."

 

B. ROŠTECKÝ: "Poďme z Cypru opäť domov. V Ozbrojených silách splnilo sa vám to čo ste očakávali?"

 

A. ŠIMKOVIČ: "Tak kvôli tomu som ešte v armáde lebo ešte čakám niečo od tej armády, si myslím, že v dnešnej dobe sa uberá správnym krokom. Ja to pozerám ako z pohľadu mužstva, neviem aké je zákulisie hore a niečo také, ale ja si myslím, že dobrým smerom sa uberá dnešná armáda."

 

..... P. REPKOVÁ: "Po Iraku a Afganistane viedla ďalšia pracovná cesta ministra obrany Františka KAŠICKÉHO medzi našich vojakov v mierových misiách OSN na Cypre a Golanských výšinách. Tieto bývajú často označované za ľahké a bezproblémové, najmä čo sa týka nasadenia, či ohrozenia ich príslušníkov. Minister tieto názory vyvracia."

 

F. KAŠICKÝ: "Čo sa týka jednotlivých misií, každá má svoje špecifikum. Samozrejme, že je rozdiel byť v misii v Iraku alebo v Afganistane, kde je úplne iná a extrémne nebezpečná situácia, ale samozrejme i pri výkone funkcií a činností v tejto misii, ktorá má charakter teda mierový a väčšinou sa tu vykonáva patrolovacia a pozorovacia činnosť, tak má to svoje špecifiká, pretože tiež môže dôjsť k situáciám kde je ohrozený život."

 

P. REPKOVÁ: "Po ôsmich rokoch pôsobenia našich vojakov v misii UNDOF na Golanských výšinách dostalo Slovensko ponuku, aby post najvyššieho veliteľa misie zastával príslušník našich Ozbrojených síl. Stalo sa tak po prvýkrát v histórii a pre našu krajinu to predstavuje vysoké uznanie zo strany medzinárodného spoločenstva. Pri návšteve na Golanoch túto ponuku privítal aj minister obrany."

 

F. KAŠICKÝ: "Súčasné hodnotenie pôsobenia našich príslušníkov v tejto misii je hodnotenie vysoko pozitívne a dostali sme informáciu, že podľa názoru súčasného vedenia misie tu posielame vysoko erudovaných, odborne zdatných a trénovaných ľudí. Je záujem, aby sme tu v tejto misii pôsobili aj naďalej a môžem potvrdiť aj to, že je ponuka, aby sme obsadili aj túto funkciu v rámci tejto misie. Odpoveď Slovenska je taká, že my zvážime, pretože na takýto post je potrebné vyslať človeka v hodnosti, so skúsenosťami, vynikajúcimi jazykovými schopnosťami a je potrebné povedať, že táto funkcia je síce skutočne ako vojensko‑odborná, ale tento človek musí mať aj určitý politický rozhľad. Posúdime ju na Slovensku a predpokladám, že budeme asi hľadať vhodného kandidáta."

 

..... STALO SA

 

P. REPKOVÁ: "Tento týždeň sa na ministerstve obrany uskutočnila trojdňová konferencia venovaná problematike vojnových veteránov. V budúcnosti by sa starostlivosť o nich mala skvalitniť, čo zodpovedá aj programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. O niektorých konkrétnych záveroch a odporúčaniach konferencie vás budeme v našich reláciách informovať."

 

..... P. REPKOVÁ: "A pred záverom relácie ešte jedna správa. Vyšetrovanie tragickej havárie vojenského špeciálu AN‑24 z 19. januára tohto roku bolo oficiálne ukončené. V stredu to v prítomnosti hlavného vojenského prokurátora a predsedu vyšetrovacej komisie oznámil minister obrany."

 

F. KAŠICKÝ: "Hlavnou príčinou, ktorá viedla k nehode lietadla AN‑24 bolo pravdepodobne zlyhanie posádky lietadla, keď v klesaní pri priblížení na pristátie nevyužila prístrojové vybavenie, ktoré mala k dispozícii na palube lietadla a realizovala výlučne vizuálny spôsob priblíženia, pričom si dostatočne nevyhodnotila svoju výšku vzhľadom na okolitý terén a nedodržala bezpečnostnú výšku lietadla nad terénom. Analýza technického stavu lietadla AN‑24 a jeho možného vplyvu na vznik leteckej nehody nepotvrdila zlyhanie leteckej techniky. Vzhľadom na absenciu objektívnych dôkazov odborným vyšetrovaním leteckej nehody nemohla byť príčina jej vzniku jednoznačne potvrdená."

 

..... P. REPKOVÁ: "A to už je z dnešnej relácie naozaj všetko. Lúčia sa s vami tvorcovia Ľuboš VESELÝ, Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ a Petra REPKOVÁ. Dopočutia o týždeň."