Slovenské národné povstanie na Morave, po stopách partizánov v Tríbečskom pohorí a budúcnosť petržalských bunkrov. To všetko sa dnes pomestilo do armádnej 20-minútovky Rádia Regina.
- Dátum: 29.08.2009
- Dĺžka: 9:31 min.
- Veľkosť súboru: 8.72 MB
"Slovenské národné povstanie na Morave, po stopách partizánov v Tríbečskom pohorí a budúcnosť petržalských bunkrov. To všetko sa dnes pomestilo do armádnej 20-minútovky Rádia Regina. Pohodu pri počúvaní Plnej poľnej vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Povstalecké hnutie na Slovensku vyvolalo pred 65-imi rokmi aj silnú odozvu na slovensko-moravskom pomedzí. O pôsobení najvýznamnejšej jednotky na tomto území sa teraz budem rozprávať s Miroslavom MINÁROM. Keď sa spomína povstanie mnohí z nás si okamžite vybavia centrum v Banskej Bystrici, Sklabiňu, hory na Horehroní, či Tríbečské pohorie. Pritom slovensko-moravské pomedzie bolo takisto strategicky dôležité a činnosť partizánskych oddielov tu mala dôležité opodstatnenie. Nie tak Mirko?"
M. MINÁR, redaktor:
"Je to tak týka sa to nielen už 1. československej partizánskej brigády Jána Žišku, ale aj druhej Stalinovej brigády, ktorá pôsobila v pohorí Javorníky a zástupcom veliteľa brigády bol kapitán Miloš UHER. Už spomínaná Sklabiňa sa stala odrazovým mostíkom aj pre sformovanie spomínanej brigády Jána Žišku. Tu totiž už od 21. augusta 1944 bolo vysadené jadro jednotky aj s jej veliteľom Jánom UŠIAKOM. Skupina sa podieľala na obsadení Martina, Vrútok a úspešne zasiahla aj do bojov na Strečne. 6. septembra sa ušiakova skupina premiestnila na Moravu kde mala podnietiť partizánske hnutie. Počas desaťdňového presunu uskutočnila viaceré prepady gardistických a nemeckých jednotiek, pričom početný stav sa rozširoval až na 315 mužov a žien. A tak 16. septembra 1944 v Beskydách v priestore Veľkých Karlovíc vznikla 1. československá partizánska brigáda Jána Žišku, nuž a jej veliteľom sa stal poručík Ján UŠIAK."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Aké najvýznamnejšie operácie táto partizánska brigáda na moravsko-slovenskom pomedzí uskutočnilo?"
M. MINÁR:
"Treba povedať, že v Beskydách nepôsobila iba táto brigáda, boli tu už dve partizánske skupiny sovietska Arap a československá Wolfram, avšak 1. československá partizánska brigáda uskutočnila najviac bojov v oblasti Veľké Karlovice, Vsetín, Vlašské Meziříči, Čeľadná. Prepady a pasce na cestách, priame útoky na nemecké strážne jednotky, sklady a menšie vojenské jednotky zaznamenali veľký ohlas u miestneho obyvateľstva. Počas tohto obdobia s partizánmi spolupracovalo vyše 3-tisíc obyvateľov, pričom samotná brigáda mala už 1200 členov. 25. septembra 1944 došlo k najväčšiemu ozbrojenému stretnutiu na území Čiech a Moravy v oblasti Makovského priesmyku. Brigáda Jána Žišku zabila vyše 400 fašistov a zničila veľké množstvo zbraní streliva. Samotná brigáda však stratila okolo 200 bojovníkov."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Prezraď nám prosím niečo ťa o ďalšom osude tejto partizánskej jednotky a samozrejme o osude jej veliteľa Jána UŠIAKA."
M. MINÁR:
"Pochopiteľne, že nacisti chceli stoj čo stoj zabrániť rozširovaniu partizánskeho hnutia na Morave a preto aj s pomocou zradcov a kolaborantov sa im podarilo na prelome mesiacov október a november 1944 uskutočniť rozsiahli protipartizánsku ofenzívu. V rámci operácie s názvom Tetrov sa im podarilo zlikvidovať velenie brigády, ktorá zároveň utrpela aj značné straty. No a samotný veliteľ Ján UŠIAK? S niekoľkými bojovníkmi sa mu podarilo prestrieľať sa do Čeľadnej. Tu sa zranený ukryl v jednom dome kde ho 3. novembra, aj za pomoci najväčšieho zradcu z radov partizánov Jána DVOŘÁKA, chceli Nemci zajať. To sa im nepodarilo, pretože mladý slovenský veliteľ si výstrelom z pištole zvolil dobrovoľný odchod zo sveta než potupné zajatie."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Pamiatke tohto hrdinu a jeho statočným spolubojovníkom sa v stredu pri pamätníku v Makove poklonili účastníci spomienkového stretnutia. O týždeň vám prinesieme aj momentky osláv 65. výročia Slovenského národného povstania vo Zvolene a pri Strečne."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Populárny partizánsky náučný chodník v zlatomoraveckom regióne medzi povstaleckými dedinkami Skýcov - Zlatno ožíva najviac pri výročí povstania. Tradičný turistický pochod po svahoch a kopcoch pohoria Tríbeč napísal v tomto roku už svoju 21. kapitolu. Takmer 11-kilometrovú trasu aj tento raz absolvoval minister obrany Jaroslav BAŠKA."
J. BAŠKA:
"Už samotné to číslo, že je to 21. ročník, hovorí o tom, že ten nápad, ktorý vznikol pred tými 21 rokmi je naozaj dobrý a že sa uchytil a minulý rok bola najväčšia účasť v histórii, to bolo prvýkrát, tento rok trocha menej, možno kvôli tomu počasiu, ktoré tu dnes bolo, ale želám všetkým tým, ktorí pomáhajú organizovať tento náučný partizánsky chodník, aby tých účastníkov bolo každým rokom viac a viac a aby sa nezabudlo naozaj na účastníkov Slovenského národného povstania, ktorí bojovali v tým priamych bojoch, ktorí sú medzi nami, ale nesmieme zabudnúť ani na tých, ktorí položili to najcennejšie čo mali a to svoj vlastný život počas slovenského národného povstania a celého národnooslobodzovacieho boja a počas 2. svetovej vojny."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Samozrejme nie je to len o pietnych spomienkach, ale aj o praktickej veci, ktorú ministerstvo obrany zabezpečilo priamym účastníkom."
J. BAŠKA:
"Vláda na návrh ministerstva obrany schválila novelu zákona, ktorá hovorí, že priami účastníci národnooslobodzovacieho boja a ich vdovy alebo priami príbuzní dostanú od 1. septembra určitý príspevok k dôchodku. Ten príspevok nie je veľký, ale aj v čase hospodárskej krízy sme sa rozhodli týmto ľuďom tieto príspevky mesačne vyplácať. Pre tých priamych účastníkov, ktorí bojovali so zbraňou v ruke bude ten príspevok 20 € mesačne a pre pozostalých je to 10 € mesačne. Ešte raz zopakujem nie je to veľa, ale vláda mala určitý záväzok práve voči týmto ľuďom a tento svoj záväzok si splnila."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Pred týždňom nám hovorca Petržalky Ľubomír ANDRASSY predstavil unikátne vojenské bunkre, ktoré sa nachádzajú v tejto bratislavskej Mestskej časti. Dnes budeme hovoriť o ich sprístupnení širšej verejnosti."
Ľ. ANDRASSY:
"Jedným z rozhodujúcich problémov prečo nie je možné tieto bunkre sprístupniť pre verejnosť je aj to, že sú zapísané na listoch ministerstva obrany. Ministerstvo obrany má vzťah k týmto bunkrom z hľadiska toho, že po 2. svetovej vojne takéto objekty, takéto lokality prešli pod správu vlastníctva štátu, teda dnes Slovenskej republiky, avšak ešte nie sú úplne vysporiadané vlastnícke vzťahy, teda vzťahy k pozemkom, na ktorých tieto bunkre stoja. Ak sa podarí túto otázku doriešiť vtedy má záujem bratislavská Petržalka, miestna samospráva rokovať s ministerstvo obrany, aby nám tieto tri bunkre, ktoré sa nachádzajú pri Petržalskom cintoríne, aby nám ich zverili na obdobie 20 - 25 rokov a ak ich bude mať Mestská časť zverené tak samozrejme môžeme začať vykonávať akékoľvek aktivity, ktoré by vrátili život, mierový život, do týchto vojenských bunkrov. Chceme sa uchádzať pri ich rekonštrukcii nielen o finančné prostriedky v rámci rozpočtových možností, ktoré dáva Slovenská republika, ktoré nám dáva náš verejný rozpočet, ale chceme sa uchádzať aj o finančné prostriedky v rámci Európskej únie, pretože sme toho názoru, že takéto objekty sú veľmi významným odkazom nielen pre Slovákov, pre Slovenky, ale sú významným odkazom aj pre celú európsku kultúru, pre prihraničné obce, ale aj pre susediace štáty, ktorými sú Rakúsko a Maďarsko."
P. BIHÁRIOVÁ:
"V minulej relácii sme rozprávali o tom, že jeden bunker a to konkrétne Hřbitov je momentálne múzeum, čo tie ostatné dva bunkre, aké máte s nimi plány?"
Ľ. ANDRASSY:
"Máme záujem, aby tieto bunkre sa stali súčasťou bežného každodenného života, aby ponúkli zaujímavé expozície, či už fotografií, vojenských zbraní, vojenskej techniky, ktorá bola používaná či už v 1. alebo 2. svetovej vojne, teda projekte obnovenia, vrátenia života do týchto bunkrov chceme spolupracovať s Vojenským historickým ústavom, chceme spolupracovať s ministerstvom obrany, ale taktiež s občianskymi organizáciami, s neziskovým sektorom, pretože sme toho názoru, že partnerstvo medzi týmito tromi zložkami môže vytvoriť priestor, aby bunkre, aby história z prvej polovici 20. storočia opäť ožila, aby odkaz tejto histórie mali možnosť vnímať či už obyvatelia hlavného mesta alebo aj mladí ľudia, ktorí už o dôsledkoch, o ničivých dôsledkoch či už 1. alebo 2. svetovej vojny vedia len z kníh, len na obrázkoch dejepisov videli aké obranné bunkre, aké zbrane používali naši starí otcovia, otcovia, dedovia keď bojovali na frontoch či už 1. alebo 2. svetovej vojny."
P. BIHÁRIOVÁ:
"A to už je z dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Pavol PRELOVSKÝ, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR, a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."
