V poslednom Armádnom magazíne roku 2006 by sa patrilo bilancovať čo sa vo vysielaní podarilo a čo sa nepodarilo. Žiaľ nie je to možné aj vzhľadom ku krátkosti relácie i preto, že ten rok bol na udalosti mimoriadne bohatý. Armádne vysielanie bolo pri všetkých hlavných udalostiach, ktoré sa v Ozbrojených silách, či rezorte obrany stali. Odvysielali sme stovky príspevkov o živote a práci našich profesionálov na Slovensku, aj v zahraničných misiách. Na desiatkach stretnutí s verejnosťou sme zasa prezentovali Ozbrojené sily a ich hlavného partnera Slovenský rozhlas. Dnes navštívime vojakov v Kosove. Trochu zábavy a humoru si užijeme v Slovenskom Grobe. Nechýbajú ani novoročné vinše a pozvánky na humoristické silvestrovské relácie Slovenského rozhlasu, ktoré budú aj o našich Ozbrojených silách.
- Dátum: 02.01.2006
- Dĺžka: 12:14 min.
- Veľkosť súboru: 2.8 MB
Textový prepis relácie:
P. REPKOVÁ, redaktorka: "V poslednom Armádnom magazíne roku 2006 by sa patrilo bilancovať čo sa vo vysielaní podarilo a čo sa nepodarilo. Žiaľ nie je to možné aj vzhľadom ku krátkosti relácie i preto, že ten rok bol na udalosti mimoriadne bohatý."
M. MINÁR, redaktor: "Armádne vysielanie bolo pri všetkých hlavných udalostiach, ktoré sa v Ozbrojených silách, či rezorte obrany stali. Odvysielali sme stovky príspevkov o živote a práci našich profesionálov na Slovensku, aj v zahraničných misiách. Na desiatkach stretnutí s verejnosťou sme zasa prezentovali Ozbrojené sily a ich hlavného partnera Slovenský rozhlas."
P. REPKOVÁ: "Dnes navštívime vojakov v Kosove. Trochu zábavy a humoru si užijeme v Slovenskom Grobe. Nechýbajú ani novoročné vinše a pozvánky na humoristické silvestrovské relácie Slovenského rozhlasu, ktoré budú aj o našich Ozbrojených silách."
M. MINÁR: "Nerušené počúvania vám želá Miroslav MINÁR..."
P. REPKOVÁ: "...a Petra REPKOVÁ."
..... M. MINÁR: "Vianoce na základni Šajkovac v Kosove oslávili naši vojaci skromne a hlavne postupne, na etapy. Služba je tu totiž nepretržitá. Stráženie objektov, monitorovanie situácie, či hliadkovanie sa nedá odložiť na zajtra."
P. REPKOVÁ: "Veliteľ roty kapitán Vladimír FEHÉR velí v Kosove už päť mesiacov. Vyrušili sme ho na stanovišti pri monumentálnom srbskom národnom symbole, ktorý už niekoľko rokov strážia Slováci."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Pán kapitán stretávame sa tu pod kosovským monumentom. Vaši vojaci obsadili tento monument, akú úlohu tu plnia?"
V. FEHÉR: "Prebrali zodpovednosť a stráženie Kosopole monument slovenskí vojaci od nepokojov v marci roku 2004. Ich hlavnou úlohou je chrániť tento pamätník pred narušiteľmi a zároveň čata, ktorá je dislokovaná pri tomto pamätníku, ich hlavnou úlohou je taktiež ochrana srbských obyvateľov v Obiliči, kde bývajú v dvoch objektoch, ktoré sú určené ako objekty zvláštnej pozornosti veliteľov KFOR."
B. ROŠTECKÝ: "V súčasnosti sa rozhoduje o budúcnosti Kosova. Sú aj incidenty alebo nejaké ohrozenia, zaznamenali ste počas svojej misie?"
V. FEHÉR: "Náš priestor zodpovednosti, za ktorý zodpovedá rota, je v porovnaní s inými priestormi vcelku malý, ale na druhej strane je veľmi citlivý z dôvodu toho, že v našom priestore sa nachádza desať dedín kde žije zmiešané obyvateľstvo, kosovskí Srbi a kosovskí Albánci. Doposiaľ sme nemali nejaké extrémne nepokoje alebo problémy alebo nevyskytli sa žiadne závažné incidenty v našom priestore."
B. ROŠTECKÝ: "Vianoce sú za nami, blíži sa Nový rok, aj koniec vašej misie 18. januára. Aká bola táto misia podľa vášho hodnotenia?"
V. FEHÉR: "Vianoce tu v Kosove počas mierovej operácie KFOR sme strávili v rodine príslušníkov 9. kontingentu. Každopádne boli špecifické tým, že sme neboli pri svojich rodinách, ale vytvorili sme si podmienky minimálne také, aby sme ich strávili v kľude a pokoji."
B. ROŠTECKÝ: "Päť mesiacov, ktoré máte za sebou, uplynulo ako voda. Ako ich vy hodnotíte zo svojho pohľadu veliteľa?"
V. FEHÉR: "Utiekli, ako hovoríte, veľmi rýchlo. Človek niekedy nemal ani šancu vnímať čas z dôvodu množstva úloh, ktoré tu rota musela zabezpečovať v prvom rade ako očakáva od nás veliteľ KFOR center brigádny generál Perl ROLDYN."
B. ROŠTECKÝ: "Rodina ako prežívala toto odlúčenie, máte spojenie s domovom?"
V. FEHÉR: "Rodina trošku brala môj odchod ťažším spôsobom, ale aj napriek tomu, manželka slúži taktiež v Ozbrojených silách, rešpektovala toto moje rozhodnutie zúčastniť sa v mierovej operácii v Kosove. Kontakt s rodinou máme telefonicky, aj písomný. Taktiež v rámci misie príslušníci roty chodili domov na dovolenky, takže kontakt s rodinou je zabezpečený."
B. ROŠTECKÝ: "Čo vám táto misia dala, ste mladý dôstojník, pomohla vám vo vašej profesionálnej kariére možno?"
V. FEHÉR: "Táto misia mne osobne dala veľa vzhľadom k tomu, že je moja prvá zahraničná misia, nazbieral som tu množstvo nových skúseností práce v medzinárodnom prostredí. Taktiež obohatila moje znalosti situácii v Kosove. Som dôstojník, ktorý slúži na veliteľstve Pozemných síl, mojou úlohou je práve príprava jednotiek do tejto misie a táto misia mi rozšírila môj obzor vedomostí na aké úlohy je potrebné zamerať túto prípravu a výcvik."
M. MINÁR: "Pri predvianočnej návšteve delegácie ministra obrany v Kosove dostali všetci príslušníci nášho 130‑členného kontingentu darček po stromček, medaily NATO a odznaky Vojnový veterán."
P. REPKOVÁ: "Vojak Zsolt SZABÓ dostal darček navyše. Náčelník Generálne štábu Ľubomír BULÍK mu odovzdal vecný dar za titul Najlepší vojak slovenského kontingentu."
B. ROŠTECKÝ: "Zsolt dnes ste boli vyznamenaný medailou NATO, aj vecným darom náčelníka Generálneho štábu. Prezraďte za čo?"
Zs. SZABÓ: "Vraj podľa niektorých kritérií som najlepší vojak, aspoň to tvrdili. No ja nie som si s tým taký istý. Sú tu všetci dobrí."
B. ROŠTECKÝ: "Skromnosť vám svedčí, ale predsa len darilo sa vám plniť úlohy tu v tejto misii podľa vašich predstáv?"
Zs. SZABÓ: "Spokojný som, úlohy neboli až také ťažké, aby sa to nedalo splniť."
B. ROŠTECKÝ: "Vy ste profesionálny vojak už dva roky, slúžite v prápore okamžitej reakcie v Martine."
Zs. SZABÓ: "No v Martine sa mi slúži lepšie ako tuto, velitelia sú dobrí, pomáhajú nám."
B. ROŠTECKÝ: "Lepšie je v Martine, čo je tu na tejto službe tu v Kosove také náročné a ťažké možno."
Zs. SZABÓ: "No náročné to ani tak neni, ťažké je to, že sme odlúčení od rodiny a je to trošku na psychiku."
B. ROŠTECKÝ: "Kto vás doma čaká?"
Zs. SZABÓ: "Doma ma čakajú rodičia a kamaráti a hlavne priateľka."
B. ROŠTECKÝ: "Ide Nový rok, o chvíľu vám končí misia. Keď sa obzriete dozadu, aká bola?"
Zs. SZABÓ: "Keďže je to prvá misia, nejaké skúsenosti zoberiem z toho, no a dúfam, že budem v budúcnosti ešte lepší."
..... P. REPKOVÁ: "Blíži sa Silvester a s ním aj zábavný program Slovenského rozhlasu. Jeho súčasťou bude tento raz aj silvestrovský kabaret Rádia Slovensko, v ktorom môžete počuť Napoleona, Katarínu Veľkú i ministra obrany. Na verejnej nahrávke v kráľovstve husaciny v Slovenskom Grobe bola aj Plná poľná."
M. MINÁR: "No tak excelentne sa začal Silvestrovský program v Slovenskom Grobe. Odštartoval ho Láďa HRON s programom Hrom do vás."
Moderátor programu: "Minister obrany magister František KAŠICKÝ vo svojej vlastnej podplukovníckej uniforme."
F. KAŠICKÝ: "Viete aký je rozdiel medzi majorom, podplukovníkom a plukovníkom v armáde?"
Moderátor programu: "To teda neviem."
F. KAŠICKÝ: "Major musí vedieť všetko, podplukovník to čo potrebuje, no a plukovník ten musí vedieť kde je ten major."
Moderátor programu: "Pán minister doma máte akú hodnosť?"
F. KAŠICKÝ: "Generál pod papučou."
Moderátor programu: "Milí priatelia je úžasné pozorovať, že konečne máme politikov, ktorí majú zmysel pre humor."
M. MINÁR: "Samozrejme k tomu Silvestru a k tým záverečným dňom roka patrí aj dobrá pohoda, dobrá nálada. Ako sa vy momentálne cítite v Slovenskom Grobe, aj v uniforme?
F. KAŠICKÝ: "Viete čo, veľmi dobre a ja hovorím stále, že človek musí brať celý život s humorom a niekedy aj keď sú veľmi ťažké také situácie životné a keď človek ako pretočí na humor tak sa to lepšie jednoducho znáša. Ja som privítal takúto možnosť, pretože je to perfektná príležitosť ako ľudí rozosmiať. To je jedna vec a ukazuje, že všetci, či už sme ministrami alebo vojaci sme normálnymi ľuďmi."
M. MINÁR: "Dobrá nálada, atmosféra bola vynikajúca aj v Pezinku medzi študentkami. Dokonca jeden denník išiel tak ďaleko, že ste tam kurizovali vraj."
F. KAŠICKÝ: "Tak ako prečítal som si, že som koketoval. Je pravdu povediac to, že ako v každú príležitosť treba zvoliť taký ten, podľa môjho názoru, správny alebo vhodný tón na komunikáciu. Keď tam máte 500 mladých ľudí a chcete ich nejakým spôsobom upútať tak možno aj témou, ktorá je asi v ich veku im veľmi blízka."
M. MINÁR: "Vladimír vy ste sa tu tak dneska rozšoupli, ako hovoríte vy v Čechách. Takým vašim partnerom, aspoň vizuálne, bol minister obrany, že by vás to nejak ťahalo k armáde?"
V. HRON: "Ja mám modrú knižku, takže ja som si, ale bol som na vojne, síce len chvíľočku a potom som z vojny tak nejak, nepoviem dezertoval, ale cez modrú knižku som sa dostal späť do civilu. Tak ja som bol v armáde v dobe kedy som v armáde slúžiť nechcel, to bolo ešte za totality. Musím povedať, že dnes by som bol vlastenec a do armády by som išiel úplne kľudne."
M. MINÁR: "K akému vojsku?"
V. HRON: "Ja by som pravdepodobne išiel k niečomu takému technologickému, k radistom trebárs alebo by som vysielal vo vojenskom rozhlas. Áno to by bola práca pre mňa, vysielať vo vojenskom rozhlase. Áno, vojenské rádio: Tu je rádio palcát, Vláďa HRON, zdravím všetkých vojakov, nazdar."
M. MINÁR: "Možno že to budú počuť aj chlapci v Kosove, tam spolu slúžia Česi a Slováci."
V. HRON: "Tak ja by som všetkým vojakom, či už sú to chlapci slovenskí alebo chlapci českí, tak všetkým vojakom by som chcel veľmi popriať, aby nikde na svete neboli vojny, aby nikto nikde niekoho nestrieľal, pretože až bude armáda len na to, aby sme mali pekné prehliadky a krásnych chlapov v uniformách, aby sa na nich mohli dievčatá pozerať ako pochodujú, tak až vtedy podľa môjho názoru bude mať armáda zmysel. Nechcem, aby sa zbytočne umieralo kdekoľvek na svete, ja som pacifista, takže všetkým chlapcom prajem, aby kvéry len leštili, ale nemuseli ich používať."
..... M. MINÁR: "Ako sme sa v predchádzajúcom príspevku mohli presvedčiť umelci majú vojakov radi. Uznávajú ich profesionalitu a dokážu sa im za ich prácu poďakovať. Pri vojenských Vianociach v Inchebe sme oslovili speváka Martina JAKUBCA."
P. REPKOVÁ: "Martin aký máte vzťah k ozbrojeným silám?"
M. JAKUBEC: "Keď idem vždy okolo prezidentského paláca tak proste obdivujem tých ľudí, ktorí tam dokážu stáť ako stráž čestná. Vážim si týchto ľudí a hlavne profesionálov, ktorí prezentujú Slovensko či už aj v zahraničí alebo doma a že v podstate sa niekto narodí aj preto, aby robil toto povolanie, že to je vlastne krásne na tom."
P. REPKOVÁ: "Čo by ste im zaželali do nového roku?"
M. JAKUBEC: "Predpokladám, že asi väčšina z nich sú mladí ľudia. Želal by som im hlavne zotrvať v tých víziách, ktoré majú, to znamená, že proste pracovať v záujme Slovenska a v záujme ochrany a obrany štátu. Želám im, aby sa im v novom roku darilo aj v tomto náročnom možno povolaní, do ktorého ja síce dovnútra nevidím, ale myslím si, že je to istá pocta a istá česť pracovať v tomto povolaní."
P. REPKOVÁ: "A čo želá vojakom do nového roku Igor KMEŤO z populárneho Kmeťobandu?"
I. KMEŤO: "Hlavne veľa zdravia, šťastia, aby mali dobrú kondíciu, aby mohli reprezentovať a chrániť našu krásnu domovinu a aby boli dobrí profesionáli a aby počúvali Kmeťoband, pretože my im dávame šťastie a radosť a hlavne Plnú poľnú, aby ju mali v pohotovosti."
..... P. REPKOVÁ: "Sľubujeme, že Plná poľná bude v pohotovosti aj v januári 2007. Príjemné prežitie novoročných sviatkov a veľa šťastia v novom roku vám želajú tvorcovia relácie Marián BAGALA, Bernard ROŠTECKÝ, Petra REPKOVÁ..."
M. MINÁR: "... a Miroslav MINÁR. Dopočutia o týždeň 5. januára roku 2007."
