Koniec roka je časom bilancovania, čo sa stalo, čo sa podarilo a čo nevyšlo podľa plánov. Hodnotiť rok 2007 bolo aj v rezorte obrany a Ozbrojených silách. Stalo sa toho veľa a Plná poľná bola vždy pri tom.
- Dátum: 31.12.2007
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Textový prepis relácie:
M. MINÁR, redaktor: "Koniec roka je časom bilancovania, čo sa stalo, čo sa podarilo a čo nevyšlo podľa plánov. Hodnotiť rok 2007 bolo aj v rezorte obrany a Ozbrojených silách. Stalo sa toho veľa a Plná poľná bola vždy pri tom."
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Nerušené počúvanie posledného Armádneho magazínu Rádia Regina vám želá Petra REPKOVÁ..."
M. MINÁR: "... a Miroslav MINÁR."
..... STALO SA
M. MINÁR: "Rok 2007 bol pre rezort obrany a Ozbrojené sily rokom zaujímavým. Takto ho na záverečnom stretnutí s prezidentom Slovenskej republiky Ivanom GAŠPAROVIČOM na ministerstve obrany hodnotil minister František KAŠICKÝ. Pre nedostatok času v našej relácii spomenul najdôležitejšie udalosti aspoň v skratke."
P. REPKOVÁ: "Podarilo sa pripraviť a realizovať novelu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Ide o najzávažnejšiu zákonnú normu pre Ozbrojené sily, ktorá podstatným spôsobom prispieva k stabilizácii ich činnosti."
M. MINÁR: "V súlade s cieľom síl dva mechanizované prápory, martinský a nitriansky splnili podmienky afirmácie pre začlenenie sa do síl rýchlej reakcie Severoatlantickej aliancie. Od 1. januára je po prvýkrát do síl zaradený prápor okamžitej reakcie z Martina."
P. REPKOVÁ: "Slovensko skončilo pôsobenie v operácii Iracká sloboda v Iraku. Vo februári sa domov vrátila naša ženijná jednotka a koncom roka prišli poslední dvaja dôstojníci, ktorí pôsobili na štábe veliteľstva."
M. MINÁR: "Podarilo sa nastaviť plánovanie a financovanie rezortu obrany podľa reálnych možností rozpočtu a takto by sme mohli pokračovať naozaj ešte veľmi dlho, ale poďme aj do nášho zvukového archívu."
P. REPKOVÁ: "Slovenská ženijná jednotka v Afganistane sa presťahovala z hlavného mesta Kábulu do nepokojnej oblasti Kandaháru. Operáciu presunu vojaci zvládli excelentne a pri sťahovaní bol aj vojnový veterán rotný Slavomír KUZMA."
S. KUZMA: "Pred rokom som bol tuná v Afganistane, boli sme v Bagrame, presťahovali sme sa do Kábulu. Po pol roku návratu do Afganistanu zase ďalší asi osud, sme sa sťahovali z Kábulu sem do Kandaháru. Zabezpečovali nás lokálne firmy, bolo to dosť zaujímavé. Pokiaľ vám niekto povie, že prídu v pondelok a u nich pondelok je možno niekedy streda, celý deň chodiť na bránu, pozerať či tie autá došli, odčekovať autá, museli ich tam kanadskí spojenci prejsť so psami, cez röntgen či dáke veci do áut nedali alebo do techniky. Bol to veľmi náročné pozrieť či to tam je, či to tam neni, doviesť, zložiť. Všetci síce chodia tu na autách, ale šoféri, u nás by im asi vodičáky zobrali, lebo keď mal voľakde nacúvať pod žeriav tak sa trikrát alebo štyrikrát zlomil s návesom. Zdĺhavé, zdĺhavé, zdĺhavé a dosť náročné na to, aby sme sa presťahovali, aby sme to stihli v termíne ako sme to potrebovali, aby sme mohli jednoducho prísť, ale zdĺhavé."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Tu na mieste vás čakala opäť iba práca, výstavba tábora, opevnenie."
S. KUZMA: "Už tu nie sú ťažkosti, na to sme tu, aby sme stále voľačo robili a budovali, mne nerobí ťažkosti, že robiť, skorej by bolo keby sme prišli sem a sedíme a viacej by sme sa nudili a ťažko by sme počítali kedy ideme domov lebo stále by sme sedeli, takto ide rýchlejšie aj čas, aj práca, lebo sme vybudovali celkom peknú dedinu, opevnili sme ju, môžeme byť spokojní so svojou prácou ako sme to tu spravili."
P. REPKOVÁ: "A ešte Slavomírov odkaz nasledovníkom v Kandaháre."
S. KUZMA: "Len najmä, aby robili dobré meno Slovensku ako sme začali v Bagrame, v Kábule, teraz sme v Kandaháre, aby každý videl, že za sebou necháme kus dobrej práce a vidím, že to robili Slováci a nemusíme sa za to hanbiť ako sme to urobili."
..... P. REPKOVÁ: "V roku 2007 sa slovenskí protilietadlovci po prvý raz vybrali vyskúšať svoje sily do výcvikového priestoru v Českej republike. Ako inak, boli sme s nimi aj my pritom."
M. MINÁR: "Slovenskí ochrancovia vzdušného priestoru tento rok majú naozaj výnimočnú situáciu, pretože svoje majstrovstvo si museli vyskúšať za hranicami Slovenska. Protilietadlová raketová brigáda prednedávnom úspešne absolvovala bojové streľby v Poľsku, rovnako tak aj piloti na MiG-och 29, no a protilietadlovci si to namierili sem do výcvikového priestoru Hradište. Prečo tomu tak je, to sa už pýtam náčelníka štábu riadenia operácií Generálneho štábu generálmajora Jaroslava VÝVLEKA."
J. VÝVLEK: "Nakoľko naše vojenské výcvikové priestory neumožňujú strieľať streľbu tohto druhu. Naposledy sme vykonali streľby pred dvoma rokmi vo vojenskom priestore Javorina, ale vzhľadom k tomu, že tento priestor budeme odovzdávať ich bývalým majiteľom, tak sme sa rozhodli, že tieto streľby budeme vykonávať vzhľadom z ekonomického hľadiska tu na území Českej republiky."
M. MINÁR: "O tom akými strelami sa bude strieľať tak to už hovorí kapitán FAJČÍK."
Kapitán FAJČÍK: "Druhý zájazd 1. brigády kde bude vykonávaná streľba z kompletu 9K38 Igla. Riadiaci streľby vydal povel - Do palebného postavenia vpred! Jednotky vychádzajú z východiskového postavenia a zaujímajú palebné postavenie."
M. MINÁR: "Akú úlohu budú plniť?"
Kapitán FAJČÍK: "Úlohu číslo 3 a 4, to sú streľby na útočiace ciele."
M. MINÁR: "Ešte pred tým než zaznejú prvé výstrely sme sa dozvedeli, že pomerne úspešne majú za sebou streľbu príslušníci vzdušných síl. Pán generál Juraj BARÁNEK ich veliteľ ste spokojný s tým ako zastrieľali vaši vojaci?"
J. BARÁNEK: "Samozrejme pokiaľ je to správne vzhľadom na to, že veliteľ je hrdý na to, že jeho strelci odstrieľali len na výborne a veľmi dobre."
M. MINÁR: "To už komentuje zástupca náčelníka Generálneho štábu generálporučík Peter GAJDOŠ. Takže pán generál aj naše dámy dokážu takéto komplety ovládať?"
P. GAJDOŠ: "Zhruba 7,8 percenta čo máme v Ozbrojených silách sú pripravené na všetko."
Kapitán FAJČÍK: "Veliteľ jednotky práve obdržal rozkaz Pohotovosť 1, päť, štyri, tri, dva, jedna, cieľ. Vidíte imitačnú situáciu. Preto prilieta letectvo, útočí, bombarduje. Bol pridelený náhradný cieľ, objavujúci sa vrtuľník v kopci s prekvapením. Strelec zahlásil zameraný cieľ."
M. MINÁR: "Takže pán generál zhodnoťme túto streľbu."
P. GAJDOŠ: "Bolo vidieť, že i profesionálne vojačky, čiže bojovníčky v Ozbrojených silách, sú pripravované na pozície tak ako je strelec z protilietadlového raketového kompletu. Po objavení sa náhradného cieľa, cieľ bol zameraný a zasiahnutý, to znamená zničený a strelkyňa splnila úlohu výborným spôsobom."
M. MINÁR: "Z bojového vozidla pechoty s označením 913 vystúpila mladá dáma, desiatnička Slávka SLIACKA. To hodnotenie a potlesk tribúny vám patrí za to, že ste tou raketou zasiahli cieľ. Bolo to ťažké?"
S. SLIACKA: "Ďakujem veľmi pekne, ale nie, v pohode dalo sa to zvládnuť."
M. MINÁR: "Máte to natrénované?"
S. SLIACKA: "Nie, prvýkrát som strieľala, odvčera sme tu."
M. MINÁR: "Vy ste príslušníčka jednotky odkiaľ?"
S. SLIACKA: "Baková Jama (?)."
M. MINÁR: "Prečo ste sa dali do armády a čo ste vôbec povedali na to, že sa dostanete k takémuto druhu vojsku."
S. SLIACKA: "No ja som nerátala, že sa dostanem na túto funkciu konkrétne, ale k armáde som chcela ísť skrz toho, že nebudem v kancelárii za počítačom, ale pohyb tu bude."
M. MINÁR: "Takže nielen po slovenských výcvikových priestoroch, ale dnes aj tu v Čechách."
S. SLIACKA: "Veru tak."
M. MINÁR: "A spokojnosť zatiaľ so službou alebo s tým čo robíte?"
S. SLIACKA: "Áno, veľmi spokojná, nemôžem nič povedať."
M. MINÁR: "Čo by ste ešte chceli dosiahnuť vo svojej kariére?"
S. SLIACKA: "Fú, čo najviac, čím najviac, vážne, a čím najvyššie."
..... P. REPKOVÁ: "Našim druhým domovom v uplynulom roku bol Vojenský výcvikový priestor Lešť."
M. MINÁR: "Sem do výcvikového priestoru Lešť sme dorazili v pravú chvíľu, pretože ako máte možnosť počuť vážení poslucháči bojuje sa tu ostošesť. Staré PV3S sa osvedčujú aj v tomto ťažkom, bahnitom teréne, presúvajú sa na stanovené miesta, hmýri sa to tu rôznymi farbami, pretože situácia je znázorňovaná a imitovaná dymovnicami. Tu predo mnou zastalo bojové vozidlo pechoty. Pozorne aj túto fázu cvičenia sleduje veliteľ Pozemných síl generálmajor Milan MAXIM."
M. MAXIM: "Plníme rozhodujúci cieľ, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo, to znamená mať pripravenú mechanizovanú prápornú skupinu. Táto mechanizovaná práporná skupina teraz vykonáva výcvik a bude v dvoch dňoch certifikovaná, to znamená potvrdí za predpokladu, že splní, potvrdí, že je pripravená. Týmto samozrejme bude podané hlásenie do Bruselu na hlavné veliteľstvo NATO a Slovensko splní úlohu."
M. MINÁR: "Netýka sa to len samotného nitrianskeho mechanizovaného práporu, ale keď hovoríte o podpornej skupine, sú tu aj vojaci dá sa povedať z celého Slovenska?"
M. MAXIM: "Áno, samozrejme. Základom tejto skupiny je mechanizovaný prápor z Nitry, ale napríklad cvičia tu aj delostrelci z Michaloviec, ženisti z Martina, logistická podpora z Topoľčian, čiže sú tu jednotky Pozemných síl, ktoré sú rozmiestnené na celom území Slovenska."
M. MINÁR: "Zatiaľ spokojnosť?"
M. MAXIM: "Zatiaľ som veľmi spokojný, môžete sa presvedčiť sám."
M. MINÁR: "Áno, videli sme napríklad aj staručičké PV3S-ky, ktoré zvládajú tú situáciu v ťažkom teréne."
M. MAXIM: "Áno je to pravda, cvičíme a pripravujeme sa na vedenie operácií s tým čo máme. Videli ste tu tieto staré PV3S-ky, ale videli ste ich schopnosť presunu a mohli ste si všimnúť aj ich upravenie našimi vojakmi na konkrétne spôsoby, to znamená vojaci nesedia už chrbtom mimo vozidla, ale sú otočení čelom, aby videli, aby mohli do strán pozorovať, prípadne použiť svoju zbraň. Vo vozidlách sú vrecia s pieskom, ktoré bránia vlastne preniknutiu nábojov cez bočnice. Dnes už nehovoríme o klasických frontových operáciách na niekoľko desiatkach alebo stovkách kilometrov, je to boj proti asymetrickému nepriateľovi, to je proti nepriateľovi, ktorý je zákerný, ktorý je presvedčený o svojej pravde, o svojej ideológii o to je to teda nebezpečnejšie a toto všetko čo vidíte vlastne sú to všetko nové prvky, ktoré sú teda požiadavkou na dnešnú dobu a zároveň skúsenosti našich ľudí zo zahraničných operácií."
..... P. REPKOVÁ: "Počas vojny o Falklandy sa stal jeden zaujímavý úkaz. Nad ostrovmi operovali stíhačky a ich zvuk podstatným spôsobom ovplyvnil život miestnych tučniakov. Keďže dovtedy taký hrozný hluk nikdy nepočuli, vyvracali hlávky hore na oblohu a pri tomto úkone, predstavte si, všetci popadali na chrbát."
M. MINÁR: "Keďže tučniaci sa z tejto polohy nevedia postaviť veliteľstvo operácie vyčlenilo jednu skupinu vojakov, aby ich postavili, inak by zahynuli a to sa opakovalo deň čo deň celé tri mesiace."
P. REPKOVÁ: "So želaním, aby ste v novom roku čo najmenej padali a aby ste vždy mali pri sebe blízkeho priateľa, najlepšie z Ozbrojených síl, ktorý vám vždy pomôže, sa s vami lúčia tvorcovia dnešnej Plnej poľnej, Dušan KALNÝ, Bernard ROŠTECKÝ, Petra REPKOVÁ..."
M. MINÁR: "... a Miroslav MINÁR."
P. REPKOVÁ: "Dopočutia o v novom roku."
