Dnes vás v pravidelnom Armádnom magazíne pozývam medzi ostrieľaných kozákov do Afganistanu a zelenáčov do Martina. Pohodu pri počúvaní Plnej poľnej vám želá Petra BIHÁRI.
- Dátum: 29.11.2008
- Dĺžka: 11:55 min.
- Veľkosť súboru: 2.72 MB
P. BIHÁRI, redaktorka:
"Dnes vás v pravidelnom Armádnom magazíne pozývam medzi ostrieľaných kozákov do Afganistanu a zelenáčov do Martina. Pohodu pri počúvaní Plnej poľnej vám želá Petra
P. BIHÁRI, redaktorka:
"V Seredi sa včera najbližší príbuzní a vedenie rezortu rozlúčili, ktorí posilnia náš vojenský kontingent v Afganistane. Strážna čata bude pôsobiť v Kandaháre, teda na mieste kde sa v pondelok v novinárskom sprievode ministra obrany Jaroslava BAŠKU pohyboval aj Miro MINÁR. V takzvanom rotačnom stane oslovil veliteľa stavebno-letiskovej čaty nadporučíka Richarda JOHANIDESA."
R. JOHANIDES:
Činnosť po prvé zostáva v tom, že si preberiete od UNK-fu alebo od TJ 4 oddelenia stan na prechodné ubytovanie. Začnete rozoberaním drevených priečok oddeľujúcej mužskú časť od ženskej, vykácete ho a začnete navážaním materiálu, ktorý môžete vidieť vonku, čo sú prevúdy, drevené dosky, piesok, z ktorého sa budujú protičrepinové ochranné priečky vnútri stanu, aby slúžili na vyššiu ochranu a zvýšenie bezpečnosti jednotlivých vojakov."
M. MINÁR, redaktor:
"Už boli použité, respektíve poslúžili svojmu účelu takéto kryty?"
R. JOHANIDES:
"Zatiaľ nie, zatiaľ sa nám nestalo, že by dopadla nejaká raketa alebo niečo podobného do tohto priestoru, ale je to na základe asi by som povedal skúseností britských alebo amerických vojakov, ktorým sa takýto prípad stal, lebo je to budované v poslednej dobe, dva mesiace. Tu vchádzame do toho presne, je to (?)metrový stan, ktorý je rozdelený na kóje. Každá kója je plánovaná na osem až desať vojakov. Je to vo výške meter dvadsať, je to vlastne určené na to, aby sa vojaci v prípade signálu pri prílete rakety prikrčili pri tej stene, aby ich to ochránilo. V každej tej stene máte dvadsať centimetrov piesku vo výške toho meter dvadsať. Vnútri tých priečok máte každých päťdesiat centimetrov dosky hrúbky päť centimetrov, ktoré sú dole ukotvené kovovými konštrukciami, ktoré vám môžem ukázať ešte vonku."
M. MINÁR:
"Do tohto stanu sa koľko zmestí ľudí?"
R. JOHANIDES:
"120 bolo pôvodne, teraz po vybudovaní týchto priečok prichádza okolo 90 až 100 vojakov."
M. MINÁR:
"Aj vďaka vám keď sa potom striedajú jednotlivé národné kontingenty tak vlastne tuto prespávajú."
R. JOHANIDES:
"Bude to o hodne bezpečnejšie ako my keď sme prišli, čiže neviete či vám tá raketa náhodou neprepadne rovno cez strechu a keď aj dopadne do tohto priestoru je tá bezpečnosť omnoho väčšia."
M. MINÁR:
"Ono to aj z toho psychologického hľadiska má taký význam, že tí chlapci, ktorí prídu tak vidia, že aha tak tu pre tú bezpečnosť sa aj niečo robí."
R. JOHANIDES:
"Určite z tohto pohľadu áno."
M. MINÁR:
"Vidím, že tu sú aj miestny kontraktori, miestni obyvatelia, ktorí získali povolenie pracovať a pomáhať, pomáhajú?"
R. JOHANIDES:
"Pomáhať, pomáhajú, sú pod velením amerických vojakov. Spolupráca s nimi nie je zlá, najhoršie sú ale jazykové bariéry. Rusky vám rozprávať nebude chcieť pred ostatnými, rozpráva iba keď je sám a anglicky rozpráva vždycky iba ich vedúci. Väčšinou ale keď už sú takto tak majú aj nejakého toho tlmočníka medzi sebou. Je tu zabezpečená tá komunikácia aspoň na základnej úrovni."
M. MINÁR:
"No ja sa v tejto chvíli nachádzam doslova v bojovom poli, pretože za perimetrom leteckej základne Kandahár majú svoje pracovisko a teda bojové pole míneri, ktorí odmínovávajú ešte stále zamínované časti tohto priestoru a so mnou tu je aj desiatnik Vladimír BINDAS. Vladimír čo vy konkrétne robíte?"
V. BINDAS:
"Tak ja robím strojníka, boženkára, starám sa vlastne o to, aby som v prvom rade sa snažil preveriť aspoň na tých 70, 80 percent to mínové pole, po ktorom nasleduje vlastne ďalšia práca, ručné odmínovanie, vlastne to už je to najhlavnejšie, to prvé čo urobia tak to je to ručné odmínovanie."
M. MINÁR:
"Ste tu už v podstate šiesty mesiac, s akým výsledkom a úspechom?"
V. BINDAS:
"No myslím si, že úspech máme celok dobrí, oproti ostatným čo boli pred nami mali sme tu dosť veľa ostrej munície kde sme zničili dosť toho, s úspechom. Šťastný návrat domov, no neviem aký, že by sme mali úspech, to asi ťažko, šťastný návrat domov."
M. MINÁR:
"Napríklad, že Boženka funguje."
V. BINDAS:
"Dostala zabrať, proste dostala zabrať, je tu dosť náročný terén aj pre výkonnejšiu mašinu než je Božena 4, takže boli by dobre už vlastne tuná zakúpiť Boženy 5, ktoré by zvládali lepšie tento terén. Ten elektroinštalačný materiál je tam dosť poprehrievaný, preto som tu musel meniť dosť veľa vecí na nej a dosť pravidelne."
M. MINÁR:
"Vo vašich rukách nie je prvýkrát takýto stroj."
V. BINDAS:
"Bol som už viackrát vonku, bol som aj v Juhoslávii, bol som v Afrike párkrát, bol som v Iraku, bol som už aj tuná v Afganistane."
M. MINÁR:
"Čim to je, aký to je adrenalín, že sa takto pomerne často vraciate na miesta činu?"
V. BINDAS:
"Myslím si, že je to v prvom rade tá finančná otázka každého jedného Slováka a v prvom rade vlastne niekto chce postúpiť niekde vyššie, proste tá kariéra je dosť silný ráz."
M. MINÁR:
"Vidím, že vaši kolegovia na prvý pohľad ako keby prichádzali štyria."
V. BINDAS:
"Nie, nie, práve ich zavádza ešte len ich nadriadený, ich veliteľ družstva, zavádza ich na tvár miesta kde budú vlastne plniť to gro hovorím tej práce kde ručne budú musieť dočistiť a dohľadať našu nezničenú alebo na pol zničenú muníciu."
M. MINÁR:
"Napriek tomu, že tam Božena prešla."
V. BINDAS:
"Áno, áno je to vlastne, to najnebezpečnejšie robia oni."
M. MINÁR:
"No a v tejto chvíli sa slovenská Boženka vydáva na jednu zo svojich ďalších pútí po neprebádanom a zamínovanom poli tu na kandahárskej leteckej základni. Zdá sa, že Boženka si svoju úlohu splnila, to už potom desiatnik Jozef SCHEFFER."
J. SCHEFFER:
"Práve ste počuli výbuch protipechotnej míny, takže teraz asi bude nasledovať kontrola."
M. MINÁR:
"Nevidím operátora, kde sa v tejto chvíli nachádza?"
J. SCHEFFER:
"Operátor je v opancierovanom Tatrapane tuná blízko pri nás, ktorý je vlastne týmto aj krytý. Operátor pokračuje v činnosti a ako ste počuli bola nájdená ďalšie protipechotka."
M. MINÁR:
"Takže v tejto chvíli sa nám do éteru prihlásil aj operátor."
J. SCHEFFER:
"Zahlásil, že má dva výbuchy, následne bude urobená kontrola odmínovacieho kompletu a v podstate po výsledku kontroly ide vlastne zistiť či je schopná prevádzky ďalej alebo je nutná nejaká bežná oprava."
M. MINÁR:
"No a ešte za túto perfektnú prácu je potrené sa poďakovať, takže predstavme poslucháčom Slovenského rozhlasu kto mal v rukách Boženku?"
J. SCHEFFER:
"Tak je to desiatnik Vlado REK."
M. MINÁR:
"Ďalšiu partiu vojakov som zastihol v parku techniky. Zdá sa, že majú plné ruky práce, pretože v tejto chvíli sa dokončujú práce na domiešavači, vyzerá ako nový. Skutočne chlapcom ide práca, ako sa hovorí, od ruky. Tu mám jedného z nich."
R. BUCHTA:
"Radoslav BUCHTA."
M. MINÁR:
"No Radoslav čo bolo tomuto domiešavaču?"
R. BUCHTA:
"Tak kus sme ho dali dokopy, dali sme mu novšiu podobu."
M. MINÁR:
"Koľko betónu ste už s týmto domiešavačom namiešali, respektíve premiestnili?"
R. BUCHTA:
"Tak tento domiešavač je od 2003. roku tu už, tak niečo namiešal už, pár kubíkov ponosil."
M. MINÁR:
"Na čo konkrétne sa teraz používa betón, čo robíte aké práce?"
R. BUCHTA:
"No tak teraz sa betónovalo trošku menej ako inde, nejaké plochy sa tu betónovali, hangáre."
M. MINÁR:
"Tatrovečka poslúcha?"
R. BUCHTA:
"No zatiaľ poslúcha, no a chcelo by to už niečo modernejšie."
M. MINÁR:
"Vaša prvá misia tu v Afganistane?"
R. BUCHTA:
"Už tretia, Bagram, Fajzabád, Kábul, no a teraz tu Kandahár."
M. MINÁR:
"Pokiaľ ste spomínal tak v Bagrame tam teda sa lial betón skoro vo dne, v noci?"
R. BUCHTA:
"Tak tamto bolo oveľa viacej, samozrejme. Tu je to už menej s tým betónovaním."
M. MINÁR:
"Už tie myšlienky asi sú teraz upreté už na domov, lebo 11. sa definitívne končí vaše pôsobenie tu?"
R. BUCHTA:
"Tak, tak už sa tešíme domov, pozrieť rodinu."
M. MINÁR:
"Možno nejaký pozdrav, komu?"
R. BUCHTA:
"Pozdravil by som najradšej Matúška BUCHTU, môjho syna a samozrejme priateľku by som pozdravil, teším sa na nich veľmi už, prežijeme krásne Vianoce spolu."
P. BIHÁRI:
"Tisíce štvorcových metrov preverených plôch a takmer 60 zneškodnených mín. Aj tým sa v pondelok pochválil veliteľ kandahárskej jednotky kapitán František MIHALOVIČ. Prezradil nám aj ďalšie slovenské úspechy."
F. MIHALOVIČ:
"Po splnení svojich úloh zhruba okolo piatej, šiestej poobede a po večeri teda, majú čas si zašportovať, či už zahrať si hokejbal, futbal do športovej haly, poprípade plážový volejbal alebo samozrejme posilňovňa. Aktivity tohto druhu sú tu veľmi dobre podporované zo strany amerických jednotiek, britských a kanadských. No ako ste už spomenuli naša jednotka sa jednak zúčastnila kandahárskej futbalovej ligy, kde sme bohužiaľ skončili pred bránami finále, semifinále sme prehrali na pokutové kopy s jednotkou britských gurkov. Momentálne hráme už asi mesiac a pol kandahársku hokejbalovú ligu kde sme na prvom mieste a zatiaľ samozrejme neporazení, čo predpokladám, že všetkých Kanaďanov štve a dávajú si na nás samozrejme záležať."
M. MINÁR:
"Máte dokonca vo vašich radoch dokonca ak železného muža?"
M. MINÁR:
"Áno to je pravda. V Kandaháre sa zhruba pred mesiacom konala súťaž Najsilnejší muž kandahárskeho letiska a náš príslušník vo svojej kategórii zvíťazil."
P. BIHÁRI:
"Podstatne viac sa o pôsobení Slovákov v Afganistane hovorili v pondelok v diskusnej relácii Kontakty. Nájdete ju v archíve relácií na webovej stránke Slovenského rozhlasu. Adresa: www.rozhlas.sk."
P. BIHÁRI:
"V stredu sme sa v Základnej výcvikovej škole v Martine stretli s tou najmladšou generáciou vojakov, ktorí sa o niekoľko dní stanú ozajstnými profesionálmi. Bernard ROŠTECKÝ zamieril medzi budúce zdravotníčky."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Do Martina na Základnú výcvikovú školu sme prišli pred záverečnými skúškami podporiť budúcich profesionálnych vojakov, čakateľov a samozrejme aj budúce vojačky, Gabiku KUNÍKOVÚ a Miroslavu ĎURÍČEKOVÚ. Miroslava na akú funkciu sa chystáte?"
M. ĎURÍČEKOVÁ:
"Straší zdravotník do Hlohovca."
B. ROŠTECKÝ:
"Máte vôbec na to predpoklady, aby ste boli zdravotník alebo zdravotníčka?"
M. ĎURÍČEKOVÁ:
"Mám, vyštudovala som magisterské štúdium ošetrovateľstva na Lekárskej fakulte v Košiciach."
B. ROŠTECKÝ:
"Gabika?"
G. KUNÍKOVÁ:
"Ja idem taktiež do Hlohovca na funkciu zdravotník a mám taktiež bakalárske štúdium z Fakulty ošetrovateľstva a plus dvanásťročnú prax v zdravotníctve."
B. ROŠTECKÝ:
"Takže tá otázka bola len skúšobná, lebo vidím, že na to skutočne máte. Máte na to aj po tej vojenskej stránke, predsa len tu musíte cvičiť a robiť všeličo, strieľať, plaziť sa, zákopy, okopy kopať?"
M. ĎURÍČEKOVÁ:
"Tak myslím, že keď sme to už doteraz tak zvládli a snáď zvládame dobre podľa hlasov našich inštruktorov, tak myslím, že máme."
B. ROŠTECKÝ:
"Bolo to ťažké tých deväť týždňov?"
G. KUNÍKOVÁ:
"Bolo to dosť ťažké, ale ako ja osobne som bola pripravená na to, vedela som do čoho idem, čo presne nás čaká, bolo to tým ľahšie. Čiže nebolo to také, že som prišla a bum čo sa deje, ale psychicky som sa trošku pripravovala, že áno toto bude tak je to iné, no."
B. ROŠTECKÝ:
"Nebolo to trošku drsné na vás."
G. KUNÍKOVÁ:
"Bolo no ale museli sme sa prispôsobiť. My sme tuná chceli ísť, nebrali ohľad na to, že sme dievčatá, proste takú istú výbavu sme mali ako chlapci a zvládli sme to."
B. ROŠTECKÝ:
"Boli inštruktori takí prísni na vás?"
M. ĎURÍČEKOVÁ:
"Tak niekedy sa zakričať musí, aby sa nastolila disciplína a aj prísnosť musí byť, ale musím povedať, že sa nerobili rozdiely medzi vojačkami, vojakmi. Bolo to z jednej strany aj dobré, že sme zmiešaný kurz, vzájomne sme sa tak ťahali, chceli sme sa dotiahnuť a vyrovnať tým vojakom."
B. ROŠTECKÝ:
"Ako to oni brali, vojaci?"
M. ĎURÍČEKOVÁ:
"Na začiatku boli prekvapení, že majú ako kolegyne vojačky, ale musím povedať, že veľmi nám pomáhali, aj podržali nás vo veľa veciach, aj čo sa týka fyzicky, aj psychicky."
B. ROŠTECKÝ:
"Čo bolo pre vás také najťažšie?"
G. KUNÍKOVÁ:
"Celkovo si zvyknúť na režim dňa, počnúc budíčkom, náročné disciplíny tie fyzické zvládať a stále nejak sa časovo vpratať do denného poriadku."
M. ĎURÍČEKOVÁ:
"Nerobí nám to dneska problém za tri minúty sa obliecť do maskáčov."
B. ROŠTECKÝ:
"To je super, budeme vám držať palce, aby ste zvládli aj ten záverečný výcvik. Možno ešte na záver rozhovoru, čo by ste si želali, aby sa vám splnilo v tej vojenskej službe?"
M. ĎURÍČEKOVÁ:
"Aby sa splnili naše očakávania v tom zmysle, aby sme sa na tej danej funkcii ľuďom vedeli a dokázali pomôcť."
P. BIHÁRI:
"A to už je z dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Dušan KALNÝ, Bernard ROŠTECKÝ, Miro MINÁR a Petra BIHÁRI. Dopočutia o týždeň."
