Dnes s Petrou REPKOVOU najmä o pôsobení slovenského chirurgického tímu v Libanone. Pekný podvečer.
- Dátum: 06.08.2007
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Textový prepis relácie:
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Dnes s Petrou REPKOVOU najmä o pôsobení slovenského chirurgického tímu v Libanone. Pekný podvečer."
..... P. REPKOVÁ: "Päť mesiacov pôsobili v mierovej misii Organizácie spojených národov UNIFIL slovenskí vojenskí chirurgovia. V stredu sa domov vrátila druhá rotácia pod velením podplukovníka doktora Františka NIKELA. Oba tímy pôsobili pod belgickým velením vo vojenskej nemocnici pri meste Tibnin. Vykonávali odbornú chirurgickú a traumatologickú starostlivosť pre príslušníkov misie a libanonskej armády a taktiež humanitárnu pomoc pre miestnych obyvateľov. V máji chirurgov navštívil aj minister obrany František KAŠICKÝ a my sme s našim reportážnym mikrofónom boli pri tom. Bernard ROŠTECKÝ najskôr oslovil anestéziológa nadporučíka Miloša KOĽA."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Pán nadporučík táto misia UNIFIL a vaše pôsobenie v nej bolo dosť špecifické."
M. KOĽ: "Bolo to celkom špecifické, pretože malá jednotka vo veľkom belgickom tíme začlenená do tej ROL dvojky, to znamená do nemocnice druhého typu, ako chirurgický tím. Myslím si, že tých dva a pol mesiaca ten počet pacientov, ktorý presiahol tristo, celkom dobre označuje aj kvality nášho tímu, aj to, že tá nemocnica je využitá dobre a myslím si, že slovenský tím má celkom dobrú reputáciu aj vo verejnosti libanonskej a koniec koncov aj u belgických vojakov."
B. ROŠTECKÝ: "Aké ste mali podmienky pre vašu prácu?"
M. KOĽ: "Nemocnica bola vybavená štandardne, to znamená prístroje čo sa týka ako za seba keď môžem povedať boli štandardné, boli na celkom dobrej úrovni a nemocnica je pekne roztriedená na prijímaciu časť, na časť, ktorá triedi, na časť chirurgickej intervencie kde sa operujú pacienti, je tam začlenené laboratórium, vyšetrovacie zložky ako röntgen, no a lôžková časť."
B. ROŠTECKÝ: "Mali ste čas aj na odpočinok?"
M. KOĽ: "24-hodinová služba vám dáva možnosť, že pacienti nechodia celých 24 hodín, vám dáva možnosť sa športovo vyžiť kedykoľvek. To znamená keď máte chuť ísť o 10. ráno si zacvičiť, môžte ísť, pokiaľ nie je pacient, máte vysielačku, ste na pageri, dá sa."
B. ROŠTECKÝ: "Boli sta aj na výlete pozrieť si Libanon?"
M. KOĽ: "Bohužiaľ toto nie, lebo sme boli 24 hodín v službe, takže krátke výlety do okolia do tých piatich minút to sa dá, na trh a tak pozrieť ľudí, to áno."
B. ROŠTECKÝ: "Nebolo tam pre vás horúco, myslím čo sa týka aj počasia, aj bezpečnostnej situácie?"
M. KOĽ: "Čo sa týka počasia bolo horúcejšie, čo sa týka situácie tá je celkom dobrá. Moslimská časť obyvateľstva a kresťanská si nažívajú v pohode, takže tam nejaké veľké konflikty nehrozia."
B. ROŠTECKÝ: "Keby ste mali možnosť vyskúšali by ste si ešte takúto službu v misii."
M. KOĽ: "No pokiaľ by to bol Libanon tak áno a doporučoval by som keby sa tam dalo ísť vo väčšom počte slovenských vojakov alebo s vlastnou nemocnicou."
P. REPKOVÁ: "Slovensko-libanonská misia bola špecifická tým, že v nej v prevažnej väčšine pôsobili ženy, aj lekárka poručíčka Katarína BELICOVÁ."
B. ROŠTECKÝ: "Pani Katka ste tu tretí týždeň, ako ste si zvykli v Libanone v tejto misii."
K. BELICOVÁ: "Myslím si, že začiatky boli také rozpačité, v podstate všetko pre nás bolo nové a teda to nové stále pretrváva, každý deň berieme nejaké nové a príjemné veci a sú veci, ktoré teda už mám okukané, zvykli sme si na ne a sú veľmi príjemné, napríklad taká práčovňa, keď ráno odovzdáte prádlo a poobede ho máte krásne vyžehlené, voňavé. Klimatizácia, ktorá vlastne v niektorých tých stanoch funguje, tak to je tiež príjemná vec, ktorá nás vlastne sprevádza počas tých teplých dní. Myslím si, že kolektív lekárov, s ktorými tu spolupracujeme, je veľmi príjemný, takže pracuje sa nám celkom dobre."
B. ROŠTECKÝ: "Zvykli sta si aj v tejto poľnej nemocnici?"
K. BELICOVÁ: "Tie podmienky sú naozaj veľmi podobné reálnej nemocnici, v podstate klimatizácia dokonca funguje v niektorých častiach ďaleko lepšie ako v obyčajných nemocniciach, takže to je tá lepšia časť tej práce v poľnej nemocnici."
B. ROŠTECKÝ: "Čo sa týka odborného vybavenia alebo toho špeciálneho vybavenia prístrojového napríklad?"
K. BELICOVÁ: "Čo sa týka práce anestéziológa tak vlastne sme sa nestretli s absolútne žiadnym rozdielom oproti našej klinickej praxi, takže v podstate sú to prístroje a vlastne aj liekové vybavenie, ktoré viac-menej poznáme a tie rozdiely, ktoré nepoznáme, tak vlastne sa dajú vyriešiť vyhľadaním v ADMK alebo konzultáciou s farmakologičkou nemocnice, takže je to bezproblémové."
B. ROŠTECKÝ: "Mali ste už prípad nejaký vážnejší?"
K. BELICOVÁ: "Mali sme včera anestéziu jedného malého dievčatka popálené, ktoré vlastne bolo treba ošetriť chirurgicky v hlbokej anestézie, takže uspávali sme ju a v podstate chirurg mohol ošetriť rany, aby to hojenie prebiehalo bez jazvy, čo by zanechalo vážne a trvalé následky."
B. ROŠTECKÝ: "Náš slovenský kontingent dá sa povedať je najkratší zo všetkých čo máme vo svete vojakov. Je vás tu prevaha žien, ako vychádzate v tomto kolektíve malom?"
K. BELICOVÁ: "Zatiaľ je tá atmosféra veľmi priateľská a profesionálna a verím, že teda to tak aj zostane."
B. ROŠTECKÝ: "Držíme vám palce, ďakujem. Pani doktorke asistuje Janka RAJTKOVÁ, slobodníčka. Ako sa vám slúži v misii UNIFIL?"
J. RAJTKOVÁ: "No zatiaľ celkom dobre by som povedala, zatiaľ je všetko v poriadku, nie sú nejaké problémy tak uvidíme čo a ako podľa stavu počtu pacientov."
B. ROŠTECKÝ: "Toto je vaša prvá misia?"
J. RAJTKOVÁ: "Áno prvá."
B. ROŠTECKÝ: "Čo vás tu zaujalo alebo prekvapilo, ste tu už tretí týždeň?"
J. RAJTKOVÁ: "Na prekvapenie tu bolo veľmi veľa vecí, vlastne celý systém ako funguje, Belgičania a kultúra toho národa a tak to bolo asi tak najviac kým si človek pochopil vlastne čo je to za mentalita ľudí a ako to vlastne tuná funguje."
B. ROŠTECKÝ: "Situácia v Libanone sa zhoršila, nemáte strach alebo obavy, nebojíte sa?"
J. RAJTKOVÁ: "A tak podľa toho koľko tunák je vlastne ochrany, stráží a vojska, tak aspoň si myslíme a dúfame, že to semka nedojde."
B. ROŠTECKÝ: "Pán podplukovník, ste tu už druhú misiu, ako ste spokojný s týmto tímom, ktorý prišiel, samé dievčatá, pekné?"
F. NIKEL: "Ďakujem som spokojný, za dva týždne sa ešte všetko nedá vidieť, ale vyzerá to tak, že ten tím je zohratý a bude skutočne ďalšou oporou v pokračovaní tejto misie."
B. ROŠTECKÝ: "Ste tu už vlastne v druhej rotácii, vy ste si zvykli?"
F. NIKEL: "Áno, nič iné my neostávalo."
B. ROŠTECKÝ: "Máte skúsenosti z misií. Keby ste ich mohli porovnať."
F. NIKEL: "Ja si myslím, že toto je jedna z tých ťažších misií ako boli pred tým, jednak čo sa týka ubytovania, v priestoroch sme zavretí v podstate v pohotovosti 24 hodín. To značne sťažuje psychiku tých ľudí aj dá sa povedať troška taká tá predstava misie je úplne iná a nakoniec každá misia je o niečom inom."
B. ROŠTECKÝ: "Na záver vaše želanie?"
F. NIKEL: "Zdravý a živý doviesť tento tím späť do republiky, samozrejme, že aj so mnou."
B. ROŠTECKÝ: "Ďakujem, nech sa darí."
P. REPKOVÁ: "Želanie veliteľa slovenského chirurgického tímu podplukovníka Františka NIKELA sa splnilo. Lekári sú už v týchto dňoch dome medzi svojimi najbližšími. Šéfa tímu však ešte čakajú ďalšie povinnosti. Ak sa ich na ne budete chcieť spýtať máte jedinečnú príležitosť. Nalaďte si v utorok svoje prijímače na Rádio Slovensko kde jedným z hostí Miroslava MINÁRA bude práve podplukovník NIKEL."
..... P. REPKOVÁ: "Je síce čas dovoleniek a prázdnin, ale vojenských záchranárov sme našli v plnom nasadení. Na jazere v Bátovciach neďaleko Levíc nacvičovali rôzne situácie, ktoré môžu očakávať v reálnom nasadení pri ostrej záchrannej akcii. Na výcviku bolo zaujímavé aj nasadenie prieskumnej roty z Levíc. Na reportážny mikrofón jednu z akcií zaznamenal Bernard ROŠTECKÝ."
B. ROŠTECKÝ: "Vrtuľník MI-17 opäť nalietava na hladinu jazera, čo sa bude diať? To sa už pýtam nadporučíka Romana VESELÉHO, riadiaceho zamestnania."
R. VESELÝ: "V tejto chvíli vrtuľník nalieta na vodnú hladinu kde dôjde k zasadeniu zdravotníka a záchranára postihnutej osobe na vodnej hladine. Tento spôsob zasadenia bude vykonaný výskokom z visu z vrtuľníka z výšky 3 až 5 metrov. Po výskoku na vodnú hladinu záchranár v spolupráci so zdravotníkom poskytnú prvú pomoc zachraňovanej osobe."
B. ROŠTECKÝ: "Vidíme, že prví dvaja už vyskočili."
R. VESELÝ: "Budú vyskakovať traja s tým, že je to vlastne nácvik, takže jeden simuluje zraneného a je tam jeden záchranár a zdravotník ako som už povedal. Vyskakujú v jednom prelete všetci naraz, zoskupia sa do troch skupiniek po troch ľuďoch. Vrtuľník následne odletí preč, záchranár v spolupráci so zdravotníkom si vlastne pripravia toho pacienta, samozrejme po poskytnutí pomoci a pripravia si ho na samotný transport. Vrtuľník priletí, spustí im podvesové lano dĺžky 50 metrov je maximálna dĺžka, môže byť skrátený, upravený podľa potreby a na tomto lane ich vlastne celú trojicu vytiahne z vody, položí na pevninu, kde už čakajú ostatné záchranné tímy a poskytnú pomoc."
B. ROŠTECKÝ: "Vidím je to dosť náročný výcvik. Zvládajú to títo vaši príslušníci?"
R. VESELÝ: "Samozrejme, nie sú tu prvýkrát, máme tu zopár nováčikov, ale prevažná väčšina je tu už minimálne druhýkrát, tretíkrát, takže už to poznajú, nie sú tu žiadne prekážky čo by ich vlastne prekvapilo, ide len vlastne o to precvičenie každoročné, aby z toho nevybehli."
B. ROŠTECKÝ: "Obľúbili ste si Bátovce, toto prírodní jazero, prečo práve Bátovce?"
R. VESELÝ: "Je to relatívne blízko, je tu dobré zázemie, je tu kľud, to prostredie a hlavne tá atmosféra."
B. ROŠTECKÝ: "Toto je jeden z tých ťažších výcvikov. Čo všetko obsahuje vlastne príprava týchto vašich záchranárov?"
R. VESELÝ: "Čo sa týka záchranárov ich hlavnou úlohou je príprava na držanie služby OPZD ako som už spomínal, čiže záchrana z vodnej hladiny, pravidelne organizujem kurzy leteckého záchranára kde v priestoroch letiska, prípadne v blízkom okolí naimitujeme závadu napríklad nejakého pilota na strome s padákom, cvične zdvihneme vrtuľník s osádkou a so záchranármi a vlastne idú ako keby na nejakú akciu. Skôr tá pozemná záchrana, vyprosťovanie z lesov, zo stromov, uviaznutých ľudí na strome na padákoch, rôzne kombinácie aké nás napadnú a aké môže priniesť život."
..... P. REPKOVÁ: "Pesnička na záver patrí všetkým, ktorí pre tisíce návštevníkov pripravili pred týždňom nezabudnuteľné chvíle na brehu rieky Hron. Tekov 2007, podujatie, ktorému vdýchol dušu aj náš rozhlasový tím, sa mimoriadne vydaril a začne písať novodobú tradíciu Ozbrojených síl. Určite sa uvidíme o rok, povedal nielen gestor podujatia minister obrany František KAŠICKÝ, ale aj čestný hosť predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol PAŠKA. Takže dovidenia v Starom Tekove o rok a dopočutia pri počúvaní Plnej poľnej o týždeň. Dnešný Armádny magazín pripravili a vysielali Dušan KALNÝ, Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ a Petra REPKOVÁ."
