Vás všetkých, ktorí máte v tejto chvíli naladený prvý vysielací okruh Slovenského rozhlasu vítame pri počúvaní armádneho magazínu Plná poľná. Dnes spolu navštívime Blízky východ, nazrieme do vojenskej histórie Európy a od pani prorektorky sa dozvieme, aké novinky čakajú študentov vojenskej akadémie.
- Dátum: 06.06.2005
- Dĺžka: 11:01 min.
- Veľkosť súboru: 1.26 MB
Textový prepis relácie:
Vás všetkých, ktorí máte v tejto chvíli naladený prvý vysielací okruh Slovenského rozhlasu vítame pri počúvaní armádneho magazínu Plná poľná. Dnes spolu navštívime Blízky východ, nazrieme do vojenskej histórie Európy a od pani prorektorky sa dozvieme, aké novinky čakajú študentov vojenskej akadémie.
A spolu si vypočujeme aj skladby skupín Team, A-teens, Hert(?) i Vaša Patejdla. Príjemné chvíle pri rádioprijímačoch vám želá Bernard Roštecký a Petra Repková.
Presvedčiť sa, ako sa našim vojakom vo svete darí plniť úlohy, ako sú s ich prácou i službou spokojní vo velení mierových misií bolo cieľom návštevy ministra obrany Juraja Lišku a náčelníka Generálneho štábu generálporučíka Ľubomíra Bulíka na Golanských výšinách a na Cypre začiatkom tohto týždňa. Na stále rozdelenom ostrove sa minister obrany stretol s veliteľom misie OSN UNFICYP generálom Hebertom Figolim a ministrom obrany Cyperskej republiky Kyriakosom Mavronocolasom(?).
Juraj Liška, minister obrany: "Vyjadrili veľkú pochvalu na adresu našich príslušníkov s tým, že sú veľmi radi, že tú môžu pôsobiť a dúfajú, že budeme pôsobiť aj ďalej v tejto misii. Ja som iba potvrdil, že neplánujeme v súčasnosti zredukovať počet, ktorý sme už zredukovali tento rok na jar a Slovenská republika aj v budúcnosti bude si chcieť nechať jednu z misií OSN. Bola vyjadrená veľká spokojnosť s pôsobením našich vojakov v misii na Cypre."
V besedách Juraja Lišku s vojakmi na základniach i pozíciách na Golanoch a Cypre prišli na rad praktické otázky týkajúce sa služobných záležitostí i napríklad skvalitnenia vybavenia vojakov modernými vystrojnými súčiastkami.
Juraj Liška, minister obrany: "Určité súčiastky výstroje, kde sme prijali prednedávnom uznesenie na komisii ministra obrany, kde som rušil starú smernicu, ktorá hovorí o tom, že musia byť vševojskové skúšky. Ten čo bol na vojne, vie, o čom hovorím a malo by to zlepšiť prístup k novým materiálom, ktoré využívajú už iné armády a toto stačí na to, aby my sme ich mohli zakúpiť oveľa rýchlejšie a samozrejme ja si to želám v čo najkratšom čase."
Juraj Liška sa počas pracovnej cesty stretol takmer so všetkými slovenskými vojakmi v oboch mierových misiách. Poprosili sme ho o zhodnotenie.
Juraj Liška, minister obrany: "Ja som veľmi spokojný. Po minuloročných návštevách Afganistanu a Iraku, súčasných návštevách Golanských výšin a Cypru mi už chýba navštíviť len tu piatu najdôležitejšiu alebo jednu z tých veľmi dôležitých, to je Kosovo a Balkán je pre nás obzvlášť dôležitý a ja som si len potvrdil to, čo nám je známe, že naši vojaci sú schopní pôsobiť v rámci medzinárodných koaličných síl a sú schopní pracovať vo veliteľstvách a takisto aj na tých najnižších zložkách a hlavne vidím to, ako možnosť zlepšovania si svojho kariérneho rastu do budúcnosti, čo sme dali ako jednu z podmienok do nového návrhu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov."
Začiatkom roka sa v súvislosti s uvoľňovaním napätia na Cypre a zlepšením vzťahov medzi severnou tureckou a južnou gréckou časťou ostrova znížil početný stav vojakov v misii UNFICYP. Rovnako tomu bolo aj v našom kontingente, ktorý má dnes 2 stovky príslušníkov.
So znížením počtov sa zmenili i operačné úlohy jednotky. Jednou z nich je aj intenzívnejšie budovanie a posilňovanie dôvery medzi opozičnými silami. Akým spôsobom sa úloha realizuje, to nám vysvetlil veliteľ slovenského kontingentu podplukovník Martin Bačko.
podplukovník Martin Bačko, veliteľ slovenského kontingentu: "Stále sa snažíme udržiavať vyjednávaciu úroveň na tej najnižšej úrovni, to znamená, od veliteľov čiat cez veliteľa roty až po veliteľa sektoru, čiže po mňa, ale vzhľadom k tomu, že napríklad v našom sektore máme kontakt so šiestimi veliteľmi plukov, nie je časovo obsiahnuť toto rokovanie a tu zohrávajú svoju veľmi významnú úlohu títo dôstojníci, vojenskí pozorovatelia, ktorí tieto rokovania pripravujú a na určitej úrovni vlastne, kde sa nedajú problémy poriešiť na úrovni veliteľov čiat, veliteľa roty, oni vstupujú do jednania a snažia sa oni riešiť problémy."
Na Golanských výšinách sme v základnom tábore našej jednotky, oslovili náčelníka Generálneho štábu generálporučíka Ľubomíra Bulíka. Naša otázka, ako je spokojný s inšpekciou však nebola príliš vhodná.
generálporučík Ľubomír Bulík, náčelník Generálneho štábu: "Nehovoril by som o inšpekcii, pretože to bol skutočne veľmi krátky čas na to, aby som to mohol hodnotiť, že to je inšpekcia. Ale pretože som tu druhýkrát v tejto misii môžem porovnávať a môžem samozrejme na základe toho aj hodnotiť. Treba povedať, že naši chlapi sú pripravení na túto misiu veľmi profesionálne, skutočne chcem poďakovať a tri veci chcem, aby mali vždy na pamäti: ... profesionálne plnenie úloh, to je tá operačná úloha, vzornú reprezentáciu Ozbrojených síl Slovenskej republiky a aby sa vrátili domov na Slovensko živí a zdraví a tieto tri veci sa im darí napĺňať myslím si veľmi seriózne, takže moje hodnotenie je pozitívne."
Major Ján Tománek pôsobí na poste veliteľa slovenského kontingentu na Golanských výšinách už rok. Opýtali sme sa, čo sa podarilo a čo nie za tento čas.
major Ján Tománek, veliteľ slovenského kontingentu na Golanských výšinách: "Musím povedať na začiatok, že neviem o ničom, čo by sa nám nepodarilo. Ja si myslím, že uplynulých 12 mesiacov sme nadviazali na dobrú tradíciu slovenských vojakov tu na Golanských výšinách a len sme naše postavenie upevnili. Plnenie operačných úloh bolo absolútne bez nejakých zaváhaní a v disciplinárnej oblasti rovnako sme nemali žiadne problémy. Veliteľ misie dlhodobo hodnotí, čo sa týka otázok disciplíny náš kontingent ako najlepší."
Generál Šarma(?), veliteľ misie UNDOF, vysoko hodnotí u našich vojakov profesionalitu. Je to tým, že už prišli dobre vycvičení alebo tu sa to naučili?
major Ján Tománek, veliteľ slovenského kontingentu na Golanských výšinách: "Tak nielen ja aj moji predchodcovia zdôrazňujeme vždycky pri stretnutí s našimi vojakmi, že mať modrý baret je česť a že tu nie sme len na to, aby sme plnili operačné úlohy, ale že sme zároveň vyslancami našej kultúry, našej republiky, sme reprezentantmi našich malých ozbrojených síl a myslím si, že chlapi sa podľa toho aj správajú."
Rádio Slovensko
V Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši zastáva post prorektorky docentka Mária Jurečková. Akadémiu dôverne pozná, veď na katedre matematiky prednášala vyše 20 rokov. Ale predsa len práca prorektorky bude asi ešte náročnejšia. Čo na to vraví pani docentka?
docentka Mária Jurečková, prorektorka na Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši: "Zmena je to určite veľká, pretože práca v takejto funkcii je úplne iná ako bola na katedre. Na katedre to bolo v prvom rade o starostlivosti o študentov a o to, aby skrátka tu matematiku mali radi, aby sa ju radi učili a aby zistili časom, že tá matematika sa im hodí. No a tuná je to o niečom inom. Tuná treba manažovať ľudí, starať sa o mnohé veci, ako by mali fungovať, možno aj také, ktoré ešte nefungujú alebo ktoré ani nemohli doteraz fungovať, skrátka je to úplne iné."
Na vašej akadémii sa otvárajú stále širšie možnosti aj pre študentky, dievčatá mladé, ktoré chcú byť vojačkami a Vy môžete byť pre nich takým príkladom možno aj.
docentka Mária Jurečková, prorektorka na Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši: "Bola by som rada, keby to tak bolo. Keby som ich motivovala k tomu, že aj tie ženy majú v armáde veľkú príležitosť, keď sú dobré, keď sú schopné dostať sa na funkcie, v ktorých môžu rozhodovať a ja si myslím, že mohli by rozhodovať aj veľmi dobre."
Čo pre študentov v najbližších dňoch pripravujete, čo ich čaká?
docentka Mária Jurečková, prorektorka na Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši: "No v najbližšom období čakajú študentov prijímacie skúšky, teda tých, ktorí majú záujem o štúdium na našej škole. Krátko na to študentov, ktorí študujú na našej škole, čakajú promócie, to bude veľká udalosť v živote školy. No a z mojej pozície, z pozície prorektora pre vedu a zahraničné vzťahy chystám pre študentov veľa noviniek. Majú sa na čo tešiť."
Prezraďte aspoň dve.
docentka Mária Jurečková, prorektorka na Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši: "Možnože v prvom rade tá, ktorá bude pre nich atraktívna a to je, že chceme veľmi intenzívne pracovať na mobilite študentov, to znamená, vytvoriť im priestor na to, aby mohli študovať či už časť svojho štúdiu, semester, prípadne nejaké kurzy, absolvovať na iných partnerských vojenských zahraničných školách. Myslím, že to bude pre nich veľmi užitočné a dobrá skúsenosť a treba, aby sa trénovali dobre v jazyku, aby boli v tej angličtine excelentní a ja si myslím, že budú mať dvere otvorené i do zahraničia."
Vojenské historické okienko tentoraz s archeológom Vladimírom Turčanom otvoríme v dobe, keď sa celý starý kontinent triasol pred najstrašnejšími bojovníkmi kráľa Attilu. Do Európy prišli z východu Húni.
Vladimír Turčan, archeológ: "Húni to boli tí najhorší nepriatelia, s akými sa Európa mohla stretnúť. Boli veľmi divokí bojovníci, oni vlastne zhruba v 3. storočí sa vydali na pochod zo strednej Ázie smerom na západ. V 5. storočí už boli v Európe. Rozbili Rímsku ríšu. Ani nie tak počtom vojska, boli niekoľkonásobne slabší ale odvahou, organizovanosťou, tým, že rímske légie už boli skorumpované. Čo je dôležité, Húni priviedli alebo priviezli do našej oblasti úplne nový dovtedy netušený objav a to je sedlo. Bolo to drevené sedlo. Zatiaľ čo Ríman, ak bojoval na koni, väčšina Rimanov boli peší bojovníci, ale ak už bojoval na koni, tak musel vlastne kolená stláčať ku koňovi, aby z koňa nespadol. Hún, tým, že mal sedlo, tak vlastne ako by stál a v súbojoch vyhrával. Rimania toto nechápali. Spočiatku si mysleli, že tí Húni sú snáď prirastení k svojim koníkom. Fakt je, že oni putovali na koňoch, dokonca deti prenášali tak, že boli upevnené na hrive toho koňa, držali sa hrivy koňa a nevedeli ani, kde sa narodili. Rimania sa ich doslova báli. Netušili vôbec, kam ich zaradiť, možnože ani neuvažovali, že sú to takí ľudia ako oni. A aj keď došlo k jednaniam medzi Rimanmi a Húnmi, tak Húni presadzovali, aby sa jednalo na koňoch. Bojovali tak, že na tých svojich malých, ale veľmi vytrvalých koníkoch sústavne napádali nepriateľa. Oni keď boli na nejakom dlhom presune, tak ani nezosadali z koní ale narezali tepnu svojho koníka a miesto vody pili krv toho koníka. Bojovali s mečmi, ale čo je veľmi dôležité, mali takzvané reflexné luky, veľmi silné, prierazné luky špeciálne konštruované s viacerých druhov dreva, kostí, také niečo Rimania nemali, no a okrem toho používali aj malé mečíky takzvané saksy(?), ktoré neslúžili len na osobné súboje, ale vedeli aj vrhať.
Stane sa
Zajtra sprístupní pre verejnosť svoju expozíciu Vojenské historické múzeum v Piešťanoch. Pre návštevníkov je od 10-tej hodiny pripravený bohatý sprievodný program, v ktorom sa predstavia leteckí modelári, výsadkári. Uvidíme zásah hasičov, zoskoky parašutistov a najväčšou atrakciou budú dynamické ukážky techniky, jazdy tankov a historických bojových vozidiel. O dobrú náladu sa postará skupina Fornax(?).
A to je už na dnes všetko. Lúčia sa s vami tvorcovia relácie Eva Medelská, Miroslav Minár, Bernard Roštecký a Petra Repková. Dopočutia o týždeň.
