Príprava na cyperskú misiu, budúcnosť profesionalizácie Ozbrojených síl podľa sociológov, Vojenský čin roka a pozvánka na zimné prekvapenie vojakov pre návštevníkov súťaže psích záprahov v Zuberci. To je dnešná ponuka Armádneho magazínu Plná poľná.
- Dátum: 06.03.2006
- Dĺžka: 12:51 min.
- Veľkosť súboru: 1.47 MB
Textový prepis relácie:
P. REPKOVÁ, redaktorka: "Príprava na cyperskú misiu, budúcnosť profesionalizácie Ozbrojených síl podľa sociológov, Vojenský čin roka a pozvánka na zimné prekvapenie vojakov pre návštevníkov súťaže psích záprahov v Zuberci. To je dnešná ponuka Armádneho magazínu Plná poľná. Nerušené počúvanie vám želá Petra REPKOVÁ.
Blíži sa striedanie slovenské kontingentu v misii UNFICYP na Cypre a jeho noví príslušníci absolvujú už niekoľko týždňov náročnú prípravu vo Výcvikovej základni v Nitre. Zodpovednosť za splnenie výcvikových úloh nesie nadporučík Martin REPKA."
M. REPKA: "Obsahom sú teoretické prednášky, ako aj jednak praktické zamestnania vonku v teréne. Počas tých prednášok je cieľom priblížiť hlavne tú situáciu, históriu a plnenie základných úloh v misii, ktoré potom počas tých praktických zamestnaní si precvičíme a v záverečnom cvičení alebo záverečnom sústredení som sa snažil viac úloh skĺbiť dokopy, čiže preskúšame tých vojakov či naučili to, čo sme od nich chceli."
P. REPKOVÁ: "Skúsme tak konkrétnejšie, čím všetkých ich zaťažíte a kde preveríte ich schopnosti vydržať?"
M. REPKA: "Jak som spomínal, tie predmety, je tam rozptyl od jazykovej prípravy, psychologickej prípravy, radiačnej, chemickej, biologickej prípravy, právna príprava, až po také špecifické predmety, ktoré som nazval štandardné postupy, kde vlastne obsahom je priamo už konkrétne na dané funkcie príprava k plneniu ich povinností. Súčasťou výcviku je aj strelecká príprava, aj vodičská príprava, pretože hlavnou úlohou v misii je vedenie motorových vozidiel, takže každý vojak musí spĺňať určité požiadavky."
P. REPKOVÁ: "Do misii na Cypre sa teda sústredíte na tú vodičskú prípravu. Je ale ešte niečo špeciálne na čo dôležité sa sústrediť?"
M. REPKA: "Časť výcviku je sústredená aj na vodičskú prípravu. Je to jednak teoretická príprava, pretože jazdenie na Cypre je úplne odlišné od spôsobu jazdenia na Slovensku, či už je to mentalita ľudí, či už je to tá strana, že jazdí sa tam po opačnej strane, až po jazdenie v náročných terénnych podmienkach. Mali by byť už vybratí takí ľudia, ktorí majú skúsenosti vo vedení motorových vozidiel. My ich len dá sa povedať zoznámime s vozidlami typu, ktoré sa používajú aj priamo v misii."
P. REPKOVÁ: "Knihu Sociologické pohľady na úplnú profesionalizáciu Ozbrojených síl predstavili minule. Dnes sa s Karolom ČUKANOM, jedným s autorov, porozprávame o niektorých témach rozoberaných v publikácii."
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "Od vzniku Slovenskej republiky patrí armáda, respektíve dnes Ozbrojené sily, medzi najdôveryhodnejšie inštitúcie. Prečo je tomu tak, čo to ovplyvňuje, ako to vysvetľujete vo vašej knihe?"
K. ČUKAN: "Otázku dôveryhodnosti Ozbrojených sledujeme už niekoľko rokov kontinuálne prostredníctvom výskumných agentúr, ktoré zisťujú aké je miera dôvery našich občanov k Ozbrojeným silám. Musím s radosťou konštatovať, že stále tá miera dôvery je veľmi vysoká a najčastejšie uvádzaným dôvodom dôvery armáde je, že ju spájajú občania s pocitom bezpečnosti a istoty. Druhým veľmi frekventovaným dôvodom je profesionalita armády, to je veľmi dôležité pre súčasnú profesionalizáciu a profesionálnu armádu a tretím je to, že sa armáda modernizuje, že má novú techniku a čo je zaujímavé, veľmi pozitívne sa berie aj to, že armáda je dosť mimo škandálov, aj keď nejaké tie škandály v tej armáde sa objavili."
B. ROŠTECKÝ: "Môže táto dôveryhodnosť vyplývať aj z toho, že občania majú menej alebo málo informácií o Ozbrojených silách? Majú podľa vás dostatok týchto informácií, aby vedeli teda o činnosti jednotiek a útvarov?"
K. ČUKAN: "Máte pravdu, že armáda nie je ústrednou inštitúciou, o ktorú by sa ľudia zaujímali. Tiež sme zistili zhruba pred štyrmi, piatimi rokmi, že zhruba tak 25 ‑ 30 percent obyvateľstva sa pravidelne zaujíma o problematiku Ozbrojených síl, ale postupom času sa tá miera informovanosti o armáde, o Ozbrojených silách, o procesoch, ktoré v nej prebiehajú, veľmi rozšírila a aj ten záujme verejnosti je širší. Takže ak by som povedal, že keď pred tými piatimi rokmi bola tá vysoká miera dôvery, tak mohla byť aj založená na tom, že ten záujem nebol moc vysoký zo strany verejnosti. Teraz by som už bol trochu opatrný s takýmto záverom a povedal by som, že občania vedia dosť o Ozbrojených silách, o armáde, zaujímajú sa a pritom jej stále dôverujú."
B. ROŠTECKÝ: "Vo vašej knihe sa vy, aj vaši kolegovia sociológovia, zamýšľate aj nad budúcnosťou profesionalizácie, pretože táto bude permanentná. Takže aká bude táto budúcnosť Ozbrojených síl a samozrejme aj tej profesionalizácie, čiže náborovania nových príslušníkov?"
K. ČUKAN: "Naša knižka vznikla práve kvôli tomu, že ten proces profesionalizácie len začína, že je to dlhodobý proces, my ho vidíme ako zložitý proces, ako proces ktorý výrazne zasiahne sociálny organizmus nielen armády, ale aj spoločnosti. My sme aj reagovali v úvodoch alebo častiach našej knihy na to, že si myslíme, že by bolo treba viacej rozvinúť diskusiu na túto otázku, viacej stiahnuť do tejto diskusie odborníkov z civilnej verejnosti, civilných sociológov, civilných odborníkov na bezpečnosť. Táto kniha mala splniť aj tento cieľ a myslím si, že plní, pretože už máme niektoré reakcie na to. Osobne sme realisti, preto si myslíme, že treba o tých veciach diskutovať tak, aby tie problémy, ktoré určite tento proces prinesie, nemôžeme si povedať, že to bude hladký nejaký proces, aby sme o nich vedeli, aby sme ich vedeli riešiť, aby sme vedeli riešiť situáciu, ktorá tu nastane. Vieme dobre, že je veľký problém so zdravotnou spôsobilosťou mladých ľudí, je to veľký problém v oblasti trhu práce, kde sa rozširuje trh práce pre kvalitnú pracovnú silu jak na európskej úrovni, tak na slovenskej, preto armáda a Ozbrojené sily sa musia intenzívne zaoberať práve týmito otázkami, aby sa ten proces neustáleho prílevu nových pracovných síl, nových ľudí do Ozbrojených síl nezastavil, vlastne teraz to nabehlo, že máme dostatok ľudí, dostatočný záujem, ale aby takto to bolo v najbližších piatich, desiatich rokoch."
P. REPKOVÁ: "Prestížna anketa Vojenský čin roka 2005, ktorú vyhlásil minister obrany Martin FEDOR, sa blíži k svojmu vyvrcholeniu. Podstatnú časť organizátorskej práce v príprave a realizácii podujatia urobilo Oddelenie marketingu a komunikáciu s verejnosťou ministerstva obrany. Vedúcej oddelenia Miriam BRYNDZOVEJ sme sa spýtali."
B. ROŠTECKÝ: "Koľko návrhov na Vojenský čin roka ste dostali sme na ministerstvo obrany?"
M. BRYNDZOVÁ: "V jednotlivých kategóriách nám celkovo spolu prišlo viac ako 40 nominácií v štyroch kategóriách a to záchrana života, pomoc verejnosti, priateľ armády a mimoriadna cena."
B. ROŠTECKÝ: "Dnes zasadala komisia, ktorá vybrala tieto návrhy na nomináciu. Ktoré oslovili najviac vás?"
M. BRYNDZOVÁ: "V kategórii záchrana života ma veľmi zaujala nominácia chorvátskeho ministra obrany, ktorý počas svoje dovolenky na ostrove Brač zachránil život topiacemu sa slovenskému chlapcovi a pomáhal vlastne pri prevoze do nemocnice. Ďalšia zo zaujímavých nominácií bola taktiež nominácia vojenského útvaru Prešov, ktorí pomáhali pri požiari, ktorý bol minulý rok v Nízkych a vo Vysokých Tatrách."
B. ROŠTECKÝ: "Nominovaní na Vojenský čin roka sú známi, kedy budú známi aj laureáti Vojenského činu roka 2005? Laureáti v ankete Vojenský čin roka 2005 budú vyhlásení priamo na galavečeri, ktorý sa uskutoční 5. apríla o 19. hodine v divadle Aréna."
B. ROŠTECKÝ: "V rubrike o slávnych zbraniach sme sa cez guľomety naposledy prepracovali až k tankom z prvej svetovej vojny. Dnes sa budeme s Jánom DOLINAYOM rozprávať o prvých samopaloch. Prečo?"
J. DOLINAY: "Pretože všetko so všetkým súvisí. Guľomety a ostnatý drôt urobili zo zákopov prvej svetovej vojny pre pechotu nedobytné pevnosti, podnietili vznik tankov. Tie však pri útokoch zasa potrebovali pechotu, lenže vyzbrojenú čímsi lepším, ako boli vtedajšie opakovacie pušky."
B. ROŠTECKÝ: "Takže čo to malo byť?"
J. DOLINAY: "No guľomety nie, pretože boli ešte príliš ťažké a pištole takisto nie, lebo nemali potrebný výkon, ani palebnú kapacitu. Malo to byť čosi medzi tým, teda niečo čo spájalo palebnú kapacitu a kadenciu guľometov s pohotovosťou a jednoduchým ovládaním pištolí."
B. ROŠTECKÝ: "Takže asi takto vznikol ten samopal?"
J. DOLINAY: "Také jednoduché to zasa nebolo. Pomohla trochu náhoda. Treba však najskôr povedať, že samopal nevynašli ani Nemci SCHMEISSER a BERGMANN, ani Rus FJODOROV, hoci si to mnohí myslia. Bol to Talian REVELLI, ktorý v roku 1915 vo firme Villar Perosa pôvodne konštruoval dvojhlavňový letecký guľomet. Lenže zvolil nevhodné strelivo, slabý 9‑milimetrový pištoľový náboj Glisenti. To pre lietadlá a letecké súboje nestačilo. A tak nová zbraň s účinným dostrelom 120 metrov skončila na zemi."
B. ROŠTECKÝ: "Ako ten prvý samopal vyzeral?"
J. DOLINAY: "Základom bola akási bubnová spojka, cez ktorú prechádzali závery dvoch hlavní, ktoré boli od seba vzdialené asi 10 centimetrov. Hlavne boli zakončené dvojitým spúšťovým mechanizmom a pred spojkou sa do každého záveru zhora vkladal schránkový zásobník na 25 nábojov. Každá hlaveň mohla páliť samostatne alebo obe naraz, ale iba dávkou."
B. ROŠTECKÝ: "Akosi sa je z toho cítiť, že to nebola priam ideálna zbraň?"
J. DOLINAY: "Bola neohrabaná a keďže nemala pažbu strieľalo sa z nej veľmi nepohodlne. Preto ak nebola do niečoho zalafetovaná musela mať dvojnožku. Bola tiež veľmi ťažká a čo bolo najhoršie mala príliš vysokú kadenciu až 1200 výstrelov za minútu z každej hlavne. Aj preto samopal z výzbroje stiahli a postupne sa naň takmer zabudlo. Ďalší Talian MARENGONI pre firmu pre firmu Pietro Beretta zostrojil samopal Beretta, model 1918, takisto na náboj Glisenti s podobným dostrelom, ale už s rozumnejšou kadenciou 900 výstrelov za minútu a s hmotnosťou necelé 4 kilogramy a až potom prišiel Schmeisserov a Bergmannov samopal Bergmann MP18 na účinnejší náboj 9 milimetrov Parabellum s hmotnosťou asi 5 kilogramov, kadenciou 650 výstrelov za minútu a účinným dostrelom 70 metrov. To bolo síce menej ako mali Reveli a Beretta, ktoré mali dlhšie hlavne, ale na zákopové boje to stačilo."
STALO SA
P. REPKOVÁ: "Päť dní sa v Trenčíne intenzívnejšie hovorilo o profesionalizácii Ozbrojených síl. Regrutačné stredisko pre verejnosť pripravilo ich rozsiahlu prezentáciu so všetkým čo k tomu patrí. Podrobnejšie informácie o celom podujatí nám poskytla rotmajsterka Soňa SIVÁKOVÁ."
S. SIVÁKOVÁ: "Akciu v meste Trenčín sme zahájili 27. februára v Kultúrnom stredisku Juh, v spolupráci s Kultúrnym centrom Aktivity. Končí 3. marca v Kultúrnom a metodickom centre v Trenčíne. Bola urobená v spolupráci aj s vojenskou políciou, takisto s útvarom 5730 Kubra, ktorí nám poskytli aj psovodov spolu so psíkmi. Boli na nich prezentované Ozbrojené sily ako také. Mali sme ukážky vojenských policajtov, ich výstroje, výzbroje, takisto ukážku psov a výcviku psov, ktoré cvičia na útvare 5730 Kubra. Akcia bola určená pre finálne ročníky základných a stredných škôl. kde im boli vysvetlené podmienky pri vstupe do Ozbrojených síl. Veľmi radi ich privítame v našom Regrutačnom stredisku, ktoré sídli v Kultúrnom a metodickom centre v Trenčíne."
STANE SA
P. REPKOVÁ: "Vás všetkých, ktorí máte radi sneh, zábavu a adrenalín, pozývame do Zuberca. Pre širokú verejnosť a návštevníkov psích záprahov pripravili vojaci bohatý program. Od 11. hodiny sa predstavia špeciálne jednotky ukážkami boja z blízka, vojenskí policajti ukážkou zásahu, vojenskí kynológovia i kadeti Akadémie Ozbrojených síl. Pripravený je aj zoskok parašutistov a o kultúru sa postarajú skupiny Vidiek a Lavagans.
Pred záverom relácie ešte jedna pozvánka. Vypočujete si príbeh na týždeň, ktorý vysielame už od pondelka na Rádiu Slovensko. Pochádza z našej dielne a bude o novom vojenskom filme, filmároch i vojakoch. Príjemné počúvanie. So želaním pekného večera sa s vami lúčia tvorcovia relácie Eva MEDELSKÁ, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR a Petra REPKOVÁ. Dopočutia o týždeň."
