Skočiť na hlavnú navigáciu Skočiť na obsah Skočiť na bočný panel Skočiť na pätičku Kontakt Prehlásenie o prístupnosti

Textový prepis relácie Plná poľná z 30. decembra 2005

Dnešný magazín už bude tak povediac silvestrovský, pretože téma vojenčiny rezonovala na verejnej nahrávke obľúbenej Superšopy. S hercami košických divadiel a nezabudnuteľným Anderom z Košíc sme zažili aj príjemné chvíle. Veríme, že ich rovnako zažijete aj vy pri počúvaní dnešnej Plnej poľnej.

  • Dátum: 31.12.2005
  • Dĺžka: 9:24 min.
  • Veľkosť súboru: 1.08 MB

Textový prepis relácie:

Známa zvučka ohlásila začiatok relácie, ktorú každý piatok pre vás pripravuje redakcia rozhlasovej armády.

 

Nuž veru takto familiárne nás kedysi oslovila jedná verná poslucháčka a my sme radi, že aj v tomto roku sa armáda poslucháčov Plnej poľnej rozrástla. Dnešný magazín už bude tak povediac silvestrovský, pretože téma vojenčiny rezonovala na verejnej nahrávke obľúbenej Superšopy.

 

S hercami košických divadiel a nezabudnuteľným Anderom z Košíc sme zažili aj príjemné chvíle. Veríme, že ich rovnako zažijete aj vy pri počúvaní dnešnej Plnej poľnej. Želá vám to Petra Repková a Miroslav Minár.

 

Vojaci, volám sa poručík Kotek. Tí, ktorí koktajú, my môžu hovoriť Jozef. No to je len jeden z celého gejzíru vojenských vtipov, ktoré si už zajtra môžete vypočuť v silvestrovskej Superšope.

 

Aj náš rozhovor s hlavným aktérom verejnej nahrávky sme začali po jednom z takýchto vtipov:

 

AA: "Pôjdete do kuchyne škrabať zemiaky." AA: "Ale ... nemá škrabku!" AA: "Vy ste najnovší model."

 

Áno a tento potlesk patril kapitánovi v zálohe Jánovi Pisančínovi známemu ako Ander z Košíc. Pán Pisančín, bola tá vojna naozaj taká zábava ako ste to tu prezentovali na Superšope.

 

Ján Pisančín, Ander z Košíc: "Z odstupom času musím povedať, že veľmi. Ja na rozdiel už podľa toho, že som dôstojník v zálohe, ja som tú vojnu bral vážne. Lebo ja som toho názoru - všetko čo robíš vážne, neriskuješ. A na vojne veľa ľudí si neuvedomilo, že riskuje aj s tým životíkom. A tam sa vážne musí brať. Ale ten vojenský život bol tak nádherný, tak vtipný a tak veselý, že dovolím si tvrdiť 80 % vecí na javisku, na tých kazetách, v televízii, v rozhlase, to sú presné veci z vojny. Iste, prikrášlené mojím humorom."

 

O vojne veselo a vážne. Možno by poslucháčov Plnej poľnej zaujímalo, či tie vaše vtipy o vojenčine ste si vymysleli alebo ste aj tak trošku odkukali alebo je to z internetu.

 

Ján Pisančín, Ander z Košíc: "Z internetu nie, lebo ja nie som ... na internete. Ale veľa som obkukal, veľa som načítal a povedzme si otvorene život robí ten humor sám. Ja robím okolo toho tú omáčku a ten interpret ten vlastne dáva dych, tak aj ja som dal dych svojmu Anderovi, ten dáva dych tomu vtipu. Pozrite sa, na svete hrá milióny ľudí tenis a len tých 200 je vyvolených."

 

Áno a samozrejme vojaci boli hlavní hrdinovia Superšopy silvestrovskej roku 2005. Od roku 2006 je profesionálna armáda profesionálne ozbrojené sily. Možno vaše želanie aj s troškou humoru.

 

Ján Pisančín, Ander z Košíc: "Želám im, aby sa im darilo, aby boli vojaci pre mier, nie pre vojnu. Aby ten slovenský národ bol hrdý na svoju armádu, tak jak bol doteraz, aby jej dôveroval a veril. A pri tých všetkých starostiach, ktoré armáda zrejme bude mať aj tá nová, aby trápili bránicu a nie žlčník."

 

Kapitán Ander ďakujem vám za rozhovor.

 

Jano poslal babke list z vojny, v ktorom bol granát, ktorý ukradol. Na obálke stálo napísané: Babka, keď potiahneš šnúrku, ktorá trčí z listu, dostanem tri dni opušťák. Síce trochu drsné ale spomínate si koľko takýchto opušťákov na vymyslené pohreby vašich blízkych napísali možno vojaci?

 

No tomu všetkému je našťastie už koniec. Nový profesionáli však určite neskôr vymyslia niečo iné, na čom sa po rokoch opäť budeme smiať. Ale poďme ešte raz medzi košických hercov.

 

Herec Jozef Stražan zabával návštevníkov Superšopy, verejnej nahrávky tu v prešovskom PKO Čierny orol. Desiatnik v zálohe. Pán Stražan bola tá vojenčina taká humorná ako ste to vy prezentovali tu na javisku?

 

Jozef Stražan, herec: "Ale samozrejme, že bola. ... ako traduje, že to negatívne, na to človek zabudne a všetko je krásne, tam na tú vojenčinu tá spomienka je naozaj, naozaj veľmi príjemná a tam človek stretol mnoho priateľov a nevedel kto je kto ešte. A teraz po čase potom som sa dozvedel, že keď sme išli do civilu, no že jeden sa uplatnil ako jeden fantastický scenárista. Je to Jiří Křižan. Boli tam kamaráti, potom tuná učili na fakulte. Dokonca z Čiech a prišli sem a učili. A ja mám na vojnu len tie najkrajšie spomienky."

 

Vaša kolegyňa na javisku aj vaša manželka Kvetka Stražanová povedali, že muži 2/3 z rozprávania strávia tým, že spomínajú na vojenčinu. Podľa vašeho rozprávania je to zrejme pravda.

 

Jozef Stražan, herec: "Je to absolútna pravda, absolútna pravda. Človek si spomína na to, keď chodil do školy a potom na tej vojne. A ja neviem, ja viem, že to je doba je taká aká je, že treba mať profiarmádu a tak ďalej. Ale keď to bolo také stádové, viete, že tam človek stretol oveľa viac rôznych ľudí ako dnes. Dajme tomu dnes tí mladí ľudia, lebo to je celkovo lukratívne zamestnanie a ak chce byť vojak, tak nech je, nech je a robí to poctivo, robí to profesionálne. Ale tam sa zišli všelijakí. Tam sa zišli pastieri, inžinieri, umelci a práve tá rôznorodosť týchto profesií tú vojnu robila zaujímavou."

 

Vojaci hrávajú futbal s veľkou loptou, poddôstojníci hrajú bowling s guľou, dôstojníci hrajú tenis s tenisovou loptičkou a generáli golf s malou loptičkou. Z vojenskej logiky z toho vyplýva nasledujúce ponaučenie: Čím vyššia šarža, tým menšie gule.

 

Takže po tomto malom osviežení sa poďme zahriať do ďalekého Iraku.

 

podplukovník Ivan Páni/?/, veliteľ ženijnej jednotky v Iraku: "Podplukovník Ivan Páni veliteľ ženijnej jednotky v Iraku. Ženijná jednotka v súčasnej dobe plní úlohy ničenia vybuchnutej munície operácie koaličných síl Iracká sloboda v priestore... v provincii... Tak ako každý rok, tak aj dnes nadišiel okamih, keď sa lúčime so starým rokom a vítame nový rok. Pre nás v Iraku je to o niečo zložitejšie, lebo sme ďaleko od našich blízkych ale napriek tejto vzdialenosti by sme chceli srdečne pozdraviť všetkých na Slovensku a zaželať im a celému Slovensku veľa úspechov a lásky v roku 2006. My tu v Iraku robíme všetko, aby každý, keď bude počuť Slovakia vždy videl priateľov a spoľahlivých a pracovitých ľudí. Boh nech chráni Slovensko a našich občanov."

 

Pozdrav i pozvánku posiela vojakom i náš stály partner - Odborový zväz potravinárov Slovenskej republiky. Za všetkých hovorí predsedníčka Magdaléna Mellenová.

 

Magdaléna Mellenová, predsedníčka Odborového zväzu potravinárov SR: "Chcela by som na sklonku roka 2005 do budúceho popriať všetkým príslušníkom Ozbrojených síl Slovenskej republiky zdravie, šťastie, pohodu a v čase najväčšieho vypätia by som si dovolila pozvať ich srdečne na oddych do oravskej horárne, do nádhernej prírody, kde vás čaká relax, príjemné služby, ubytovanie, stravovanie. Želám všetko dobré všetkým priateľom a spolupracovníkom do budúcnosti."

 

Skončila sa vojenčina. Novú éru Ozbrojených síl už budú písať iba profesionáli. Jedným i druhým sa na záver tohto roka prihovoril náčelník Generálneho štábu slovenských Ozbrojených síl generálporučík Ľubomír Bulík.

 

generálporučík Ľubomír Bulík, náčelník Generálneho štábu OS SR: "Takže ja by som chcel využiť tento predvianočný čas a tú atmosféru, ktorú veľmi intenzívne prežívam práve s týmito poslednými vojakmi povinnej služby na po prvé pripomenutie všetkým nám, ktorí sme slúžili či už teda ako vojaci povinnej služby niekedy v histórii alebo aj teraz ako profesionálni vojaci. Pripomínam si všetky tie predovšetkým krásne chvíle, ktoré sme spolu prežili, pripomínam si to ako sme sa jeden druhého vzájomne obohacovali, pretože mnohí z nás dôstojníkov, keď sme nastupovali do svojich pozícií tak boli podstatne mladší ako vojaci povinnej služby. Takže aj oni nás vychovali v tom úvode. Až prakticky po ten dnešok chcel by som využiť túto situáciu, aj ju využívam s veľkým poďakovaním sa celej tej generácii ľudí, ktorí pôsobili ako vojaci povinnej služby, chcem poďakovať súčasným posledným vojakom povinnej služby, ktorí slúžia v Ozbrojených silách Slovenskej republiky. Zaželať im na nových pôsobiskách veľ

 

Ku všetkým želaniam sa pripájame aj my - tvorcovia Plnej poľnej. Na vašu priazeň aj v roku 2006 sa tešia Barbora Jókaiová, Bernard Roštecký, Daniel Kružliak, Miroslav Minár a Petra Repková. Dopočutia v roku 2006.