V dnešnej relácii si pripomenieme pamiatku obetí fašizmu v obciach Kľak a Ostrý Grúň, pozveme vás po zamrznuté Senecké jazerá a básnik Jozef MEDVEĎ nám prezradí, prečo ho pri tvorbe inšpiruje aj vojenské prostredie.
- Dátum: 30.01.2010
- Dĺžka: 09:00 min.
- Veľkosť súboru: 8.24 MB
"V dnešnej relácii si pripomenieme pamiatku obetí fašizmu v obciach Kľak a Ostrý Grúň, pozveme vás po zamrznuté Senecké jazerá a básnik Jozef MEDVEĎ nám prezradí, prečo ho pri tvorbe inšpiruje aj vojenské prostredie. Pohodu pri počúvaní Plnej poľnej Vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."
P. BIHÁRIOVÁ:
"146 obetí, z toho 56 žien a 38 detí, to je výsledok besnenia fašistov a ich slovenských pomáhačov v dedinkách Kľak a Ostrý Grúň. Tragédia sa stala 21 januára 1945. Obyvatelia oboch obcí si so slzami v obciach spomínali na svojich blízkych aj v nedeľu 24. januára. Plná poľná bola pri tom a Miroslav MINÁR sa riaditeľa múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici Stanislava MIČEVA opýtal ako táto inštitúcia pomáha zachovávať pamiatku na obete fašizmu."
S. MIČEV:
"Pred rokom sme tu otvorili pamätnú izbu za našej pomoci a za našej spolupráce a oživujeme takýmto spôsobom aj iné miesta na Slovensku kde sa stali takéto tragédie, napríklad Tokaj, Skýcov a mnohé ďalšie. Máme v správe Národnú kultúrnu pamiatku Kalište, kde bolo vysadených za všetky vypálenú obec po jednom ovocnom stromčeku a toto je také miesto kde by sa táto pripomienka týchto tragických udalostí mala každoročne opakovať."
M. MINÁR, redaktor:
"Neslávne známe pôsobenie protipartizánskej jednotky Edelweiss neboli ešte zrejme odkryté všetky dokumenty alebo sprístupnené všetky dokumenty. Ako v tomto smere pokračuje bádanie historikov?"
S. MIČEV:
"My sme teraz s kolegom Mariánom UHRÍNOM pripravili štúdiu do jedného zborníka práve k špeciálnym protipartizánskym jednotkám, ale samozrejme zistili sme, že množstvo vecí ešte nie je vyriešených a množstvo materiálov sa určite nachádza tak v nemeckých, ruských, ale aj v amerických, pretože celý archív Edelveissu v podstate zástupca veliteľa JUNGAS(?) odovzdal americkým jednotkám, takže je celkom možné, že sú tu ešte nespracované fondy aj v amerických archívoch."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Viac sa o zverstvách, ktoré na Slovensku napáchala jednotka Edelweiss, sa dozviete v relácii Nočná pyramída, ktorú budeme naživo vysielať už 27. februára z obce Bzince pod Javorinou."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Zamrznuté Senecké jazerá sa opäť stali dejiskom najťažšej skúšky potápačov z rôznych bezpečnostných a záchranárskych zložiek. Nechýbali ani vojenskí potápači, ktorí plávanie pod ľadom považujú za najdôležitejšiu previerku svojej profesie. Bernardovi ROŠTECKÉMU základné informácie o cvičení poskytol podplukovník Jozef RYBÁRIK z Hasičského zboru."
J. RYBÁRIK:
"Jedná sa o súčinnostné zamestnanie vzhľadom na plnenie dohôd medzi rezortmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. Každoročne zasahujú jednak vojaci a jednak príslušníci Hasičského a záchranného zboru pri potápačských akciách, pri vyťahovaní rôznych predmetov jednak z trestnej činnosti a takisto pri vyťahovaní utopených osôb."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Čiže toto je také precvičenie týchto činností."
J. RYBÁRIK:
"Toto je najnáročnejšie potápačské zamestnanie z toho titulu, že príslušníci, ktorí potápajú musia v podstate prekonať určitú vzdialenosť, pripnutí sú takzvaným úväzovým lanom, ktoré spája jednotlivé otvory. Ich úlohou je zanoriť a vynoriť sa v konkrétnom otvore. Úlohy musia mať konkrétne, presne nacvičené, zosúladené, musia byť fyzicky, psychicky odolní absolvovať takto náročné cvičenie."
B. ROŠTECKÝ:
"Aké sú to podmienky na Seneckých jazerách, aký je ľad, aká je voda, dráha, ktorú musia preplávať pod ľadom?"
J. RYBÁRIK:
"Preplávať musia 100 metrovú vzdialenosť s tým, že sú tu tri otvory vyrezané. Jeden otvor je takzvaný vstupný, stredný otvor je bezpečnostný a posledný je výstupný. Hrúbka ľadu sa pohybuje okolo 13 centimetrov, na brífingu bezpečnostnom sme dávali usmernenie, aby sa na jednotlivých miestach nezdržiavalo viacero osôb, aby sa nepreborili."
B. ROŠTECKÝ:
"Vidím, že sa potápajú také dvojčlenné hliadky, koľko ich je tu?"
J. RYBÁRIK:
"Sú tu z Ozbrojených síl Slovenskej republiky, konkrétne zo Serede, príslušníci zo Žiliny, máme tu hasičov z Bratislavy, z Pezinka, Senca, Komárna, Nitry, Trnavy, Trenčína. Je tu okolo 40 potápačov."
B. ROŠTECKÝ:
"Ďakujem. Ideme sa pozrieť, o chvíľu sa budú potápať chlapci zo Serede, zo ženijného práporu. A v tejto chvíli sú už obidve hliadky vojenských potápačov zo Serede pod vodou, my si na nich počkáme až sa vynoria v tom treťom otvore. Preplávali v poriadku, usmievajú sa, palec vztýčený. No a už na pevnom ľade stojí..."
M. MATUŠKA:
"...vojak Martin MATUŠKA."
B. ROŠTECKÝ:
"Martin aké to bolo pod tým ľadom, tých 100 metrov dalo sa zvládnuť?"
M. MATUŠKA:
"Voda je studená, viditeľnosť bola nejakých tri, štyri metre, ale bol to vynikajúci zážitok."
B. ROŠTECKÝ:
"Je toto vaše prvé takéto cvičenie alebo už ste absolvovali pod ľadom?"
M. MATUŠKA:
"Už som jedno cvičenie absolvoval pod ľadom, vlastne aj v januári v studenej vode, ale stále je čo zdokonaľovať, vždy sú nejaké situácie, tie v ktorých sa človek môže niečo naučiť, tým trénovaním sa len zdokonaľujem."
B. ROŠTECKÝ:
"Absolvovali ste rôzne potápania, toto by ste zaradili v náročnosti na ktoré miesto."
M. MATUŠKA:
"Vzhľadom, že je to pod ľadom, je to jedno z najnáročnejších potápaní."
P. BIHÁRIOVÁ:
"S básnikom Jozefom MEDVEĎOM sme sa pred týždňom rozprávali o básni Koniec mierovej misie, venovanej 42 obetiam leteckého nešťastia pri maďarskej obce Hejce. V druhej časti rozhovoru Bernardovi ROŠTECKÉMU prezradil prečo ho inšpiruje práve vojenské prostredie."
J. MEDVEĎ:
"Ja som slúžil v Běchyni v 10. leteckej armáde, mám troch synov, všetci boli dobrí vojaci, jeden bol výsadkár v Prešove, jeden bol zdravoťák ešte v Československej armáde v Brne a tretí bol prieskumník na Sliači. To, že vlastne pokračujeme a sme verní uniforme, nakoľko sme si na taký spôsob vojenstva založili občianske združenie, robíme členov stráže prírody a dalo by sa povedať, že to je tiež taká motivácia ako nebyť veľký vojak, ale móres vojenský aby tam bol."
B. ROŠTECKÝ:
"Pán Jozef spomeňte aspoň niektoré básne z vašej pripravovanej zbierky, ktoré sú venované vojakom a vojenčine."
J. MEDVEĎ:
"Názov zbierky je Zoznam veľkých úrazov. Prečo Zoznam veľkých úrazov? Pretože taký maličký národ vlastne v každej vojne sme obdržali strašne obrovský úraz, ale nikto nám ho nepofúkal, nikto nám ho nevyliečil, museli sme si ho liečiť sami, preto sa vraciam k téme od 1. svetovej vojny, cez vznik Československa. Napríklad jedna z takých veľmi zaujímavých básní je Biely kríž."
B. ROŠTECKÝ:
"Táto báseň je venovaná vášmu priateľovi."
J. MEDVEĎ:
"Spisovateľovi Ladislavovi ŤAŽKÉMU. Prečo pán ŤAŽKÝ? On píše s tematikou vojny, vojenčiny, ale my ho voláme slovenský HEMINGWAY. On vlastne má jedno také krásne krédo Áno bol som na vojne, nezabil som a nezabili ma, takže tuto je kdesi tá ľudskosť schovaná, ktorú by sme my mali vlastne vykutrať a ukázať ju na povrch, že áno nepriateľa si treba vážiť, ale dať mu najavo, že vieme sa brániť. Viem to pochopiť, lebo viem čo naša nová moderná armáda Slovenskej republiky prináša, čo všetko obetovala, čo všetko urobila pre svet, pre planétu, lebo máme ako viem v zahraničí strašne veľa ľudí a dobrých, kvalitných, takže toto si myslím, že je také novodobé vytváranie dejín vojenstva na Slovensku, vlastne na čo by sme mali byť, hlavne armáda na čo by mala byť hrdá."
NATO A MY, MY A NATO
P. BIHÁRIOVÁ:
"Slovenské unikátne výcvikové priestory Zemianskych Kostoľanoch a na Lešti si získavajú uznanie našich partnerov v Severoatlantickej aliancii. Presvedčil sa o tom aj minister obrany Jaroslav BAŠKA, ktorý v pondelok a v utorok navštívil Slovinsko. So svojou rezortnou partnerkou Ljubicou JELUŠIC hovoril nielen o výcviku slovinských vojakov na Slovensku, ale aj možnostiach vzdelávania v akadémii v Liptovskom Mikuláši."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Dnešný Armádny magazín pre vojakov a nevojakov pre vás pripravili Pavol PRELOVSKÝ, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."
