Slovensko počas troch rokov od vstupu do NATO potvrdilo, že patrí k platným členom aliancie, ktorý aktívne prispieva k bezpečnostnému prostrediu v Európe i vo svete. Vysoké uznanie si získalo najmä účasťou v najvýznamnejších operáciách aliancie v Kosove a v Afganistane
- Dátum: 02.04.2007
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Textový prepis relácie:
B. ROŠTECKÝ, redaktor: "V Armádnom magazíne o vojakoch dnes s Bernardom ROŠTECKÝM..."
P. REPKOVÁ, redaktorka: "... a Petrou REPKOVOU."
..... NATO A MY, MY A NATO
B. ROŠTECKÝ: "Slovensko počas troch rokov od vstupu do NATO potvrdilo, že patrí k platným členom aliancie, ktorý aktívne prispieva k bezpečnostnému prostrediu v Európe i vo svete. Vysoké uznanie si získalo najmä účasťou v najvýznamnejších operáciách aliancie v Kosove a v Afganistane."
P. REPKOVÁ: "Ako člen NATO sme rovnako aktívni aj na poli vojenskej diplomacie. Jednou z našich priorít je pomôcť k plnoprávnemu členstvu v NATO Ukrajine a Chorvátsku. Konkrétne kroky v tomto smere konkretizoval minister obrany František KAŠICKÝ."
F. KAŠICKÝ: "Ak hovorím napríklad o Ukrajine, tak vie sa všeobecne o ambícii Slovenskej republiky mať v Kyjeve kontaktnú ambasádu. My sme jednak vyčlenili na to potrebné finančné prostriedky a posilnili túto ambasádu i o ďalšieho príslušníka z rezortu obrany. Čo sa týka Balkánu a pomoci, sme prichystaní jednak a to sa aj realizovalo, vysielať naše špecializované tímy, ktoré by poskytovali a podelili sa o naše skúsenosti s transformáciou Ozbrojených síl v rámci predvstupového procesu do NATO. Takisto sme vyčlenili finančné prostriedky do takzvaných balkánskych fondov."
..... P. REPKOVÁ: "Vo štvrtok v Michalovciach minister obrany František KAŠICKÝ vyznamenal vojakov, ktorí sa vrátili domov z mierovej misie OSN na Cypre. Splnili si svoje úlohy, ba urobili aj čosi naviac. Veliteľ slovenského kontingentu i sektoru 4 podplukovník Jaroslav ŠENVICKÝ 12. misiu charakterizoval takto."
J. ŠENVICKÝ: "Bola výnimočná v tom, že v súvislosti s libanonskou krízou 50 našich vojakov, ktorí zabezpečovali transport utečencov z Libanonu v cyperskom prístave Larnaka, ďalej ich rozvoz po ostrove do ubytovacích kapacít, administratívnu činnosť a logistickú podporu. Okrem týchto bežných úloh ďalej naši vojaci zasahovali v januári tohto roku pri záchrane života tureckého Cypriota pri obci Bila, kde došlo k výbuchu auta s pohonnými hmotami. Naši vojaci tam boli prví, vytiahli ho vlastne z toho auta, poskytli mu prvú pomoc, zabezpečili odvoz do zdravotníckeho zariadenia v Larnaka."
B. ROŠTECKÝ: "Čo sa zmenilo v nárazníkovej zóne, kde majú vaši príslušníci pozorovacie stanovištia?"
J. ŠENVICKÝ: "Takže okrem tých vojenských problémov, ktoré my tu monitorujeme a pozorujeme, máme čoraz viac problémov s civilným obyvateľstvom kedy dochádza k ilegálnej výstavbe v priestore našej zodpovednosti. Pre vysvetlenie, civilné obyvateľstvo, ktoré obýva túto zónu, musí žiadať OSN o povolenie k výstavbe. Oni toto prestávajú rešpektovať, takže my im v tom bránime a dostávame sa v tomto období doslova k fyzickým stretom."
..... P. REPKOVÁ: "Domov na Slovensko sa z Cypru vrátil aj rotný Slavomír GAJDOŠ. Stal sa najznámejším vojakom v rámci misie, keď suverénnym spôsobom vyhral súťaže o najsilnejšieho muža UNFICYP‑u. Slavomír na Cypre absolvoval už svoju tretiu misiu."
B. ROŠTECKÝ: "Na ktorú najradšej spomínate?"
S. GAJDOŠ: "Každý misionár vám povie, že tá prvá misia je jeho srdcovkou. Aj podľa tejto tretej usudzujem, že práca na (...) mi pripadala taká viac potrebná."
B. ROŠTECKÝ: "Porozprávajme sa trošku o živote v misii. Je to také kamarátskejšie alebo viac si vychádzajú v ústrety vojaci?"
S. GAJDOŠ: "Dobre ste to vystihli, tuná vlastne každý sa musíme spoľahnúť jeden na druhého, tá atmosféra je tu vážne taká kamarátska. Síce niekedy nastanú chvíle, čomu hovoria psychológovia ako ponorková nemoc, kedy každý potrebuje svoj kľud a niekde sa zašiť, ale za pár týždňov to prejde."
B. ROŠTECKÝ: "Kedy vám bolo najťažšie?"
S. GAJDOŠ: "No najťažšie chvíle sú pre každé misionára po dovolenke, zvyknúť si zase od rodiny, to sú asi najťažšie chvíle."
B. ROŠTECKÝ: "Spomínate rodinu, kto na vás doma čaká?"
S. GAJDOŠ: "Je to moja manželka Bibiana, dcéry Alexia a Timea, moji rodičia a blízki."
B. ROŠTECKÝ: "Prišli sem noví vojaci, ktorí vás vystriedajú, čo všetko sa im snažíte odovzdať, okrem materiálu samozrejme?"
S. GAJDOŠ: "Odovzdávam mojemu svoje skúsenosti, hlavne aby sa vyvaroval chybám, ktoré som urobil ja."
B. ROŠTECKÝ: "Aké to boli chyby?"
S. GAJDOŠ: "No napríklad nerobiť veci za každú cenu tak ako sa robia u nás doma, lebo tuná si táto situácia vyžaduje trošku iný prístup hlavne k tým národnostiam, ktoré tu pôsobia, či v rámci misie alebo aj v domácom prostredí."
..... B. ROŠTECKÝ: "Od minulého týždňa už poznáme laureátov Vojenského činu roka 2006, ale zdá sa, že ľudia činu nezaváhali ani začiatkom roka 2007. Na Cypre štyria naši vojaci v misii počas patrolovacej služby poskytli pomoc domácim obyvateľom, ktorí utrpeli zranenia pri výbuchu cisterny s palivom."
P. REPKOVÁ: "Pri celej akcii riadil záchranné práce rotný Miroslav MIŠLAN."
M. MIŠLAN: "Žiaľ, my keď sme tam došli, tri minútky na to bola tam naša patrola, zhruba do 15 minút tam prišla aj sanitka. Prvý pohľad na toho uhoreného človeka, ktorý mal popáleniny na 90 percentách tela, bol strašný, keď som naňho zasvietil svetlami, pretože sa to stalo v noci. Nevedel som či mám otvoriť dvere alebo nie, pretože som niečo také videl prvýkrát v živote."
B. ROŠTECKÝ: "Rasťo, ako to na vás pôsobilo?"
Rasťo: "No bol to dosť desivý pohľad. Ja keď som videl toho chlapa, tak som mal zimomriavky po celom tele a tiež som rozmýšľal čo teraz a vtedy sekunda sa zdá strašne dlho a nevedel človek kam skôr. No potom už jak sme sa z toho spamätali v tej chvíľke, tak už vedeli, že sme čo asi, podať prvú pomoc človeku v takomto."
B. ROŠTECKÝ: "No každopádne ste tú prvú pomoc podali, nezaváhali ste. Po uhasení požiaru ste ešte hľadali jedného chlapca, podarilo sa?"
Rasťo: "No, urobili sme rojnicu s desiatimi chlapmi, mali sme tam baterky, toho chlapca hľadalo aj veľa civilných ľudí, ktorí tam boli v tej blízkosti, pretože tam bolo možno 60 áut a 200 ľudí, pretože všetci tam došli. Hasiči, keď hasili ten požiar penou, vedeli keď tá pena opadla, už vedeli, že ten chlapec sa nachádza prakticky pod tým uhorený autom. Stále to nedali nikomu vedieť, aby tam nenastala nejaká davová psychóza, pretože Turci oni sú horkokrvní národ, aby nedošlo k nejakému konfliktu. Takže my sme pokračovali stále, možno sme to prehľadávali tri hodiny okolo tej farmy a tri kilometre štvorcové, ktoré sme hľadali."
..... P. REPKOVÁ: "A to už bol posledný príspevok našej dnešnej vojenskej desaťminútovky. O týždeň budeme v Plnej poľnej hovoriť aj o dnešnom veľmi vydarenom podujatí v Oponiciach, kde sa pri rekonštrukcii epizód 2. svetovej vojny stretli nadšenci vojenskej histórie. Pre túto chvíľu sa s vami lúčia Martin CHOVANEC, Miroslav MINÁR, Petra REPKOVÁ..."
B. ROŠTECKÝ: "... a Bernard ROŠTECKÝ."
