Plná poľná po troch rokoch opäť zavítala na ľavý breh rieky Hron do Starého Tekova. S našimi hosťami sa budeme rozprávať nielen o zajtrajšom významnom dni všetkých Starotekovčanov, ale aj o minulej i súčasnej vojenskej prítomnosti v tomto regióne.
- Dátum: 05.10.2005
- Dĺžka: 15:14 min.
- Veľkosť súboru: 1.75 MB
Textový prepis relácie:
Plná poľná po troch rokoch opäť zavítala na ľavý breh rieky Hron do Starého Tekova. S našimi hosťami sa budeme rozprávať nielen o zajtrajšom významnom dni všetkých Starotekovčanov, ale aj o minulej i súčasnej vojenskej prítomnosti v tomto regióne. Príjemné počúvanie nášho magazínu vám želá Miroslav Minár.
930 rokov, to je číslo, ktoré sa tu v Starom Tekove bude zajtra/?/ spomínať vo všetkých súvislostiach. My si však udalosti, ktoré predchádzali vzniku obce pripomíname už dnes. No a s kým iným než s najpovolanejším mužom, starostom Jozefom Marčokom. Pekný večer, pán starosta.
Jozef Marčok, starosta Starého Tekova: "Pekný večer aj vám."
Takže, ako je obec pripravená na zajtrajšie 930-te výročie prvej písomnej zmienky?
Jozef Marčok, starosta Starého Tekova: "To ukáže zajtrajšok, ako sme pripravení, hej. Len vtedy budeme spokojní, keď budú všetci zajtra spokojní. Zajtra večer."
Takže.
Jozef Marčok, starosta Starého Tekova: "Čiže spravili
...program.
Jozef Marčok, starosta Starého Tekova: "sme všetko preto, aby všetko bolo super."
Program bude bohatý, prezraďte, kto by mohol vystúpiť a možno keď pôjdu nejakí pocestní okolo, tak sa určite zastavia.
Jozef Marčok, starosta Starého Tekova: "Isteže, .... do kultúrneho domu zmestili treba tých 450 ľudí ale všetci ostatní Tekovčania sú pozvaní akože von, kde akože na námestie, ktoré máme novovybudované s tým, že všetci budú pohostení a všetci sú srdečne vítaní."
Bude sa hrať, tancovať, spievať.
Jozef Marčok, starosta Starého Tekova: "Hrať, tancovať, spievať, presne tak ako hovoríte."
Dočítal som sa v programe, že aj zo Zuberca prídu.
Jozef Marčok, starosta Starého Tekova: "Áno, celá. Lifemotív/?/ celej akcie je Zuberec zabáva Starý Tekov. Máme družbu s obcou Zuberec s tým, že Zuberčania sa postarajú o to, aby sa Tekovčania vyslovene zabávali."
Mimochodom práve Starý Tekov a Zuberec, to boli dve miesta, kde sa zastavil aj náš program Deň detí so Slovenským rozhlasom a s Ozbrojenými silami Slovenskej republiky. Ale vráťme sa do tej histórie Starého Tekova. Aká je teda vojenská história, môžete ju v krátkosti priblížiť?
Jozef Marčok, starosta Starého Tekova: "Áno, môžem. Povedal by som asi tak, že obec Starý Tekov, aj keď som Horehronec, som už štvrté volebné obdobie akože starostom obce Starý Tekov s tým, že počúvam to viac-menej akože alebo prečítal som si to z histórie našej obce. Stál tu front pomerne dlho akože počas druhej svetovej vojny, ale Starý Tekov bol jednou z obcí, ktorá okúsila akože útrapy vojny a na počesť akože všetkých padlých má vybudovaný aj pamätník pre všetkých Tekovčanov, ktorí padli v prvej a druhej svetovej vojne."
Áno, práve 11. novembra robíte jedno z takýchto podujatí, ktoré pripomína vlastne pamiatku obetí Starotekovčanov v prvej a druhej svetovej vojne a zároveň je to aj taká príležitosť pripomenúť mladej generácií to obdobie, ktoré tu bolo.
Jozef Marčok, starosta Starého Tekova: "Áno. Pokiaľ ešte fungovala druhá mechanizovaná brigáda v Leviciach sme založili takú tradíciu s tým, že 11.11. o 11-tej hodine 11-tej minúte boli presne položené akože vence k pamätníku padlých akože k prvej a druhej svetovej vojny ako a uctievame si to."
Áno, dnes.
Jozef Marčok, starosta Starého Tekova: "Aj naďalej."
Dnes je to je to deň veteránov. My veríme, pán starosta, že zajtrajší deň, na ktorý možnože zavítajú aj veteráni, možnože aj pamätníci obce, sa vám vydarí. Želáme vám, aby sa vám tu naďalej dobre žilo. Darilo sa vám zrealizovať všetky plány a predsavzatia. Nuž a táto pesnička z Plnej poľnej patrí iba vám.
Najmä tú nedávnu históriu, kedy na oboch brehoch rieky Hron rinčali ruské a nemecké zbrane si pripomenieme v nasledujúcom rozhovore. Našim hostiteľom je totiž pán Jozef Hostinský, neúnavný nadšenec a propagátor slovenskej vojenskej histórie z obdobia druhej svetovej vojny. Dobrý večer.
Jozef Hostinský, propagátor slovenskej vojenskej histórie z druhej svetovej vojny: "Dobrý večer."
Poľovníctvo i vojenstvo sú vaše dve obrovské vášne. Najmä tej druhej dávate doslova všetko, nielen dušu ale načo to tajiť a to myslím, že je aj verejne známe, dávate tomu aj peniaze a nie malé. Lebo na Slovensku to nie je zvykom, aby sa o vojenské artefakty starali fyzické osoby. Prečo teda práve vy a vaši ľudia z vašej firmy?
Jozef Hostinský, propagátor slovenskej vojenskej histórie z druhej svetovej vojny: "No, vojenská história ma zaujíma vlastne od malička, venujem sa tomu a prečo práve ja. Lebo v našej oblasti veľmi chýba niečo, kde by sa dali pozrieť takéto vojenské nejaké historické veci, preto chceme postaviť u nás vojenské múzeum. Moji ľudia preto, lebo sú to ľudia takí, ktorí vlastne sú aj zanietení pre túto vec a pomáhajú mi v tom, budujeme tuná skanzen, už máme niečo vybudované. Máme tu ťažkú vojenskú techniku a pripravujeme výstavbu budovy, kde bude vlastne múzeum vojenskej histórie. Budú tam zbrane, bude tam munícia, proste všetko, čo do takého múzea patrí, lebo v našej oblasti takéto niečo chýba."
Ako sa vám spolupracuje so štátnymi inštitúciami. Napríklad Vojenským historickým ústavom z Bratislavy?
Jozef Hostinský, propagátor slovenskej vojenskej histórie z druhej svetovej vojny: "Táto spolupráca už vlastne začala, máme už niečo rozbehnuté. To čo by sme potrebovali, by sme potrebovali zapožičať nejakú ťažkú vojenskú techniku. Nie je to nemožné si myslím a keby armáda vyvinula trošku väčšiu ústretovosť, mohlo by sa to k nám previezť. Bolo by možné tuná to ošetrovať túto techniku, starať sa o ňu, ale hlavne ide o to, aby bolo možné ju tu vidieť, chodí sem mnoho detí, chodí sem mnoho iných ľudí, ktorí si radi takéto veci pozrú a vlastne by to bolo majetkom naďalej Vojenského historického ústavu ale by sme sa o to starali tuná o to my."
Myslíte si, že by ste sa dokázali lepšie o to starať? Ja viem, poznám jeden taký príklad tanku, ktorý bol na podstavci v Kalnej nad Hronom./?/
Jozef Hostinský, propagátor slovenskej vojenskej histórie z druhej svetovej vojny: "Áno, ten tank je u nás. My sme ten tank znovu urobili tak, aby bol vlastne nedá sa povedať, že bojaschopný ale aby bolo v ňom všetko, čo v ňom byť má. Ten tank bol úplne vykradnutý, bol úplne zdevastovaný a doslova urobili z toho kontajner na smeti. Dneska je z toho tank, pozrieť si ho chodí sem spústa detí, iných ľudí skutočne, fotografujú sa na tom a dokonca fotografie z tohto tanku boli použité na jednu svetovú výstavu. Takže my sa dokážeme postarať o takéto veci, myslím si, že trošku zatiaľ lepšie ako Vojenské múzeum."
Hovoríte o svete, vy tu máte jednu svetovú raritu.
Jozef Hostinský, propagátor slovenskej vojenskej histórie z druhej svetovej vojny: "Áno, nachádza sa u nás veža z tanku Renault 35, ktorý vlastne zistili sme, že to je jediný kus, ktorý sa uchoval z tohto tanku na svete. Zatiaľ nie je známe, že by sa inde niekde objavili podobné artefakty. Zistili sme, že veža z tohto tanku je z tanku, ktorý bojoval v Afrike, bojoval v Afrikakorpse/?/ podľa čísla, ktoré sa nachádza na veži. Bol privezený sem, tu na tom bojovali jednotky Eses/?/ alebo Maďari, ktorí prebehli na stranu Nemcov a dostal zásah v obci Bajka a tam sme ho vlastne našli." Ešte... o vás vedia aj v Nemecku.
Jozef Hostinský, propagátor slovenskej vojenskej histórie z druhej svetovej vojny: "Áno, našli sme v Zvolenskej Slatine pred rokom nemecké lietadlo Fokewulf/?/. bolo to stíhacie lietadlo, ktoré sme previezli trosky z tohto lietadla sú prevezené tu u nás. Pilota sme riadne pochovali, teda zozbierali sme jeho pozostatky a boli odovzdané nemeckým úradom, ktoré ho pochovali a priamo poďakovali nám za to z nemeckého veľvyslanectva za tento čin." V auguste na počesť 60. výročia Slovenského národného povstania, v auguste minulého roka tu tisíce ľudí mohlo vidieť v akcii tých ľudí, ktorí vojenskej histórii venujú všetko. Bude sa takéto niečo, podujatie obrovského rozsahu, opakovať? Jozef Hostinský, propagátor slovenskej vojenskej histórie z druhej svetovej vojny: "Plánujeme na budúci rok urobiť niečo podobné ale možnože ešte trošku lepšie. Vlani sa nám to podarilo skutočne veľmi dobre, bolo tu niekoľko tisíc ľudí, bolo tu spústa bojovej techniky, boli tu bojovníci v dobových uniformách, teda čo sa týka sovietskej armády bývalej, nemeckej armády. Toto podujatie nám naozaj veľmi, veľmi vyšlo a bolo to myslím si, že jedno z najväčších podujatí takéhoto druhu na Slovensku."
Vo vašej rodine sa naplno prejavuje porekadlo, že jablko nepadlo ďaleko od stromu a vaša záľuba je aj záľubou syna Jozefa. Pekný večer.
Jozef Hostinský mladší: "Dobrý večer."
Jozef, mladí ľudia majú dnes asi iné priority než oživovať vojenskú históriu. Prečo sa tomuto koníčku venujete práve vy?
Jozef Hostinský mladší: "Tak ako ste spomenuli, to jablko naozaj nepadlo ďaleko od stromu a ja som vlastne všetky tie sklony k zbraniam a k tej histórii zdedil po ocinovi a je to vlastne moja veľká záľuba, ktorú sa snažím ďalej rozvíjať a ísť v jeho šľapajach."
Pred rokom sa tu zorganizovalo jedno obrovské podujatie ale viem, že vy navštevujete aj tie ďalšie, dokonca aj v Čechách. Myslíte si, že niečo také, čo napríklad robia českí kolegovia Bahna alebo Pískon/?/ alebo ako sa to tam volá tie stretnutia historických vozidiel. Že niečo také by sa tu mohlo ešte aj na Slovensku robiť?
Jozef Hostinský mladší: "Ja si myslím, že je to na ceste na dobrý smer, len treba trošku viac ... aktivitu aj iných ľudí."
Napríklad?
Jozef Hostinský mladší: "Napríklad armáda. Armáda by mohla viac pomôcť trochu aj zanietenosť obcí a proste tých ľudí, ktorí nejaké tie sklony k tomu majú, aby sa k tomu pridali, aby sa toho nebáli." Nech sa páči, to je pekná výzva pre našich armádnych funkcionárov. Páni, ďakujem pekne za rozhovor.
Z vojenskej histórie poďme k tej súčasnej. Včera sa z dvojročného pôsobenia vrátila domov do Levíc kapitánka Andrea Furiková. Vás a vašich kolegov dnes ocenil aj náčelník Generálneho štábu generálporučík Ľubomír Bulík. Pani kapitánka, pekný večer.
kpt. Andrea Furiková: "Dobrý večer."
Čo vám prinieslo pôsobenie v mierovej misii Organizácie spojených národov?
kpt. Andrea Furiková: "Tak určite je to nová skúsenosť, či už spolupráca s inými armádami, či to bola maďarská, chorvátska, argentínska, anglická a určite aj jazyková znalosť."
Veci, ktoré sa hodia do ďalšej kariéry. Čo by ste napríklad poradili vy tým začínajúcim mladým profesionálkam, aby išli do tejto misie alebo inej.
kpt. Andrea Furiková: "Ak by mali tú možnosť, tak určite skúsiť nejakú tu misiu."
Rozhodne.
kpt. Andrea Furiková: "Áno."
Máme zatiaľ ženy iba na Cypre. Ešte možno jedna otázočka. Využijete tie skúsenosti, ktoré ste tam získali?
kpt. Andrea Furiková: "Určite, prácu s ľuďmi určite a takisto aj ten jazyk."
A máte už predstavu o tom, kde budete slúžiť a na akom poste?
kpt. Andrea Furiková: "Áno, mám."
Aj prisľúbenú?
kpt. Andrea Furiková: "Už je to isté."
Takže nech sa vám darí...
kpt. Andrea Furiková: "Ďakujem pekne."
Poďme zo Starého Tekova do Levíc. Takým tým dôležitým subjektom na trhu práce v tomto regióne je Mechanizovaný prápor ľahkej brigády. Zástupca veliteľa major Jozef Šúry/?/. Pekný večer.
Jozef Šúry, zástupca veliteľa mechanizovaného práporu ľahkej brigády:
"Dobrý večer."
Nám v závere relácie môže prezradiť či sa v jednotke uplatňujú aj ženy. Jozef Šúry, zástupca veliteľa mechanizovaného práporu ľahkej brigády: "Samozrejme, tak ako v iných odvetviach, sa aj u nás uplatňujú ženy. Máme ich v súčasnej dobe, sa môžem pochváliť 25. Či už je to od štábu až po tie funkcie veliteľky spojovacieho družstva a samozrejmá vec, na zdravotníckej službe, kde nás tieto ženy plne zabezpečujú po všetkých stránkach."
Najvyššia ženská hodnosť v Leviciach.
Jozef Šúry, zástupca veliteľa mechanizovaného práporu ľahkej brigády: "V súčasnej dobe je to kapitánka."
Kapitánka, tu vedľa ...
Jozef Šúry, zástupca veliteľa mechanizovaného práporu ľahkej brigády: "Nie, máme tam aj druhú kapitánku samozrejmá vec, máme ešte ďalšiu."
Výborne.
kpt. Andrea Furiková: "..."
Ste krátko v Leviciach, napriek tomu, pán major, aký je stav profesionalizácie?
Jozef Šúry, zástupca veliteľa mechanizovaného práporu ľahkej brigády: "Čo sa týka samotnej profesionalizácie sme ešte jeden z útvarov, ktorý má v súčasnej dobe .... ako na začiatku. To znamená, že v podstate týchto prepustíme na konci tohto roka, ako povedal náš pán minister, strihajú ten posledný povestný meter. Čiže ten sa dostrihá a pokračujeme v plnej profesionalizácii, to nám v súčasnej dobe samozrejme nebráni v tom, aby sme už dneska nenabrali ľudí a súvisí to aj s tými ženami, ako bola predchádzajúca otázka, to znamená, jak ony tak aj ostatní napĺňame a s tým, že prvá rota, ktorá je v podstate na celkom dobrom stupni profesionalizácie dosahuje veľmi dobré výsledky. Zbytok, ostatné roty už samozrejme ... šľapu tesne na tie päty."
Takže keby sme mohli tak zaloviť teraz v tých personáliách. Aké posty by sa možnože dali ešte obsadiť?
Jozef Šúry, zástupca veliteľa mechanizovaného práporu ľahkej brigády: "Dali by sa stále ešte obsadiť pochopiteľne všetky posty na mechanizovaných družstvách, čo je veľmi dôležité a samozrejme ... na zabezpečovacích jednotkách. Proste tie posty, ktorú sú, sú voľné pre veškeré funkcie alebo všetky odbornosti/?/ z civilu. Bez problémov."
My sme tu už dnes mali jednu výzvu pre armádu, aby sa viac angažovala napríklad pri organizácii takých tých historických spomienok na historické udalosti. Levičania pravidelne spolupracovali s verejnosťou. Dokonca aj tu v Starom Tekove, keď sme organizovali Deň detí.
Jozef Šúry, zástupca veliteľa mechanizovaného práporu ľahkej brigády: "..."
Takže ...perspektíve.
Jozef Šúry, zástupca veliteľa mechanizovaného práporu ľahkej brigády: "Pamätám si to veľmi dobre a v tomto sa tu pokračuje stále. Možnože menej v tom Starom Tekove, kde tu teraz taká akcia nebola v poslednej dobe. Ale pokračujeme v tom u nás v kasárňach, kde veľmi dobrú popularitu má Deň otvorených dverí, kde sa nám zúčastňujú všetky školy z celého regiónu, dokonca aj zo Starého Tekova školy aj z blízkeho okolia a veľmi dobrú spoluprácu máme s Novou Baňou, odkiaľ nám chodí detský domov priamo do Levíc a je to veľmi zaujímavé proste pomáhať v tomto regióne aj týmto spôsobom."
Plná poľná určite navštívi jedno takéto podujatie a veríme, že sa stretneme aj s vami pani kapitánka, aj s vami pán major. Ďakujem vám za rozhovor. No a to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás z Bratislavy Anna Križanovičová, zo Starého Tekova Bernard Roštecký, Ladislav Litman, Miroslav Rybár, Peťa Repková a Miroslav Minár. Dopočutia o týždeň.
