720 veselých i smutných dní vojenčiny speváka Alana Mikušeka, návšteva u vojenských meteorológov, pomoc vojenských pilotov v Tatrách a pozvánky na víkendové podujatia leta s profesionálnou armádou. To všetko sme spolu s peknými techničkami dnes pobalili do Plnej poľnej.
- Dátum: 08.08.2005
- Dĺžka: 10:39 min.
- Veľkosť súboru: 1.22 MB
Textový prepis relácie:
720 veselých i smutných dní vojenčiny speváka Alana Mikušeka, návšteva u vojenských meteorológov, pomoc vojenských pilotov v Tatrách a pozvánky na víkendové podujatia leta s profesionálnou armádou. To všetko sme spolu s peknými techničkami dnes pobalili do Plnej poľnej. Nerušené počúvanie vám od mikrofónu želá Bernard Roštecký.
Spevák Alan Mikušek je jedničkou našej hudobnej scény v oblasti country, ale boli časy keď musel aj svoju obľúbenú gitaru vymeniť za samopal. Na základnú vojenskú službu dnes nespomína v zlom, aj keď si občas v tejto súvislosti kladie otázky - prečo?
Alan Mikušek, spevák: "Moja základná vojenská služba, tak tá bola veľmi pestrá. Ja som narukoval prvý rok v 86.-tom, narukoval som do Českých Budějovíc, do Planej na letisko, odtiaľ som bol myslím, že nejaké 3 mesiace v Prostějove na výcviku, no a ten druhý rok som pochodil nejakých 7 útvarov dohromady. Prvý rok som mal na posteli napísané, že vojín Mikušek Alan, starší operátor, veliteľ stanice, veliteľ družstva a druhý rok som mal napísané na posteli - voj., ako vojak, Mikušek Alan, manuál."
Výborne. Mali ste so sebou aj svoju súčasnú zbraň, gitaru?
Alan Mikušek, spevák: "No jasné, toto som musel mať. Ja som chodieval aj na všelijaké tie ASUT-y a tie Politické piesne vtedy a horšie to alebo teda zlé to bolo keď som bol mladý ako sa hovorí, na letisku sa hovorí, že supy, my sme boli supy, no a keď som išiel na nejakú takúto súťaž, povedzme na 2 dni alebo tak a vrátil som sa ja neviem o druhej nadránom na rotu, tak samozrejme mazáci potešili, Mikušek si sa 2 dni ulieval, ... tak zober si bendžo a handru a ja neviem čo všetko a chodba sa bude blyšťať. Takže veselé, veselé."
Teraz na to spomínate s úsmevom, ale zrejme neboli aj veselé chvíle, bolo aj smutno?
Alan Mikušek, spevák: "Ale tak samozrejme. Už len to keď som narukoval, prvý deň, to som mal ešte dlhé vlasy, ja som narukoval v 8. marca, to viem, 86, pretože ja som išiel ako doplnenie stavu. Takže všetci už, môj ročník, behali ostrihaní, už v tom boli zabehnutí v podstate, no a ja ešte dlhé vlasy a teraz som si zapálil na toalete vtedy, tam sa aj fajčilo, tak som si zapálil cigaretu, pozrel som cez okno na ten buzerák, som sa zhlboka nadýchol a presne som si spomenul na môjho otca, pretože ten mal ten istý pocit a mi to spomínal a hovorím - začo, preboha začo, prečo tu ja mám byť dva roky zavretý, tuto na tomto mieste, zabil som niekoho alebo ja neviem ukradol som voľačo alebo spôsobil som nejakú dopravnú nehodu alebo ja neviem, vyhodil som nejakú fabriku do luftu? Takže to už bolo deprimujúce. Bolo tam samozrejme veľa, poviem to otvorene, bolo tam veľa blbcov. No tak samozrejme, že nebolo to nič príjemného, ale to každý pozná, že na to zlé sa veľmi rýchlo zabúda. Spomenie si sem tam človek na to, ale už sa nad tým len pozastaví alebo pousmeje a spomína na to veselé."
Požiar vo Vysokých Tatrách sa podarilo zvládnuť aj s pomocou vojenských pilotov na vrtuľníkoch z leteckej základne Prešov. Nebolo to po prvýkrát čo zasahovali pri živelných pohromách a kastrofách, ale tento požiar bol zrejme najťažšou previerkou ich síl a schopností. Ako to hodnotí podplukovník Stanislav Hurčík, náčelník štábu základne?
podplukovník Stanislav Hurčík, náčelník štábu leteckej základne Prešov: "Ma na hasení požiarov na Slovensku sa podieľame už od roku 2003 v zmysle dohody medzi ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a ministerstvom obrany o vyčlenení síl a prostriedkov Ozbrojených síl k plneniu úloh ministerstva vnútra. Keďže nemáme vlastný bambivak, my si ho na výcvik pilotov a na vlastné hasenie požičiavame od hasičov v Prešove. Pri plnení úloh úzko spolupracujeme s Krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru. V tomto roku sme nehasili po prvýkrát, v júni sme sa podieľali na hasení rozsiahleho požiaru v priestore Závadky - Heľpy, ďalší zásah bol 28. júla v poobedňajších hodinách vo Vysokých Tatrách v priestore Gerlachova, no a už ten najväčší požiar v Tatrách, v priestore Tatranskej polianky, kde naše osádky Mi-17 odlietali celkovo 20 hodín 30 minút, 23 letov. Posádky v priebehu toho času vyliali do požiaru skoro 100 tisíc litrov vody, vykonali 67 hasení bambivakom. Pri plnení týchto mimoriadne náročných úloh sa priamo podieľali piloti - major Kríž, major Malák, kapitán Fabiešek, nadporučík Paulinský, poručík Borščičák, palubní technici - nadrotmajster Šoltés, rotný Švec, no a úzko takisto sa podieľali príslušníci inžiniersko-leteckej služby pri príprave leteckej techniky - kapitán Písko, nadporučík Halas, poručík Kocúr a ďalší. No a nemôžem opomenúť aj najmenší personál, to je logistická podpora, vodiči cisterien, suezov (?), slobodníci Németh, Krajňák, Kos, Mikloš. Všetkým týmto profesionálnym vojakom leteckej základne by som chcel za plnenie týchto mimoriadne náročných úloh poďakovať aj vo vašej relácii."
Rádio Slovensko.
A na jeho vlnách armádny magazín Plná poľná. V predchádzajúcom príspevku sme hovorili o pomoci vojenského letectva pri hasení požiaru vo Vysokých Tatrách. Pilotom aj pri tomto zásahu účinne pomáhali vojenskí meteorológovia, ktorí majú svoj hlavný stan v Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave. Ako nám však prezradil kapitán Ján Marko, výsledky ich práce sú užitočné nielen pre letectvo.
kapitán Ján Marko, vojenský meteorológ: "Ako príklad by som mohol uviesť konkrétne leteckú prevádzku, no a takisto aj pozemné sily alebo jednotky pozemných síl by mali vyžadovať tieto informácie, aj vyžadujú, vzhľadom na to ako sa majú pripraviť na konkrétnu činnosť. Ak môžem uviesť príklad, keď sa vykonáva nejaký výcvik v Nízkych Tatrách, Vysokých Tatrách pre niektoré tie prieskumné jednotky, tak tie by mali vedieť, že čo si majú obliecť a čo si majú zobrať so sebou."
Takže konzultujú s vami a vy ste im takým partnerom?
kapitán Ján Marko, vojenský meteorológ: "Samozrejme."
Vymieňate si informácie aj s kolegami napríklad z toho najbližšieho okolia, s Čechmi, Maďarmi, Poliakmi?
kapitán Ján Marko, vojenský meteorológ: "Áno, samozrejme. Tá aktívna stránka je skôr z tej strany zahraničnej ako z našej. Súvisí to práve s tým, že naše jednotky alebo útvary, prípadne jednotlivci chodia cvičiť možno zriedka ako to tak mám povedať smerom von a ich záujem vlastne potom vyplýva, že si sami zavolajú na tie konkrétne miesta. Keď napríklad cvičia buď letecké jednotky Spojených štátov, tak ozývajú sa sami títo kolegovia, buď z Talianska alebo z Prahy, prípadne z Nemecka." Áno, mali sme tu teraz, nad Kuchyňou lietali stíhačky F16-ky, ďalšia jednotka cvičila na Lešti.
kapitán Ján Marko, vojenský meteorológ: "Najčerstvejšie boli práve títo Američania, ktorí prelietavali z Talianska, potom sa vracali naspäť po vykonaní tej činnosti, ktorú mali plánovanú, no a mali tu aj, v Malackách priamo bol umiestnený kolega meteorológ, ktorý zabezpečoval alebo pozoroval počasie a prípadne aj hlásil."
Na slovenských vojakov v misiách po celom svete nezabúdame ani dnes a naším hosťom je tentoraz major Marián Hanys. Pán major, pôsobíte tu na veliteľstve NATO v Sarajeve. Máte skúsenosti aj z misie v ďalekej Afrike, v Sierra Leone. Môžete porovnávať tieto dve vaše misie?
major Marián Hanys, veliteľstvo NATO v Sarajeve: "V misii UNAMSIL v Sierra Leone som pôsobil ako vojenský pozorovateľ. Tieto dve misie sú veľmi rozdielne, pretože v prvej misii som slúžil neozbrojený, chodil som často do terénu, musel som si vybudovať dôveru, ako aj ostatní vojenskí pozorovatelia, medzi obyčajnými ľuďmi. V tejto misii, misii OSN ako vojenský pozorovateľ sme si museli zabezpečovať sami stravu, ubytovanie a dá sa povedať organizovať aj život pri tíme, ako členovia tímu. Každý mal ešte inú úlohu, ako napríklad personalista, človek, ktorý mal na starosti autá, logista, na rozdiel od tejto misie, kde vlastne všetky tieto logistické personálne úlohy plnia dôstojníci určení na tieto pozície."
V tejto misii pôsobíte vlastne v kolektíve, na spoločnom štábe, tam ste boli odkázaný sám na seba. Je to tu, dá sa povedať, teda ľahšie?
major Marián Hanys, veliteľstvo NATO v Sarajeve: "Nedá sa to povedať, že je to ľahšie, pretože okrem toho, že máme zabezpečenú stravu a ubytovanie, tieto povinnosti nám odpadli o zabezpečenie samých seba, plníme úlohy dá sa tak povedať od rána do večera, pritom tieto úlohy nie sú stereotypné, niekedy končíme až o siedmej, ôsmej večer, niekedy je to v sobotu, niekedy musíme si pripraviť prácu na nedeľu. Pritom aj keď v Sierra Leone, v misii OSN sme pracovali v sobotu alebo v nedeľu, tak po práci, po napísaní správy z našej misie v poli alebo lepšie povedané v džungli mali sme teoreticky voľno. Tuto tá práca ako keby nikdy nekončila."
Takže nemáte čas spoznávať krajinu alebo Sarajevo, kde máte veliteľstvo?
major Marián Hanys, veliteľstvo NATO v Sarajeve: "Čo sa týka voľného času, využívame to tu v kempe dosť často. Ja osobne poznám len to mesto Sarajevo. Je to nádherná krajina, ale keď človek ide za povinnosťami, vidí v okolí zostrelené stromy, označené úseky, kde je to zamínované. Niekedy človek má strach, nie niekedy, ale neodvážim sa ísť niekde mimo ciest, aby sa mi nestal nejaký incident."
A my k tomu len dodávame, že záverečné slová majora Hanysa zo Sarajeva sú adresované aj všetkým vodičom, ktorí cestujú k Jadranu práve cez Bosnu a Hercegovinu. V žiadnom prípade by nemali odbočovať z hlavných cestných ťahov a nerobiť prestávky mimo vyhradených parkovísk, pretože zamínované plochy v tejto krajine stále predstavujú veľké nebezpečenstvo.
Stane sa.
Séria podujatí Leto s profesionálnou armádou úspešne pokračuje a najbližšie stretnutie vojakov s verejnosťou sa uskutoční už zajtra v programe Miss Domaša Valkov 2005. Pripravené sú ukážky vrtuľníkov Mi-17, Mi-24, zoskok parašutistov a množstvo súťaží pre deti i dospelých. V nedeľu sa profesionálne Ozbrojené sily predstavia návštevníkom pri termálnom kúpalisku Oravice. V priestoroch areálu chaty Oravice rozloží svoj stan regrutačné stredisko zo Žiliny, ukážky pripravili príslušníci spojovacej brigády z Ružomberka, adrenalín sľubuje nafukovacia horolezecká veža známa z festivalu Pohoda a o dobrú náladu sa postará skupina Skatatonik. Pozvánkami na tieto podujatia sa s vami lúčia tvorcovia dnešnej relácie Štefan Bihún, Petra Repková, Miroslav Minár a od mikrofónu Bernard Roštecký. O týždeň vysielame Plnú poľnú v rovnakom čase naživo z rekreačného areálu Duchonka pri Topoľčanoch. Želáme vám príjemný zvyšok večera a dopočutia.
